Pozorujeme svet

Nedostatok vody

Najnovšia správa FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) uvádza, že do roku 2000 bude asi tridsať krajín sveta čeliť vážnemu nedostatku vody. Podľa FAO nároky na obmedzené vodné zdroje neustále rastú, takže milióny ľudí nedostanú ani to minimálne množstvo vody potrebné na prežitie. Najviac je ohrozené obyvateľstvo v severnej a subsaharskej Afrike, na Blízkom východe a v Maďarsku. Správa, ktorá sa objavila v parížskych novinách Le Monde, hovorí, že poľnohospodárstvo využíva na zavlažovanie približne 70 percent (v rozvojových krajinách 90 percent) zásob pitnej vody planéty. FAO odhaduje, že až 60 percent tejto vody sa vyplytvá nehospodárnym zavlažovaním.

Vymierajúca japonská tradícia?

Hlboká úcta, ktorú Japonci tradične prejavovali starším ľuďom, sa zrejme stráca. Fyzické a psychické týranie starších ľudí je na vzostupe. Mainichi Daily News píšu, že podľa jedného odborníka sa veľa dnešných rodín stará o svojich zostarnutých príbuzných nedobrovoľne a nie sú schopné vyrovnať sa s týmto stresom. Často sa uchyľujú k násiliu a zanedbávaniu. Podľa novín Mainichi Daily News v jednom prípade si muž „navykol surovo zbiť svojho 75-ročného otca, kedykoľvek mu odmietol dať svoju penziu“. Iným typickým príkladom je zväzovanie rúk a nôh starobou zoslabnutého rodiča, ktorého potom zavrú do miestnosti, a ďalším je zapchávanie úst starej ženy handrami.

Upozornenie pre cvičenky aerobiku

Londýnske The Times oznamujú, že „nemierne pestovanie intenzívneho aerobiku“ môže mať za následok poškodenie vnútorného ucha. Je zjavné, že príliš veľa hodín rázneho skákania môže trvale poškodiť jemné zrnká vnútorného ucha. K bežným príznakom patrí nevoľnosť, strata rovnováhy, kinetóza a zvonenie v ušiach. Nedávny prieskum medzi ženami, ktoré vyučujú intenzívny aerobik dve hodiny denne, odhalil, že 83 percent z nich malo problémy s počutím zvukov s vysokou frekvenciou. Ďalšou príčinou obáv je to, že u niektorých žien sa vytvorí „cvičebná bulímia“, návyk na nadmerne intenzívne cvičenie. Jej obete „končia vyčerpané, s presilenými svalmi, prasklinami kostí následkom preťaženia, a keď sa zúčastňujú intenzívnych kurzov cvičenia, majú problémy s rovnováhou“, píšu The Times.

Prečo je v Číne tak málo áut

Hoci má Čína vyše miliardy obyvateľov, má iba 50 000 súkromných automobilov. Podľa časopisu China Today toto číslo jednako predstavuje „astronomický skok“. V roku 1983 bolo v tejto krajine iba 60 súkromných áut! Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti sa počet majiteľov automobilov zvýši. Budúci kupec si však musí zrátať náklady. V Číne je vyše 40 rôznych druhov poplatkov, ktorými sa cena auta zvyšuje. Napríklad, „v Číne sa môže nejaké auto predávať za 300 000 juanov (asi 37 000 dolárov), hoci v iných krajinách nestojí viac než 10 000 dolárov“. A ako je to s cenou za výučbu jazdy? Jedna autoškola žiada „dvojnásobok ročného príjmu priemerného zárobkovo činného pracovníka“, poznamenáva China Today.

Fotoaparáty menia situáciu

Londýnsky dopravný inšpektorát (Anglicko) oznamuje výrazné zníženie počtu prípadov prekročenia povolenej rýchlosti v oblastiach, kde boli inštalované fotoaparáty, ktoré fotografujú poznávacie značky vozidiel idúcich neprimeranou rýchlosťou. Tieto fotoaparáty poskytujú úradom fotografie, ktoré sa používajú na stíhanie vodičov prekračujúcich povolenú rýchlosť. Fotoaparáty môžu poskytnúť aj usvedčujúci doklad proti tým, ktorí jazdia na červené dopravné svetlá. Časopis New Scientist píše, že odkedy boli inštalované fotoaparáty, „počet vážne zranených na cestách vybraných na tento projekt klesol o jednu tretinu“. Len čo začali fotoaparáty snímať, priemerný počet vozidiel prekračujúcich maximálnu povolenú rýchlosť o 30 kilometrov za hodinu klesol z 1000 na 30 áut denne. „Počet vodičov, ktorí jazdili na červenú, klesol o 40 percent a počet dopravných nehôd na križovatkách o 60 percent,“ zaznamenáva časopis New Scientist.

Generácia roku 1914

Roku 1984 žilo iba 272 000 zo 4 743 826 amerických mužov a žien, ktorí sa zúčastnili prvej svetovej vojny. (Prebuďte sa! z 8. apríla 1988, angl.) Podľa Ministerstva pre záležitosti vojnových veteránov dnes toto číslo kleslo na odhadovaných 30 000 a ich priemerný vek je 95 rokov. Na celom svete však roku 1992 žilo ešte 61 486 000 osôb, ktoré sa narodili roku 1914 alebo skôr.

