Od našich čitateľov
Dvojaký život Chcem sa Vám poďakovať za článok „Mladí ľudia sa pýtajú... Dvojaký život — kto o tom musí vedieť?“ (8. januára 1994) Keď som mala 16 rokov, začala som za chrbtom rodičov piť, fajčiť a chodiť s chlapcami. Tieto články mi naozaj pomohli pochopiť, že pred pozornými očami Boha nie je nič skryté.
T. T., Fidži
Honba za peniazmi Práve som si prečítal sériu článkov „Honba za peniazmi — kde sa to skončí?“ (22. marca 1994) Články vynikajúco rozobrali tento námet. Nevedel som, že robotníci-prisťahovalci a ich rodiny žijú ešte v takých zlých podmienkach. Je mi ich veľmi ľúto.
G. M., Spojené štáty
To, ako ste opísali zlé pracovné podmienky a nízke mzdy, je presné. Je smutné, ako sa niektorí pozerajú na týchto robotníkov — nie ako na ľudské bytosti s pocitmi, aké máme my. Áno, „človek panoval nad človekom na jeho škodu“! — Kazateľ 8:9.
K. V., Spojené štáty
Rakovina prsníka V sérii článkov „Rakovina prsníka — obava každej ženy“ (8. apríla 1994) ste vôbec nespomenuli štúdie, ktoré svedčia o tom, že dojčenie môže znížiť riziko rakoviny prsníka.
B. J. M., Nemecko
Ľutujeme toto opomenutie. Tento fakt bol však uvedený v článku „Výhody materského mlieka“, ktorý vyšiel v čísle z 22. septembra 1993. — VYD.
Nejaký čas som strávila s kresťanskou sestrou, ktorá mala odňatý prsník. Mala 62 rokov a bola veľmi skľúčená. Pamätám si, že som nenachádzala slová, aby som ju povzbudila. Vďaka Vám za vyjadrenia, ktoré ste citovali v článkoch. Teraz jej môžem poskytnúť podporu, ktorá má význam.
D. H., Spojené štáty
Asi pred dvoma rokmi som bola operovaná na rakovinu prsníka. Chcela som nájsť informácie o tejto téme, a tak som si kúpila lekársku encyklopédiu, ale nenašla som toho veľa. Váš článok však odpovedal na moje otázky. Skutočne ma upokojil.
M. G., Taliansko
Pred deviatimi rokmi zomrela na rakovinu prsníka moja matka. Vtedy som mala iba deväť rokov a vôbec som nechápala, čo prežívala. Pri čítaní tých článkov a pri pomyslení na ňu bolo ťažké neplakať. Nikdy Vám nebudem môcť dostatočne poďakovať za hlboký pohľad, ktorý ste mi poskytli na niekoľko posledných rokov jej života.
K. F., Spojené štáty
Obete aidsu Prečítal som si Váš článok „Pomoc chorým na aids“. (22. marca 1994) Som HIV-pozitívny a článok bol pre mňa ťažko prijateľný. Moja rodina plakala pre bolesť a pocity zavrhnutia.
B. J., Spojené štáty
Vo svojich srdciach rozhodne pociťujeme súcit so všetkými postihnutými, ktorí sú medzi nami. Náš článok sa snažil vyvážiť potreby postihnutých s obavami väčšiny. Keďže Boží Zákon pre Izrael obsahoval prísne opatrenia na ochranu zdravia národa ako celku, považovali sme za vhodné odporúčať rozumné zdravotné bezpečnostné opatrenia. (Porovnaj 3. Mojžišovu 13:21, 33.) Uznali sme, že ‚človek nemusí mať prehnaný strach byť v spoločnosti ľudí chorých na aids‘. No i tak sa mnohí aj naďalej boja, a to napriek uisteniam lekárov. Preto sme povzbudili tých, ktorí majú aids, aby rešpektovali pocity iných, ktorí by sa mohli cítiť nepríjemne pri prejavoch fyzickej náklonnosti. Čo sa v tomto ohľade rozhodnú urobiť neinfikovaní ľudia, to je ich osobné rozhodnutie. V každom prípade by všetci kresťania mali mať úprimnú túžbu prejavovať postihnutým láskavosť a súcit. — VYD.
Veľmi ma povzbudilo, že ste uviedli taký súcitný a dobre napísaný článok. Oceňujem najmä tie návrhy, že zatiaľ čo by sme mali robiť „všeobecné bezpečnostné opatrenia“, mali by sme prejavovať súcit a poskytovať láskyplnú pomoc.
M. H., Spojené štáty