Vplyv evolučnej teórie

ZAČIATKOM 19. storočia sa náboženstvo a veda tešili z pomerne priateľského vzťahu. Iba dva roky predtým, ako vyšla kniha O vzniku druhov, biológ a profesor na Harvardovej univerzite Louis Agassiz napísal, že svet živých vecí poukazuje na „premyslenosť, múdrosť, veľkosť“ a že hlavným zámerom prírodovedy je analyzovať „myšlienky Stvoriteľa Vesmíru“.

Agassizovo stanovisko nebolo výnimočné. Mnoho ľudí sa na vedu a náboženstvo pozeralo ako na niečo zlučiteľné. Objavy vedy sa často prijímali ako dôkaz existencie Vznešeného Stvoriteľa. Medzi náboženstvom a vedou však začala vznikať jemná trhlina.

Zakoreňuje sa skepticizmus

Prvý diel knihy Charlesa Lyella Principles of Geology, ktorý vyšiel v roku 1830, vrhol pochybnosti na biblickú správu o stvorení. Lyell vyhlásil, že nie je možné, aby stvorenie prebehlo za šesť doslovných dní. Fyzik Fred Hoyle napísal: „Lyellove knihy boli vo veľkej miere zodpovedné za to, že svet vo všeobecnosti nadobudol presvedčenie, že Biblia by sa mohla prinajmenšom v niekoľkých ohľadoch mýliť, čo bola dovtedy nemysliteľná predstava.“a

Takto bol položený základ pre skepticizmus. V mysliach mnohých ľudí sa veda a Biblia nedali zosúladiť. Mnohí, keď boli postavení pred rozhodnutie, si vybrali vedu. „Lyellova práca spochybnila prvé kapitoly Starého Zákona a Darwinova kniha ho mala nahradiť,“ napísal Fred Hoyle.

Pre tých, ktorí nechceli prijať Bibliu ako Božie Slovo, prišla kniha O vzniku druhov v príhodnom čase. Medzi človekom a vedou sa už rozvinul akýsi romantický vzťah. Svojimi sľubmi a úspechmi veda nadbiehala zamilovanej verejnosti. Veda ako galantný nápadník zasypávala ľudí darčekmi v podobe rôznych noviniek — ďalekohľadom, mikroskopom, parným strojom a neskôr elektrinou, telefónom a automobilom. Technika už začala podporovať priemyselnú revolúciu, ktorá poskytovala obyčajným ľuďom materiálne výhody v nebývalej miere.

Naproti tomu ľudia vnímali náboženstvo ako brzdu pokroku. Niektorí sa domnievali, že udržuje ľudí v strnulosti, neschopných držať krok s rýchlym pokrokom vedy. Svoje názory začali hlasne a dôrazne hlásať ateisti. Ako napísal Richard Dawkins, „Darwin človeku umožnil, aby bol intelektuálne uspokojeným ateistom“. Veda sa stávala novou nádejou ľudstva na záchranu.

Náboženskí vodcovia spočiatku evolučnej teórii oponovali. Ako však plynuli desaťročia, duchovenstvo podľahlo všeobecne prijímanému názoru a samo prijalo akúsi zmes evolúcie a stvorenia. Titulok v New York Times z roku 1938 oznamoval: „Vyhlásenie anglikánskej cirkvi podporuje evolučnú myšlienku stvorenia.“ V tomto vyhlásení, zostavenom komisiou vedenou arcibiskupom z Yorku, stálo: „Z dvoch rozprávaní o stvorení v prvej a druhej kapitole Genezis sa proti evolučnej teórii nedá vzniesť žiadna námietka, pretože vzdelaní kresťania všeobecne súhlasia s tým, že tieto správy majú mytologický pôvod a že ich hodnota je skôr symbolická ako historická.“ Komisia pod vedením arcibiskupa to uzavrela: „Môžete si myslieť, čo sa vám páči, a pritom byť stále kresťanom.“

U mnohých takéto pokusy spojiť Bibliu s evolúciou iba podkopali dôveryhodnosť Biblie. Skončilo sa to tým, že sa voči Biblii široko rozmohol skepticizmus, ktorý existuje dodnes, a to aj medzi niektorými náboženskými vodcami. Typické sú komentáre jedného episkopálneho biskupa z Kanady, ktorý tvrdí, že Biblia bola napísaná v predvedeckej dobe, a preto sa v nej odrážajú predsudky a nevedomosť. Povedal, že o Ježišovom narodení a vzkriesení sa v Biblii nachádzajú „historické omyly“ a „očividné zveličenia“.

A tak mnohí, vrátane členov duchovenstva, začali o Biblii rýchlo pochybovať. Kam však takýto skepticizmus viedol? Aká náhradná nádej bola ponúknutá? Pre oslabenú vieru v Bibliu začali niektorí vzhliadať k filozofii a politike.

Vplyv na filozofiu a politiku

Kniha O vzniku druhov poskytla nový pohľad na ľudské správanie. Prečo jeden národ vyhráva nad druhým? Prečo má jedna rasa prevahu nad druhou? Kniha O vzniku druhov svojím zdôraznením prírodného výberu a prežitia najschopnejšieho poskytla vysvetlenie, ktoré vyburcovalo popredných filozofov 19. storočia.

