Keď deti unesie niekto cudzí
„PROSÍME, POMÔŽTE NÁM JU NÁJSŤ. PROSÍME, PROSÍME, POMÔŽTE SARE!“
Túto vzrušenú prosbu obidvoch strápených rodičov vysielala televízia v celých Spojených štátoch v úsilí nájsť ich 12-ročnú dcéru, Saru Ann Woodovú. Bola unesená pred tromi týždňami, keď išla domov na bicykli po vidieckej ceste v mieste jej bydliska.
OBROVSKÁ skupina hľadajúcich prečesávala lesy, polia a blízke jazerá, hľadajúc stopy po zmiznutom dievčati. Približne v tom istom čase sa v susednom štáte dostala pred kameru Tina Piirainenová, ďalšia utrápená matka prosiaca za svoju nezvestnú dcéru. Desaťročná Holly bola odlákaná na lesný chodník a o necelú hodinu jej už nebolo. Neskôr sa jej pozostatky našli v poli.
Život rodičov nezvestných detí je mučivým utrpením. Denne bojujú s neistotou, či je ich dieťa ešte nažive — možno mu únoscovia telesne ubližujú alebo ho sexuálne zneužívajú — alebo je mŕtve, ako to bolo v prípade malej Ashley. Ashley išla s rodinou na futbalový zápas, v ktorom hral jej brat. Zunovaná futbalom odišla na detské ihrisko — a zmizla. Neskôr bolo jej telo nájdené na blízkom poli. Bola uškrtená.
Desivá nočná mora
V Spojených štátoch prežije každoročne 200 až 300 rodín desivú nočnú moru, keď im niekto unesie dieťa a rodina ho možno už nikdy viac neuvidí živé. Hoci sa tento počet zdá v porovnaní s inými spáchanými násilnými činmi malý, hrôza a strach, ktoré sa šíria celými komunitami, postihujú tisíce ľudí. V šoku sa pýtajú: ‚Ako sa tu môže stať taká tragédia? Bude to nabudúce moje dieťa?‘
V Spojených štátoch je každoročne hlásených 3200 až 4600 prípadov unesených detí. Dve tretiny alebo aj viac z týchto detí sú obeťami sexuálneho prepadnutia. Ernest E. Allen, prezident Národného centra pre nezvestné a vykorisťované deti, povedal: „Hlavnou príčinou je sexuálne zneužitie, ďalšou je úmyselné zabitie.“ Podľa Ministerstva spravodlivosti dôjde každoročne k vyše 110 000 ďalším pokusom o únos a sú to väčšinou vodiči, obyčajne muži, ktorí sa snažia vlákať dieťa do svojho auta. Aj v iných krajinách možno pozorovať vlnu násilia páchaného na deťoch.
Je na vine aj spoločnosť?
Čo sa týka zabitia dieťaťa, jeden austrálsky výskumník ukazuje, že to nie je „náhodný jav“. Paul Wilson vo svojej knihe Murder of the Innocents—Child-Killers and Their Victims (Vraždenie nevinných — vrahovia detí a ich obete) tvrdí, že „obidve skupiny, vrahovia i obete, sú chytené do osídla skazonosného kruhu, ktorý vytvorila sama spoločnosť“.
Môže sa to zdať čudné, že by spoločnosť bola za túto tragédiu zodpovedná alebo že by k nej prinajmenšom prispievala, pretože väčšina ľudí považuje zneužívanie a vraždu detí za hrozný čin. No rozvinuté spoločnosti, ale aj menej rozvinuté, sú sýtené filmami, televíznymi programami a materiálmi na čítanie, ktoré oslavujú sex a násilie.
Pribúda stále viac pornografických filmov toho najhrubšieho zrna, ktoré zobrazujú deti, alebo dokonca dospelých preoblečených za deti. Tieto filmy otvorene zobrazujú sex a násilie týkajúce sa detí. P. Wilson ďalej vo svojej knihe píše, že existujú filmy s titulmi ako Smrť dieťaťa, Dlhotrvajúce mučenie a Príručka o rozkúskovaní pre začiatočníkov. Aké veľké publikum má sadistické násilie a pornografia? Je to priemysel s multimiliardovým obratom v dolároch!
Názorné násilie a pornografia majú obrovský účinok na život tých, ktorí zneužívajú deti. Istý usvedčený sexuálny maniak, ktorý zavraždil piatich malých chlapcov, priznal: „Som homosexuálny pedofil usvedčený z vraždy, a rozhodujúcim činiteľom môjho pádu bola pornografia.“ Profesor Berit Ås z univerzity v Oslo vysvetľuje účinok detskej pornografie: „Koncom šesťdesiatych rokov sme urobili veľkú chybu. Mysleli sme si, že pornografia môže nahradiť sexuálne zločiny tým, že poskytne ventil páchateľom sexuálnych zločinov, a tak sme zrušili zákaz pornografie. Teraz vieme, že sme sa mýlili: taká pornografia legalizuje sexuálne zločiny. Vedie páchateľov k úvahe: ‚Keď sa na to môžem pozerať, nemôže byť na tom nič zlé, ak to aj urobím.‘“
A tak sa túžba dospelého po dráždení zväčšuje s tým, ako si zvyká na pornografiu. Výsledkom je to, že niektorí sú ochotní použiť nátlak alebo násilie, aby zlákali deti pre svoje zvrátené chúťky, vrátane znásilnenia a vraždy.
Existujú ešte ďalšie dôvody na únos detí. V niektorých krajinách vzrástol počet únosov následkom zlých ekonomických podmienok. Únoscov lákajú vysoké sumy peňazí, ktoré platia bohaté rodiny ako výkupné, a tak sa zameriavajú na deti. Každoročne je veľa nemluvniat ukradnutých a predaných kruhom zaoberajúcim sa adopciou, ktoré deti vyvážajú z krajiny.
Ktoré deti tvoria najväčšiu skupinu nezvestných? Čo sa s nimi deje? Týmito otázkami sa budú zaoberať nasledujúce dva články.
[Rámček na strane 6]
Milióny detských prostitútok
Podľa údajov Spojených národov asi desať miliónov detí, zväčša v rozvojových krajinách, bolo donútených k prostitúcii, pričom mnohé z týchto detí boli unesené. Tento odporný obchod vzrástol v Afrike, Ázii a v Latinskej Amerike spolu so vzrastom počtu zahraničných turistov. Z tých miliónov turistov, najmä z bohatších krajín, sú v niektorých oblastiach asi dve tretiny takých, ktorí „cestujú za sexom“. Ale príde aj deň účtovania, pretože ľudské zločiny sú „odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty“, Jehovovi Bohu. — Hebrejom 4:13.
[Obrázok na strane 5]
Únos dieťaťa je ako desivá nočná mora