Chráňte chrobáky

Bez hmyzu a iných bezstavovcov „by sa celosvetový ekologický systém zrútil, ľudstvo a iné stavovce by vydržali pravdepodobne iba niekoľko mesiacov a planéta by patrila zväčša riasam a plesniam“, píšu noviny The New York Times. Na základe nedávnej štúdie článok v novinách varuje, že všeobecne rozšírený záujem o záchranu veľrýb, tigrov a iných ohrozených druhov by sa mal rozšíriť a zahrnúť aj bezstavovce. Tieto malé tvory majú podiel na množstve dôležitých ekologických procesov vrátane pohlcovania rozkladajúcich sa vecí, opeľovania rastlín, roznášania semien a odstraňovania odpadu. Iba v samotných Spojených štátoch ľudia produkujú ročne 130 miliónov ton výkalov a dobytok ďalších 12 miliárd ton. Podľa vyjadrenia jedného odborníka sa predpokladá, že 99 percent tohto odpadu „rozkladajú bezstavovce“.

Vymierajúce jazyky

Viacerým jazykom hrozí v lingvisticky pestrej krajine Papue-Novej Guinei vymiznutie. Za posledných 40 rokov vymrelo už päť jazykov. Podľa novín Post-Courier vychádzajúcich v Papue-Novej Guinei tak „zostáva v krajine iba 867 jazykov“. „Pestrosť jazykov v krajine sa pripisuje zemepisnej izolácii mnohých kmeňov v hornatom, zalesnenom teréne v centre krajiny,“ vysvetľuje Post-Courier. Noviny dodávajú, že je tam „22 jazykov, ktorými hovorí menej než 100 osôb, sedem jazykov, ktorými hovorí menej než 20 osôb, a 10 jazykov, ktorými hovorí menej než 10 osôb“. Jedným z ohrozených jazykov je jazyk uruava, ktorým hovorí iba päť ľudí. Jazykmi bina a joba hovoria iba po dvaja ľudia.

Rozdvojený hadí jazyk

Na čo slúži hadovi rozdvojený jazyk? Podľa správy v novinách International Herald Tribune taký jazyk pomáha hadovi sledovať pachovú stopu podobne, ako naše dve uši spolupracujú na zistení smeru zvuku. Keď je had na stope svojej koristi alebo partnerke, opakovane vysúva jazyk, rozťahujúc jeho konce čo najviac. Takto had skúša intenzitu pachu v dvoch bodoch a to mu umožňuje zistiť smer, v ktorom sa hľadané zviera nachádza.

Sexuálne obťažovanie zo strany pacientov

Nedávna štúdia ukazuje, že vážnym problémom mnohých lekárok je sexuálne obťažovanie na pracovisku. V prieskume 77 percent z opýtaných udalo „nejakú formu sexuálneho obťažovania zo strany pacientov“, píšu noviny The Medical Post. Mnohí sú presvedčení, že riešenie tohto problému spočíva na pleciach samotných lekárok. Sú povzbudzované, aby si pri ošetrovaní pacientov počínali vecne a profesionálne, nosili biely plášť a obrúčku. Iní si však myslia, že na zamedzenie sexuálneho obťažovania lekárok sa nedá urobiť nič. Post vyjadruje tento názor, keď píše, že „lekárky sú súčasťou spoločnosti, v ktorej je sexuálne obťažovanie a obavy z neho neodmysliteľnou súčasťou toho, že sú ženami“.

Popálené rohovky

Istý lekársky časopis nedávno oznámil, že veľa mladých žien si pri úprave vlasov náhodne popáli rohovku, keď sa kulmou dotknú oka. Podľa Dr. Deana Ouana z Scheie Eye Institute Pennsylvánskej univerzity je to „pravdepodobne najčastejšie tepelné poranenie rohovky“. Jedna štúdia ukazuje, že vo väčšine prípadov nejde o dlhodobé poškodenie oka a v mnohých prípadoch sa popálené oko do troch dní uzdraví. Dr. Albert Cheskes z Bochnerovho očného inštitútu v Toronte však tvrdí, že tento druh nehody môže byť „veľmi nebezpečný“. Dodáva, že sa to stáva preto, lebo „ženy používajú kulmu stále viac a ponáhľajú sa pri tom“.

Zločiny na školskom dvore

„Násilie v školách je odporné, rozšírené a rýchle sa stáva najpálčivejšou otázkou, ktorej čelia pedagógovia a politici,“ tvrdia noviny The Toronto Star. Počet násilných činov sa s každým uplynutým rokom zvyšuje. Roku 1993 patrilo k zločinom na školskom dvore v oblasti Toronta 810 napadnutí, 131 sexuálnych prepadnutí a 7 prípadov otrávenia, ako aj 141 útokov nebezpečnou zbraňou. Polícia „skonfiškovala žiakom ozajstný arzenál pištolí, nožov, palíc, pálok a inej výzbroje“, dodávajú noviny. Zúfalí rodičia považujú školu za nebezpečné miesto, kde majú posielať svoje deti. Školy boli zvyčajne pokojným miestom vzdelávania, „ale teraz sa tam stretnete s gangmi, skupinami zastrašujúcimi spolužiakov, so zbraňami“, uvádzajú The Toronto Star.