Pozorujeme svet
Záhadné psie „samovraždy“
Ľudia v Rosariu (Argentína) hľadajú vierohodné vysvetlenie javu, ktorý sa v tomto meste javí ako vlna psích pokusov o „samovraždu“. Problém bol pozorovaný najmä v populárnom parku mesta Rosario známom ako Parque de España. Promenáda v parku sa klenie asi 30 metrov nad riekou Paraná. Za obdobie jedného roku došlo asi k 50 prípadom, keď sa psy svojim majiteľom náhle vytrhli, bežali priamo k okraju promenády a skočili do náručia takmer istej smrti. Podľa odborníkov však psy nie sú schopné rozhodnúť sa pre samovraždu. Veterinári si skôr myslia, že psy priťahujú ultrazvuky alebo pohyb vtákov či lodí na rieke. Vrhnú sa k okraju a skôr ako si to uvedomia, padajú dole do priepasti.
Pomôcky pre osobnú bezpečnosť
Podľa novín The Toronto Star si stále viac Kanaďanov zaobstaráva prenosné bezpečnostné pomôcky na ochranu. Medzi populárne patrí „vysielač hluku“ alebo „vysielač kriku“ — osobný alarm, ktorý vydáva vysokofrekvenčné zvuky. Dostať aj fľaštičky obsahujúce zapáchajúce chemikálie určené na odradenie útočníka, ako aj aerosólové farby, ktoré uľahčujú neskoršiu identifikáciu útočníka, lebo ho zafarbia na zeleno. Noviny však priznávajú, že „také ‚vecičky‘ osobnej bezpečnosti nemôžu zaručiť, že človek sa nestane obeťou násilného zločinu. Podľa názoru polície môžu byť bezpečnostné opatrenia, ktoré dáva zdravý rozum, oveľa účinnejšie než technika.“
Zdravotné riziko poľnohospodárov
Fungicídy, herbicídy a pesticídy pomohli poľnohospodárom znížiť straty na úrode. No správa Medzinárodnej organizácie práce hovorí, že poľnohospodárske chemikálie sú priamou príčinou úmrtia asi 40 000 poľnohospodárskych pracovníkov ročne. Odhaduje sa, že tieto chemikálie vážne poškodzujú zdravie ďalších 3,5 až 5 miliónov osôb.
Anglikánski kňazi a ich boh vytvorený ľuďmi
Anglikánska cirkev nedávno prepustila jedného kňaza. Kňaz otvorene učil neviere v nadprirodzeného Boha, v autoritu Biblie a v Ježiša ako záchrancu. Napriek jeho otvorenému znevažovaniu biblického učenia a cirkevných náuk jeho prepustenie vyvolalo prejavy sympatií zo strany iných kňazov. Sedemdesiatpäť anglikánskych kňazov podpísalo otvorený list, v ktorom žiadali, aby bolo tomuto mužovi opäť dovolené pokračovať v kňazskej službe. Niektorí kňazi tvrdia, že existujú stovky anglikánskych kňazov, ktorí neveria v nadprirodzeného Boha.
Celosvetová neistota
V súvislosti s blížiacim sa Svetovým summitom o sociálnom rozvoji, ktorý sa má konať v marci 1995, UNDP (Program OSN pre rozvoj) vydal bulletin, kde vyjadril obavy nad bezpečnosťou ľudstva. Bulletin, ktorý založil svoju správu na Human Development Report 1994, píše, že „začiatkom tohto storočia asi 90 percent strát na životoch vo vojnách tvorili vojaci. Dnes je to asi 90 percent civilistov — katastrofálny posun v rovnováhe.“ UNDP uznáva, že bezpečnosť ľudí je ohrozená bez ohľadu na to, kde žijú. Správa Human Development Report dodala, že „hlad, etnické konflikty, sociálny rozklad, terorizmus, znečisťovanie prostredia a pašovanie drog nie sú viac izolovanými javmi, ktoré by boli obmedzené národnými hranicami. Ich účinky možno pociťovať na celom svete.“
Potulné bulteriéry
Podľa novín The New York Times veľa miest na východe Spojených štátov pociťuje vzrastajúci problém, ktorý predstavujú nebezpečné bulteriéry potulujúce sa po uliciach. Tom Simon, predstaviteľ Úradu pre kontrolu psov, vysvetľuje, že nie všetky bulteriéry musia byť nevyhnutne nebezpečné. Povedal, že „keď sú správne cvičené, skutočne môžu byť priateľskými psami a príjemnými domácimi miláčikmi“. Ale krutou realitou je, že nebezpečné psy spomenuté vyššie boli šľachtené a cvičené, aby boli neľútostnými bojovníkmi. Niektoré psy boli kruto týrané, „aby sa stali ešte zúrivejšími“, vysvetlil jeden odborník. Po účasti na divokých, barbarských psích zápasoch je veľa psov neschopných ďalšieho boja. Keď sa to stane, majiteľ často jednoducho psa odoženie a bulteriér sa potuluje po uliciach.
