Splnil sa jeden veľký sen!
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NIGÉRII
VYŠE 500 svedkov bolo 9. februára 1994 pri obede v domove bétel v Nigérii, keď čašníci priviezli na vozíkoch zmrzlinový dezert. „Čo je to za zvláštnu udalosť?“ čudovali sa nahlas niektorí prítomní. „Nie iba zmrzlina, ale tá rozmanitosť — vanilková, čokoládová, jahodová a pistáciová!“
„Štvorfarebná zmrzlina! To má zvláštny význam,“ vyhlásil brat, ktorý predsedal pri jedle. „Je to na oslavu nášho prechodu na štvorfarebnú [celofarebnú] tlač!“
Dôvodom na burácajúci potlesk, ktorý nasledoval, nebola iba zmrzlina v jedálni. Bolo to vyjadrenie ocenenia za nové tlačové stroje v továrni, ktoré už začali vyrábať časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! v celofarebnej úprave. Celofarebná tlač sa teraz stala skutočnosťou na celom svete. Nigéria bola poslednou z veľkých odbočiek s tlačiarňou, ktorá mala prejsť na celofarebnú tlač — čo bola zmena, ktorá sa začala uskutočňovať v polovici 80. rokov. Vydaním časopisu Strážna veža z 15. marca 1994 sa dvojfarebná tlač stala v Nigérii vecou minulosti.
Dva nové tlačové stroje Koenig and Bauer Rapida 104 prišli z holandskej odbočky. Spolu s týmito strojmi prišlo aj ďalšie tlačiarenské zariadenie: prístroj na snímanie predlôh, skladací stroj, zošívačka, rezačka a rezačka hárkov. Celkove to predstavovalo 130 ton zariadenia.
Tlačové stroje, ktoré plávajú vo vzduchu!
S rozhodnutím poslať tlačové stroje vznikol problém, ako ich nalodiť. Tridsaťpäťtonové stroje nevojdú do kufra! Bernd Sauerbier, ktorý organizoval prepravu loďou z Holandska, povedal: „Museli sme premýšľať, ako tieto stroje prepraviť čo najlepším spôsobom, aby sme ich uchránili pred poškodením.“
Také stroje sa obvykle prepravujú v obrovskom drevenom debnení. Bratia sa však obávali, že drevo by nemuselo byť dosť pevné, aby vydržalo jednak náročné stránky dopravy po mori, jednak nakladanie a vykladanie v dokoch. Lacnejšou a bezpečnejšou alternatívou by bolo poslať ich v oceľových prepravných kontajneroch dlhých vyše 12 metrov. Ale ako dostať také obrovské stroje do kontajnerov a potom z kontajnerov von? Brat Sauerbier povedal: „Bola to náročná úloha, lebo sme nemali nijaké skúsenosti s nakladaním tlačových strojov do kontajnerov. Ba ani spoločnosť, ktorá stroje vyrobila, nemala žiaden nápad, ako ich týmto spôsobom prepraviť.“
Pri riešení tohto problému sa využili vzduchové vankúše, známe tiež ako moduly napĺňané vzduchom. Tieto vzduchové vankúše nie sú napohľad pôsobivé, ale robia pozoruhodnú prácu. Sú to ploché dielce vyrobené z hliníka a z gumy, trocha väčšie a ťažšie než aktovka. Pumpuje sa cez ne stlačený vzduch, ktorý je hnaný nadol. To nepatrne nadvihuje vzduchové vankúše nad zem aj so všetkým, čo na nich leží.
Takto môžu byť na jednom tenkom vzduchovom vankúši nadnášané aj dielce tlačového stroja vážiace mnoho ton. Vznášajú sa, plávajúc vo vzduchu! Len čo je dielec nadvihnutý zo zeme, dá sa rukou ľahko dotlačiť všade, kde ho chcete mať.
Svedkovia položili na dno kontajnerov drevovláknité dosky, aby dno bolo dosť hladké na použitie vzduchových vankúšov aj vnútri kontajnerov. Museli tiež zaistiť, aby dno každého kontajnera bolo úplne rovné. Len čo boli stroje v kontajneroch, bratia pripevnili na boky a navrch každého kontajnera oceľové tyče, aby lepšie zabezpečili náklad. Nakladanie všetkých dielcov do kontajnerov zabralo dva týždne v auguste 1993.
Dňa 29. decembra 1993 o 18. hodine dorazilo do nigérijského bételu prvých päť kontajnerov. Bratia už čakali, dychtiví a pripravení začať s náročnou prácou vykladania. Pracovali celú noc až do svitania. Keďže strojové zariadenie bolo uložené na vzduchových vankúšoch, pracovníci do nich pumpovali stlačený vzduch a kus po kuse vysúvali dielce z kontajnerov. Žeriavy potom každý dielec preniesli na špeciálne postavenú plošinu pri vchode do továrne. Opäť sa dali do práce vzduchové vankúše a pred očami nadšených divákov boli stroje rukou dotlačené na miesto, kde mali pracovať.
Radostná reakcia na celofarebné časopisy
Dňa 3. februára 1994 o 19.45 tieto stroje vyrobili prvý celofarebný časopis Strážna veža v anglickom jazyku, vytlačený v Nigérii. Zanedlho už tlačili časopisy aj v jorubčine a francúzštine a v jazykoch igbo a efik.
Aká bola reakcia obyvateľov bételu, keď sa im do rúk dostali prvé výtlačky? „Bol som nadšený!“ zvolal jeden. „Svojou príťažlivosťou oveľa prevyšujú akúkoľvek inú publikáciu vyrobenú v tejto krajine.“
Ďalší pracovník bételu povedal: „Ihneď ako boli časopisy k dispozícii, zaobstaral som si 20 výtlačkov a rozposlal som ich rodine a priateľom. Nemôžem sa dočkať, kedy ich použijem v poli.“
Keď sa ešte inej pracovníčky bételu pýtali na jej názor na nové celofarebné časopisy, odpovedala: „Sú proste ohromné! Je to ďalší dôkaz, že Jehova sa stará o každého na celom svete!“
Kým títo pracovníci v bételi vychutnávali svoju porciu štvorfarebnej zmrzliny, mysleli na celofarebné časopisy. Ako to vyjadril jeden z nich, „splnil sa jeden veľký sen“.
[Obrázky na strane 21]
Dielce tlačového stroja, vážiace mnoho ton, boli nadnášané na tenkom vzduchovom vankúši