Ovplyvnila životy mnohých
DEVÄTNÁSTEHO novembra 1994 zomrela vo veku 26 rokov Kathy Robersonová. Verne navštevovala kresťanské zhromaždenia až do toho týždňa, v ktorom zomrela. Jej boj s rakovinou od jej deviatich rokov bol opísaný v Prebuďte sa! z 22. augusta 1994 pod titulkom „Keď život nie je ľahký“. Po prečítaní článku mnohí čitatelia z celého sveta zareagovali listami a opísali, ako hlboko ich ovplyvnil Kathin odvážny príklad.
Mládež povzbudená slúžiť Bohu
Loida zo Španielska napísala: „Mám 16 rokov a pri čítaní príbehu o Kathinej vytrvalosti som plakala. Predtým som sa smrti bála, ale vďaka tomuto článku som pochopila, ako to povedala Kathy, že ‚skutočne dôležité nie je to, či teraz žijeme alebo zomrieme, ale či získame požehnanie od Jehovu Boha, Jediného, ktorý nám môže dať večný život‘.“
Mari z Japonska napísala: „Keďže som približne v tom veku ako Kathy a bola som pokrstená v ten istý deň, čítanie jej zážitkov mi pripadalo ako čítanie povzbudzujúceho listu od blízkej priateľky. Jej nádej, že jej rozprávanie podnieti mladých, aby svoje zdravie využili, nie na márne ciele, ale múdro v službe Jehovovi, našli odozvu v mojom srdci a ja práve začínam pravidelnú priekopnícku službu [službu celým časom].“
Noemi z Talianska napísala podobne, že Kathino želanie, aby mladí ľudia využili svoje zdravie, nie na márne ciele, ale múdro v službe Jehovovi, „bude povzbudením pre tisícky mladých vrátane mňa“. Noemi dodala: „Už sa nemôžem dočkať, kým ju v novom svete uvidím, keď toto všetko pominie. Hneď ako skončím strednú školu, začnem s priekopníckou službou.“
„Mám 18 rokov,“ napísala Rachelle z Floridy (USA), „a už nejaký čas uvažujem o priekopníckej službe. Keď som si prečítala článok ‚Keď život nie je ľahký‘, zistila som, že je veľkým povzbudením vidieť niekoho takého mladého, ako som ja, prekonávať také útrapy. Kathy ma podnietila, aby som využila svoje zdravie, ako povedala, ‚nie na márne ciele, ale múdro v službe Jehovovi‘.“
Niekoľkí misionári z ostrova Chuuk v Mikronézii napísali: „Tu sú naši priekopníci po materiálnej stránke chudobní. Rozprávanie sestry Robersonovej im však pomohlo vážiť si to, čo majú. Uvedomili si, že hoci sú po materiálnej stránke chudobní, sú obdarení mocným telom, ktoré im umožňuje slúžiť Jehovovi celým časom. Bola to dobrá pripomienka, aby boli vďační za to, čo majú, a využívali svoje sily v službe Jehovovi.“
Skupinu 16 študentov, účastníkov školy pre priekopníkov vo Francúzsku, článok podnietil poslať Kathy pohľadnicu s ľaliami a s povzbudením: „Nezabudneme na Tvoje nabádanie využiť svoj čas pre nášho vznešeného Stvoriteľa.“
Ďalšia dievčina z Francúzska napísala: „Keďže sme mladí a sme hlavným terčom Satana, niekedy si myslíme, že je ťažké zostať verným Jehovovi. Keď však čítame také vynikajúce a dojímavé príbehy, pociťujeme obnovenú silu a horlivosť, vediac, že iní mladí, napríklad Kathy, si napriek utrpeniu zachovávajú rýdzosť. Aký krásny príklad!“
