Keď nás postihne katastrofa

NAŠE 20. storočie je poznamenané vážnymi katastrofami a väčšinu z nich zapríčinil človek. No nie všetky. V proroctve o našich dňoch Ježiš povedal: „Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu a bude nedostatok potravín a zemetrasenia na jednom mieste za druhým.“ (Matúš 24:7) Je pravda, že človek je zodpovedný za vojny a nedostatok potravín, ale nie je zodpovedný za zemetrasenia. Podobne, zatiaľ čo niektoré katastrofálne povodne zapríčinil svojou činnosťou človek, nemožno ho obviňovať zo zemetrasení. Ani hurikány, ani sopečné výbuchy nemá na svedomí človek.

Nech už je ich príčinou čokoľvek, prírodné katastrofy ukazujú bezvýznamnosť človeka, jeho bezmocnosť zoči-voči prírodným silám vzbudzujúcim hrôzu. Zem, náš domov, sa nám obyčajne zdá taká bezpečná a pevná. No keď sa pri zemetrasení otriasa alebo keď ju zaplavujú vody povodne, či bičujú divoké vetry, ktoré neúprosne narážajú akoby so silou výbuchu, pocit bezpečia mizne.

Prírodné katastrofy spôsobili v 20. storočí obrovské škody a veľké straty na ľudských životoch. Dalo sa tomu vyhnúť? Je možné urobiť niečo na zmiernenie účinkov katastrof? Ako sa môžeme ako jednotlivci chrániť? A keď nás postihne katastrofa, sme úplne bezmocní? Bude ľudstvo vždy obeťou prírodných živlov? Týmito otázkami sa budú zaoberať nasledujúce články.