Aký bol svet pred 50 rokmi?

STE dosť starí na to, aby ste si pamätali, aký bol svet v roku 1945? Práve sa začal zotavovať z druhej svetovej vojny, ktorá sa začala roku 1939, keď po vpáde nacistov do Poľska Británia a Francúzsko vypovedali vojnu Nemecku. Ak ste príliš mladí na to, aby ste si to pamätali, pamätáte si na vojnu v Kórei, ktorá vypukla roku 1950? Alebo na vojnu vo Vietname, ktorá trvala od päťdesiatych rokov do roku 1975? Či na vojnu v Kuvajte, ktorú vyprovokoval Irak roku 1990?

Nezarazí vás ako pozoruhodný fakt, že keď sa pozrieme do dejín od konca druhej svetovej vojny, musíme spomenúť tak veľa vojen, ktoré spôsobili biedu a utrpenie miliónom ľudí a milióny ďalších pripravili o život? Aký odkaz vtedy zanechala ľuďom druhá svetová vojna?

Následky druhej svetovej vojny

V druhej svetovej vojne bolo zabitých asi 50 miliónov ľudí a v roku 1945 putovali Európou milióny utečencov v snahe vrátiť sa do svojich domovov v zbombardovaných mestách a dedinách a opäť obnoviť svoj narušený život. Státisíce žien a dievčat, najmä v Rusku a Nemecku, sa pokúšalo zotaviť z traumy znásilňovania spôsobeného postupujúcimi vojskami. Takmer v celej Európe panoval lístkový systém — bol nedostatok potravín a oblečenia. Státisíce demobilizovaných vojakov si hľadali prácu. Milióny vdov a sirôt smútilo nad stratou svojich manželov a rodičov.

Židia sa snažili vyrovnať s realitou holokaustu, v ktorom boli vyhladené milióny ich krajanov a v ktorom stratili možnosť splodiť budúce generácie. V tejto vojne zomreli milióny ľudí — z Ameriky, Británie, Francúzska, Nemecka, Ruska a z mnohých iných krajín. Obrovský fond genetického potenciálu bol pre budúce politické a obchodné záujmy svetových mocností a ich vládcov stratený.

Mnohé krajiny boli druhou svetovou vojnou natoľko zničené, že ich prvoradým záujmom musela byť obnova ekonomiky. Ešte niekoľko rokov po vojne bol v Európe nedostatok potravín. Hoci Španielsko bolo počas druhej svetovej vojny oficiálne neutrálne, bolo vážne postihnuté vlastnou občianskou vojnou (1936–1939) a obchodnými embargami — prídelové lístky na potraviny sa používali až do júna 1952.

Na Ďalekom východe mali obete z Barmy, Číny, Filipín a z ďalších krajín Orientu ešte v čerstvej pamäti zverstvá japonských vojakov. Spojené štáty, i keď boli víťazným národom, stratili asi 300 000 členov vojenskej posádky, pričom asi k polovici týchto strát došlo vo vojnových zónach Pacifiku. V Japonsku bola údelom civilného obyvateľstva chudoba, tuberkulóza a dlhé rady na prídel potravín.

Churchillova výzva konať

Dňa 13. mája 1945, na záver druhej svetovej vojny v Európe, predniesol ministerský predseda Winston Churchill víťazný prejav, v ktorom britskému ľudu povedal: „Želám si, aby som vám dnes mohol povedať, že všetka naša drina a ťažkosti sa skončili... Musím vás však varovať... že zostáva ešte veľa práce, a tak musíte byť pripravení vyvíjať ďalšie úsilie mysle a tela a prinášať ďalšie obete pre vážne veci.“ Očakávajúc šírenie komunizmu, predvídavo povedal: „Na európskom kontinente ešte musíme zaistiť... aby pravý význam slov ‚sloboda‘, ‚demokracia‘ a ‚oslobodenie‘, tak ako ich my chápeme, nebol prekrútený.“ Potom vyslovil výzvu: „Vpred, neochvejne, pevne, nezdolne, kým nebude celá úloha vykonaná a kým celý svet nebude bezpečný a čistý.“ — Kurzíva od nás.

Pol storočia konfliktov a smrti

Generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí v prejave roku 1992 pripustil, že „od vytvorenia Organizácie Spojených národov v roku 1945 vyše 100 závažných konfliktov po celom svete zanechalo asi 20 miliónov mŕtvych“. Podľa časopisu World Watch bola daň smrti ešte vyššia: „Bolo to najmenej pokojné storočie v dejinách.“ Ten istý prameň cituje jedného výskumníka, ktorý povedal, že „v tomto storočí bolo vo vojnách zabitých viac ľudí než v celej ľudskej histórii dovedna. Približne 23 miliónov ľudí bolo usmrtených od druhej svetovej vojny.“

Noviny The Washington Post však uviedli ešte iný odhad: „Od konca druhej svetovej vojny sa viedlo po celej zemeguli asi 160 vojen a výsledkom bolo vyše sedem miliónov mŕtvych na bojiskách a až 30 miliónov usmrtených civilistov. Okrem toho tu bolo množstvo ranených, znásilnených a utečencov.“ V týchto údajoch nie sú zahrnuté milióny obetí násilných zločinov na celej zemi za posledných 50 rokov!

Aj teraz, v roku 1995, stále dochádza k vražedným konfliktom živeným planúcou nenávisťou, pričom sú vyvražďovaní nielen vojaci, ktorí s možnosťou smrti rátajú, ale aj tisíce civilistov v Afrike, na Balkáne, na Strednom východe a v Rusku.

Môžeme teda povedať, že 50 rokov po roku 1945 je „celý svet bezpečný a čistý“? Nakoľko sa ľudstvo priblížilo k tomu, aby urobilo zo zeme miesto vhodné a bezpečné pre život? Čo sme sa za tých 50 rokov naučili? Urobilo ľudstvo pokrok v takých veciach, na ktorých naozaj záleží — v zásadách, v morálke, v etike? Na tieto otázky budú odpovedať nasledujúce dva články. Štvrtý článok bude hovoriť o vyhliadkach pre nás všetkých, ktorí žijeme v našej celosvetovej dedine.

[Rámček na strane 4]

Spomienky na obdobie po druhej svetovej vojne

Jeden Angličan, ktorý má dnes vyše 60 rokov, si spomína: „Vtedy, koncom štyridsiatych rokov, sme nemali doma televízor. Hlavným stimulom našej predstavivosti bolo rádio. Keďže som ešte chodil do školy, myseľ som mal zamestnanú čítaním a domácimi úlohami. Azda raz za mesiac som išiel do kina. V sobotu som obyčajne chodieval niekoľko míľ na bicykli, aby som si pozrel svoje obľúbené futbalové mužstvo. Pomerne málo rodín si mohlo dovoliť auto či telefón. Podobne ako milióny iných ľudí v Británii sme nemali oddelenú kúpeľňu. Záchod bol vonku a vaňa bola v kuchyni, ktorá slúžila aj ako kúpeľňa. Cez vojnu sme žili z jedla pripraveného zo sušených potravín — zo sušených vajec, z mlieka a zemiakov. Ovocie, napríklad pomaranče a banány, boli príležitostným luxusom. Keď prišli do miestneho obchodu s ovocím, bol to pre všetkých signál, aby sa ponáhľali postaviť do radu na prídel. Veľa žien muselo pracovať v zbrojovkách. Ľudia si vtedy sotva uvedomovali neuveriteľné zmeny, ktoré prinesie budúcnosť — svet televízie, videa, počítačov, kybernetiky, faxov, vesmírnych letov a genetického inžinierstva.“