Ako môže zdravá strava zlepšiť vaše zdravie

AKÝ pekný pohľad je na dobre živené dieťa! Avšak to, že je dieťa zdravé, nie je náhoda. „Jednoduchá, ale výživná strava bola v našej rodine vždy jednou z najdôležitejších vecí, a to nielen vzhľadom na to, koľko peňazí sme na ňu dali, ale aj vzhľadom na čas, ktorý sme venovali jej príprave a spoločnému jedlu,“ spomína Kate, Kanaďanka žijúca v Brazílii. „Keďže moja matka nepracovala mimo domu, každý deň nás pri príchode zo školy vítali príjemné vône pripravovaného obeda alebo nejakého koláča či bábovky, ktoré upiekla.“

Podľa časopisu The Economist však „zhruba 780 [miliónov] ľudí v chudobných krajinách, čiže každý piaty človek, nemá dostatok jedla“, nieto ešte zdravú stravu. „Až 2 miliardy ľudí, ktorí majú dosť jedla, aby si naplnili žalúdok, však trpia nedostatkom potrebných vitamínov a minerálnych látok.“ Podvyživený človek je nielenže oslabený, ale má aj obmedzenú schopnosť byť užitočný pre druhých. Ekonóm Eduardo Giannetti da Fonseca zo Sãopaulskej univerzity (Brazília) sa o podvyživených deťoch vyjadril v jednom časopise slovami: „Toto [mrhanie ľudskými zdrojmi] je horšie než čokoľvek iné... Som presvedčený, že medzi týmito deťmi sú talenty a schopnosti, ktoré pre chudobu zostávajú ukryté. Spomedzi nich by za iných podmienok mohol vyjsť nejaký Albert Einstein.“ Časopis Veja uvádza: „Krajina stráca svaly, ktoré chradnú pre zlú výživu, a plytvá potenciálnou zásobou inteligencie, tvorivosti a sily.“ Preto múdri rodičia napriek vysokým životným nákladom dajú svojim deťom dobrý základ tým, že investujú do výživnej stravy.

Múdra investícia

„Investovať“ znamená „použiť na budúci úžitok alebo výhody“. Ako môžete investovať do výživy? Keby ste sa museli rozhodnúť, ako použijete svoje obmedzené množstvo peňazí, vzdali by ste sa luxusných alebo prestížnych vecí a kúpili by ste si zdravú potravu?

„Zmysly nezačínajú svoju činnosť náhle až pri narodení; doklady svedčia o tom, že zmyslové systémy fungujú už dlho pred narodením,“ píše The New Encyclopædia Britannica. Preto ideálny spôsob, ako začať živiť dieťa, je dobre živiť matku. Ďalším krokom — po narodení — je dojčenie novorodenca, pretože ľudské mlieko poskytuje kompletnú výživu, a dokonca robí dieťa imúnnym proti bežným chorobám. Publikácia, ktorú vydala OSN pod názvom Facts for Life, uvádza: „Niekoľko prvých mesiacov života dieťaťa je materské mlieko samo najlepším možným jedlom i nápojom. Ďalšiu potravu k dojčenskému mlieku potrebujú novorodenci, až keď majú štyri až šesť mesiacov.“

Hoci má ľudské telo pozoruhodnú schopnosť zotavovať sa, nemalo by sa s ním zaobchádzať ľahkovážne. Je veľmi dôležité budovať ho zdravou stravou už od prvých rokov života. The World Book Encyclopedia hovorí: „Keď má človek 6 rokov, mozog dosiahne svoju konečnú hmotnosť asi 1,4 kilogramu. Väčšina mozgových buniek existuje už pri narodení, a tak pribúdanie na váhe je spôsobené hlavne rastom buniek. V tomto šesťročnom období sa človek učí a osvojuje si nové spôsoby správania najrýchlejšie za život.“ Preto aj keď má dieťa dobrú stravu i po šiestom roku života, potom vznikne už len relatívne málo ďalších mozgových buniek. Kate hovorí: „Zdravá, výživná potrava je jedným z najväčších darov, ktoré môžu dať rodičia svojim deťom. Aj keď rodičia nemôžu deťom zabezpečiť mnoho takzvaných nevyhnutných vecí pre život, ktoré sú často len prepychom, tí, ktorí investujú do duševného a telesného zdravia svojich detí, im od narodenia dávajú štart do života, ktorý nič nenahradí.“

Prečo mať rozmanitú stravu?

Pre telesný a duševný rast dieťaťa je potrebná strava bohatá na bielkoviny. Zlá výživa spomaľuje duševný vývoj dieťaťa v škole a dieťa sa môže stať apatickým a vyčerpaným, neschopným dostatočne sa sústrediť alebo zapamätať si to, čo sa učí. Nedostatok čo len jednej zo základných zložiek výživy — bielkovín, vitamínov, potrebných tukov alebo nutričných prvkov — má za následok najmenej 25 rozličných chorôb z podvýživy.