Filozofmi, ktorí mali silný vplyv na politiku, boli Friedrich Nietzsche (1844–1900) a Karol Marx (1818–1883). Obaja boli evolúciou fascinovaní. „Darwinova kniha je dôležitá,“ povedal Marx, „a poskytla mi prírodovedecký základ pre triedny boj v dejinách človeka“. Historik Will Durant pomenoval Nietzscheho „Darwinovo dieťa“. Jeden z Nietzscheho názorov zhrnula kniha Philosophy—An Outline-History: „Do budúcej spoločnosti sa najviac hodia silní, odvážni, diktátorskí a pyšní jedinci.“

Tak ako napísal vo svojom liste priateľovi, Darwin veril tomu, že v budúcnosti „civilizovanejšie rasy po celom svete napokon vytlačia nekonečné množstvo slabších rás“. Ako vzor použil víťazstvo Európanov nad ostatnými a pripísal to „boju o život“.

Mocní sveta sa takýchto výrokov rýchlo chytili. H. G. Wells v knihe The Outline of History napísal: „Vplyvné národy na sklonku devätnásteho storočia verili, že sa stali takými na základe Boja o život, v ktorom silní a ľstiví vyhrávajú nad slabými a dôverčivými. Okrem toho verili, že musia byť silní, energickí, nemilosrdní, ,praktickí‘ a egoistickí.“

Takýmto spôsobom „prežitie najschopnejšieho“ získalo filozofický, sociálny a politický nádych, často až do absurdných rozmerov. „Niektorí prijali názor, že vojna je ,biologickou nevyhnutnosťou‘,“ píše sa v knihe Milestones of History (Míľniky histórie). V tejto knihe sa poznamenáva aj to, že „Darwinove idey tvorili neoddeliteľnú súčasť Hitlerovej doktríny o rasovej nadradenosti“.

Iste, Darwin, Marx ani Nietzsche sa nedožili toho, aby videli, ako sa ich idey využívajú — alebo zneužívajú. Oni naozaj očakávali, že boj o existenciu zlepší životný údel človeka. Darwin v knihe O vzniku druhov napísal, že „všetky telesné aj duševné schopnosti budú spieť k dokonalosti“. Kňaz a biológ dvadsiateho storočia Pierre Teilhard de Chardin s tým súhlasil a vytvoril teóriu, že nakoniec by sa mala uskutočniť ,evolúcia myslí celej ľudskej rasy; každý by mal harmonicky smerovať k jednému cieľu‘.

Úpadok, nie zdokonaľovanie

Povšimli ste si, že takéto zdokonaľovanie prebiehalo? Kniha Clinging to a Myth (Lipnutie na mýte) sa k optimizmu de Chardina vyjadrila takto: „De Chardin musel byť úplne nevšímavý k histórii ľudského krviprelievania a rasistických systémov, ako je apartheid v Južnej Afrike. Zdá sa, akoby nepatril do tohto sveta.“ Ľudstvo nie že speje k jednote, ale v tomto storočí — ako nikdy predtým — prežívalo rasové a národnostné rozdelenia.

Nádej, ktorú ponúkala kniha O vzniku druhov, že ľudia budú spieť k dokonalosti, alebo aspoň k zdokonaleniu, sa neuskutočnila takmer vôbec. A táto nádej s plynutím času ustupuje, pretože od doby všeobecného prijatia evolúcie ľudská rodina príliš často upadala do barbarského správania. Uvažujte: Počas tohto storočia bolo vo vojnách zabitých viac ako 100 miliónov ľudí, pričom iba v druhej svetovej vojne to bolo okolo 50 miliónov. Uvažujte aj nad nedávnym etnickým vyvražďovaním na miestach ako Rwanda a bývalá Juhoslávia.

Znamená to, že v minulých storočiach neboli žiadne vojny a brutálnosti? Nie, určite boli. Avšak prijatie evolučnej teórie, tohto brutálneho spôsobu myslenia v pojmoch boja o život, tejto myšlienky prežitia najschopnejšieho, k zlepšeniu života človeka neposlúžilo. Aj keď evolúciu nemožno obviňovať za všetky naše ťažkosti, pomohla posunúť ľudskú rodinu k ešte väčšej nenávisti, zločinnosti, násiliu, nemorálnosti a úpadku. Keďže sa vo veľkej miere prijíma teória, že ľudia sú potomkami divých zvierat, nemožno sa čudovať, že stále viac ľudí sa ako divé zvieratá správa.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

,Darwinova kniha mi poskytla prírodovedecký základ pre triedny boj v dejinách človeka.‘ — Karol Marx

[Zvýraznený text na strane 6]

,Civilizovanejšie rasy napokon vytlačia tie slabšie.‘ — Charles Darwin

[Prameň ilustrácie na strane 6]

U.S. National Archives photo

[Prameň ilustrácie na strane 6]

Copyright British Museum