Nová ekumenická cirkevná rada v Austrálii
Roku 1946 cirkvi v Austrálii vytvorili Austrálsku radu cirkví. Rímskokatolícka cirkev sa nestala členom, ale dlhé roky mala štatút pozorovateľa. Teraz, takmer po 50 rokoch, dostala rada nový názov: Národná rada cirkví v Austrálii. Počet jej členov vzrástol iba o jedného — o katolícku cirkev. Evanjelická cirkev bola tiež pozvaná, aby sa pridala k novej inštitúcii, ale odmietla, keďže nemala dostatočný počet členov, ktorí by boli za túto zmenu. Noviny The Sydney Morning Herald napísali, že David Gill, ktorý bol vymenovaný za generálneho tajomníka novej rady, hovoril, že sa „modlia ako šialení“, a dodal: „Predpokladám, že to samo osebe je trochu zmena.“ Spomínal „tak trochu politickú prezentáciu“ predchádzajúcej rady. Hovorilo sa o nej, „že dôraz kladie skôr na sociálnu spravodlivosť než na šírenie dobrého posolstva“. Noviny dodali: „Zlyhanie rady angažovať sa v tom, čo evanjelici nazývajú ‚spornými otázkami evanjelia‘, vytvorilo veľký rozpor, ktorý stále nie je vyriešený.“
Nevyzdvihnutá batožina
Čo sa stane so všetkou tou nevyzdvihnutou batožinou, ktorá zostane u veľkých amerických leteckých spoločností? Predáva sa spoločnosti nazvanej Centrum nevyzdvihnutej batožiny v meste Scottsboro (Alabama). Tam sa batožina otvorí, vyčistí, skontroluje sa, či neobsahuje peniaze, a opäť sa predá verejnosti. „Jediný pohľad do Centra stačí, aby si aj ten najzodpovednejší cestujúci bral iba toľko batožiny, koľko si sám môže vziať do lietadla,“ píšu noviny The Wall Street Journal. „Štyri obrovské podlažia predajne obsahujú všetko od kožuchov a rybárskych prútov po tričká a fotoaparáty... Nájdete tam aj opekače hrianok, kozmetiku, losie parohy, kazety s maďarskou ľudovou hudbou, ba dokonca rakvu.“ Aerolínie prepravia asi dva milióny kusov batožiny denne a hoci naložia do nesprávneho lietadla alebo dopravia na nesprávne miesto asi 10 000 až 20 000 kusov, k majiteľom sa nevráti menej než 200 kusov batožiny. Cestujúcim sa poskytujú tri mesiace času, aby si vyžiadali svoje stratené veci, kým sú odoslané do Centra. „Hoci aerolínie hovoria, že nemôžu nájsť majiteľov vecí posielaných do Scottsboro, tamojší úradníci hovoria, že strávia hodiny odlepovaním a zoškrabávaním menoviek z tovaru, kým ho dajú do predaja,“ uvádza časopis.
Svätyňa jackpotu
Malý, pomerne neznámy ostrov v južnom Japonsku sa neočakávane stal známym vďaka menu miestnej šintoistickej svätyne. Jej meno, Hoto, znamená „Získaj poklad“ a miestna propagačná skupina to využila s výsledkom, ktorý predstihuje aj najsmelšie očakávania. Vo svätyni usporiadali predaj vreciek, do ktorých ľudia môžu vložiť svoje tikety z lotérie. Hovoria, že tieto „šťastné vrecká“ zakúpené vo svätyni im zaručia šťastie v lotérii. Odvtedy sa „ľudia, ktorí dúfajú, že vyhrajú veľa peňazí v lotérii, masovo hrnú do svätyne Hoto“, píše večerník Asahi Evening News. Nie sú to však tieto „masy“, ale svätyňa, kto vyhráva jackpot, lebo predáva vrecká po desať a tridsať dolárov za kus.
Egypt má najstaršiu dláždenú cestu
Geológovia výskumníci objavili v púšti, 69 kilometrov juhozápadne od Káhiry, 12-kilometrovú dláždenú cestu. Staroveká cesta vydláždená dlaždicami z vápenca a pieskovca, ale aj kusmi skameneného dreva, bola datovaná približne do roku 2600 až 2200 pred n. l., do obdobia Starej ríše. Má priemernú šírku dva metre. Cesta bola vybudovaná na prepravu ťažkých kameňov z veľkého čadičového lomu na pobrežie starovekého jazera, ktoré bolo počas záplav spojené s Nílom. Jazero už neexistuje. Tmavé kamene radi používali starovekí egyptskí panovníci na svoje sarkofágy a na dlažbu v chrámoch v Gize, ktoré slúžili ako hrobky. „To je ďalší triumf techniky, ktorý možno pripísať starovekému Egyptu,“ povedal profesor geológie Dr. James A. Harrell. Predtým bola najstaršou známou dláždenou cestou kamenná cesta na Kréte, datovaná nie skôr než do roku 2000 pred naším letopočtom.