Všimnime si prípad Joaquima. „Naša rodina bola chudobná,“ hovorí. „Ale mali sme pôdu, a takmer všetko, čo sme jedli, sme si vypestovali. Pri každom jedle sme mali celozrnný kukuričný a žitný chlieb, čo prispievalo k dobrej výžive. Moja matka takmer každý deň varila polievku z rozličnej zeleniny, vrátane fazule, a to nám dodávalo veľa potrebných výživných látok. Nemali sme veľa mäsa, ale mávali sme ryby, väčšinou sardinky, tresky a slede.“ Ďalej hovorí: „Moja matka mala päť detí, ale nepamätám si, že by niekto z nás ochorel na niečo iné ako na nádchu a chrípku. Myslím, že k tomu prispela aj naša vyvážená strava.“ Jedna matka siedmich detí vysvetľuje: „Potrebovali sme výživné jedlo za nízku cenu. Preto sme si vysadili zeleninovú záhradu, v ktorej sa, hoci bola malá, urodilo dosť pre našu potrebu.“ A dodáva: „Naše deti nikdy nemali vážnu chorobu a v škole sa im vždy veľmi dobre darilo.“

Vaše telo si ako výživné látky vyžaduje 22 zo 103 oficiálne uznaných chemických prvkov. Hoci nie je možné vymedziť presné množstvo vitamínov, minerálnych látok a bielkovín, ktoré ako jednotlivec potrebujete, vyvážená strava uspokojí vaše potreby. Jeden zdroj uvádza: „Kľúčom k dobrej výžive je rozmanitá strava, ktorá zahŕňa všetky druhy výživných látok.“

Čo ak vaše deti nemajú rady určité potraviny, napríklad zeleninu horkej chuti? Podľa jedného skúseného kuchára by rodičia mali deťom podávať „všetky druhy zeleniny, ktoré sú dostupné v ich kraji. Mnoho dospelých neje zeleninu, pretože k nej nemali prístup v detstve. Keďže zelenina obsahuje vlákninu a veľa potrebných vitamínov a nie je drahá, rodičia by mali zabezpečiť, aby ju deti mali vždy na stole.“ Teda prečo sa nenaučiť variť nové jedlá, pri príprave ktorých sa využije čerstvá zelenina a ovocie, ako napríklad lahodný nákyp alebo zeleninový guláš? Čo sa týka takzvaných prázdnych kalórií, tento kuchár pripomína: „Rodičia by mali mať doma sladkosti len pri mimoriadnych príležitostiach. Ak ich [deti] nemajú, nebudú ich jesť.“

Hoci primerané množstvo vhodnej potravy znižuje nebezpečenstvo nedostatočnej výživy na minimum, niektorí ľudia si sami vytvárajú problémy tým, že sa prejedajú. Nadmerný príjem kalórií, ktorý prevyšuje potrebu tela, môže viesť k obezite, s ktorou je spojená cukrovka a srdcové ťažkosti.a Keďže ani lieky, ani telesná aktivita nemôžu nahradiť správne stravovacie návyky, dobrou radou je znížiť príjem tukov, sladkostí, soli a alkoholu. Ako uvádza jedna encyklopédia, okrem toho by mal človek „podniknúť kroky na to, aby znížil na minimum hlad, osamelosť, depresiu, nudu, hnev a únavu, pretože každý z týchto [faktorov] môže viesť k prejedaniu sa“.

Vyrovnaný názor na jedlo a zdravie

Biblia nie je príručkou o výžive; ale pomáha nám byť vyrovnanými v otázkach zdravia. Apoštol Pavol varoval pred tými, ktorí druhým „prikazujú zdržiavať sa pokrmov, ktoré stvoril Boh, aby ich s vďakou užívali tí, čo majú vieru a presne poznajú pravdu“. (1. Timotejovi 4:3) Boh chce, aby sme boli spokojní a užívali všetko, čo máme k dispozícii. „Lepšie je málo v bázni pred Jehovom ako hojná zásoba a s ňou zmätok.“ — Príslovia 15:16.

Dnes nikto nemá dokonalé zdravie. Buďme teda rozumní, ani nie nedbalí, ani príliš úzkostliví. Nadmerný alebo fanatický záujem o otázky výživy či zdravia môže spôsobiť, že stratíme vyrovnanosť.

Keď berieme do úvahy dnešnú situáciu, aj napriek našim snahám starať sa o svoje zdravie v konečnom dôsledku starneme a zomierame. Biblia nás však našťastie uisťuje, že Božie Kráľovstvo skoncuje s nedostatočnou výživou a s chorobami. Aj keď ľudské plány skoncovať s hladom zlyhali, môžeme sa tešiť na svet s hojnosťou výživnej potravy pre všetkých. — Žalm 72:16; 85:12.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 7]

AKO POMÔCŤ DIEŤAŤU OSVOJIŤ SI DOBRÉ STRAVOVACIE NÁVYKY

◻ Dávajte dobrý príklad.

◻ Nedovoľte deťom, aby jedli len to, čo chcú.

◻ Nemajte doma sladkosti alebo potraviny s nízkou výživnou hodnotou.

◻ Učte deti, aby si vážili rôzne druhy jedla.

◻ Majte stanovený čas jednotlivých jedál vrátane raňajok.

◻ Nedovoľte, aby vás televízne reklamy ovplyvňovali v tom, čo jete.

◻ Nedovoľte deťom, aby si samy brali jedlo z chladničky.

◻ Učte deti, aby vám pomáhali pri príprave jedla.

◻ Pestujte v nich vďačnosť za každodenný pokrm.