„Prečo neslávim Vianoce“

NIEKTORÍ ľudia hovoria, že deti Jehovových svedkov sú o niečo ochudobnené, keďže neslávia Vianoce. No pouvažujme o písomnej práci „Prečo neslávim Vianoce“, ktorú napísala jedna 11-ročná svedkyňa z Kalifornie (USA) ako slohovú úlohu:

„Pre mnohých ľudí znamenajú Vianoce množstvo vecí — darčeky, rodinu, darčeky, jedlo, darčeky, príležitosť o niečo sa podeliť, darčeky, lásku, darčeky, Santa Clausa, darčeky atď. Dnes si však ľudia sotva spomenú na to, čo Vianoce znamenajú alebo prečo ich slávia. A ak aj áno, obyčajne myslia na Vianoce ako na narodeniny Ježiša Krista, na sviatky rodiny a, pravdaže, na množstvo darčekov. Väčšina ľudí ľutuje Jehovových svedkov, pretože si myslia, že ich deti sú o niečo ochudobnené. Ale je to skutočne tak, že o niečo prichádzame? Pouvažujme o tom, prečo Jehovovi svedkovia neslávia tento sviatok.

Je veľa príčin, pre ktoré ako Jehovova svedkyňa neslávim Vianoce. Po prvé, nie je to deň Ježišovho narodenia. Biblia hovorí, že v tom čase boli pastieri s ovcami ešte na poliach. V Jeruzaleme je v zime veľmi chladno a často sneží. Je veľmi nepravdepodobné, že by počas týchto mesiacov boli pastieri so svojimi stádami vonku... Je toho však viac.

Vianoce nielenže nie sú dňom Ježišovho narodenia, ale ani kresťania prvého storočia ich nikdy nesvätili. Svoj pôvod majú v Saturnáliách, slávnostiach starovekého Ríma, ktoré sa začínali 17. decembra a končili 25. decembra; bolo to ‚zrodenie nepremožiteľného slnka‘. Vo štvrtom storočí sa niektorý rímsky mocnár rozhodol oslavovať 25. decembra Ježišovo narodenie, možno aby posvätil rímsky pohanský sviatok.

Neprekvapuje teda, že Vianoce veľa krajín zakázalo. Dnes niektorí ľudia (napríklad Jehovovi svedkovia) nasledujú príklad raných kresťanov...

Predtým som slávila Vianoce — až do svojich štyroch rokov... A čo sa týka toho, že sme o niečo ochudobnení, Jehovovi svedkovia celkom určite nie sú o nič ochudobnení. Dostávame darčeky po celý rok. Jediná vec, o ktorú sme ochudobnení, sú tieto pohanské sviatky a ich rovnako pohanské oslavy.“

Hoci učiteľka napísala na papier „Nie všetci ľudia túžia po darčekoch“, napísala aj „Veľmi pekne“ a dala žiačke jednotku.