„Som približne v Tvojom veku a mám veľmi dobré zdravie,“ napísala Nadine z Ohia (USA). „Veľa ráz pripustím, aby mi maličkosti prekážali v službe Jehovovi. Čítanie Tvojho príbehu ma donútilo vážne sa zamyslieť nad svojím životom a uvedomiť si, koľko vzácneho času som premárnila. Bola si pre mňa inšpiráciou.“
Jedna mladá žena z Brazílie povedala: „Hovorila mi priamo do srdca a zvýšila moju túžbu slúžiť nášmu Bohu ešte plnšie.“
Mladé dievča z Kanady napísalo: „Mám 15 rokov. Pred dvoma rokmi som sa dozvedela, že mám autoimúnnu hepatitídu. Vďaka skúsenosti Kathy Robersonovej som si uvedomila, že napriek svojmu zdravotnému stavu môžem tiež verne slúžiť Jehovovi, kým je ešte čas, a na úplné vyzdravenie musím trpezlivo vyčkať do Božieho sľúbeného nového systému.“
Jennette z New Jersey (USA) napísala: „Všetky prekážky, ktoré zdolala, a viera, ktorú prejavila, nám všetkým pomáhajú, aby sme boli rozhodnutí naďalej sa usilovať robiť viac v Jehovovej službe napriek akýmkoľvek ťažkostiam, ktoré nás môžu postihnúť. Ja plánujem využiť jej rozprávanie pre niektorých záujemcov, s ktorými študujem Bibliu, aby som ich podnietila dať si po skončení školy za cieľ priekopnícku službu.“
Povzbudenie aj pre starších
Jedna žena z Kalifornie (USA) jej napísala: „Určite si odsunula bokom všetky menšie problémy v našom živote a presne si si vymedzila, čo je pre život to najdôležitejšie — náš vzťah k Jehovovi.“ Pisateľka dodala: „Hoci už dávno nie som mladá, Tvoje zážitky a vyhliadka ma hlboko dojali a motivovali. Pomohli mi preskúmať, čomu dávam prednosť.“
V inom liste z Kalifornie sa píše: „To, čo si musela prežiť, je takou veľkou skúškou ako ktorákoľvek skúška bratov a sestier v Nemecku alebo v Malawi, či na inom mieste, o ktorých som čítala. Teraz mám 68 rokov, a tak som videla, počula a prečítala množstvo skúseností. Tvoj príbeh bude požehnaním tak pre mladých, ako aj pre starých.“
Istá žena z Južnej Karolíny (USA) napísala: „Nie som už dieťa. Mám takmer 70 rokov.“ S ocenením však napísala: „Ty si ďalším Jóbom. Dúfam, že všetci mladí i starí si všimnú Tvoju vytrvalosť.“
Ďalší list znie: „Kathina viera a odhodlanie sa dotkli môjho srdca. Mám takmer 57 rokov a jedným z mojich cieľov bolo po odchode do dôchodku venovať viac času Jehovovej službe, ale nedávno sa zistilo, že mám rakovinu. Ako len ľutujem, že keď som bola mladšia a zdravá, nerobila som pre Jehovu viac! Nikto z nás nemôže predvídať, kedy nám vážna choroba odníme túto výsadu.“
Jeden kresťanský starší napísal: „Tento článok si odložím do zvláštneho obalu, aby som si ho mohol prečítať v prípade, že mi život pripraví nečakané prekvapenie, ktoré môže byť skúškou mojej viery. Tento článok si dám aj do svojho ‚pastierskeho‘ obalu, aby som ho mohol použiť na povzbudenie drahých priateľov, ktorí sú s blížiacim sa koncom tohto systému bombardovaní ťažkosťami.“
Skutočne sme posilnení vierou a odvahou všetkých členov nášho celosvetového bratstva. (1. Petra 5:9) Všetci sa tešíme, tak ako Kathy, na splnenie biblického sľubu o čase, keď „smrti už viac nebude“. (Zjavenie 21:3, 4) Aký nádherný čas to bude, keď „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ — Izaiáš 33:24.
[Obrázok na strane 20]
Kathy Robersonová