Víťazstvo menšiny v krajine uniformity
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JAPONSKU
SEDEM televíznych kamier a desiatky reportérov čakali v tlačovom klube Vyššieho súdu v Ósake na príchod mladého žalobcu, keď do konferenčnej miestnosti vstúpil 19-ročný Kunihito Kobajaši a jeho rodičia so širokými úsmevmi na tvári. Keď odpovedali na otázky reportérov, miestnosťou často prebleskovali záblesky fotoaparátov.
„Som veľmi šťastný, že som vo svojom procese dosiahol nestranný rozsudok,“ povedal Kunihito. „Rád by som videl svet, kde môže byť ktokoľvek, bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie, prijatý na akúkoľvek strednú školu, môže v nej postupovať z ročníka do ročníka a absolvovať ju.“
Vyšší súd v Ósake zrušil rozhodnutie nižšieho Oblastného súdu v Kóbe a priznal Kunihitovi to, o čo sa usiloval — právo získať vzdelanie bez ohľadu na jeho náboženské presvedčenie.
Sporná otázka
Predmetom sporu v tomto súdnom procese bolo Kunihitovo vylúčenie z Mestskej priemyselnej školy technickej v Kóbe (skrátene nazývanej Kóbe Tech) za to, že sa z náboženských dôvodov nezúčastňoval výcviku kenda (japonský šerm). Po tom, čo rozhodnutie ósackého súdu anulovalo kroky, ktoré podnikla škola, keď mu odoprela postup do vyššieho ročníka a potom ho vylúčila, Kunihito vyjadril prianie vrátiť sa k štúdiu elektrotechniky.
Kóbe Tech trval na tom, aby sa Kunihito zúčastňoval výcviku kenda ako súčasti vyučovania telocviku. Ale keďže on je Jehovov svedok, jeho biblicky školené svedomie mu nedovolilo zúčastňovať sa výcviku bojového umenia. Pred reportérmi na tlačovej konferencii Kunihito otvoril Bibliu a vysvetlil svoj postoj: „Budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ — Izaiáš 2:4.
Prečo teda mladý študent musel použiť zákon, aby si zaistil slobodu náboženstva a právo na vzdelanie? Profesor Kodži Tonami z Univerzity Cukuba poznamenal: „Na vieru veriacich môžu byť uvalené neočakávané obmedzenia následkom ľahostajnosti a nedostatku porozumenia.“ Aj keď vláda alebo spoločnosť možno neutláča dajaké náboženstvo zámerne, azda sú prípady, keď je náboženstvo neúmyselne potláčané.
Prečo boli takéto „neočakávané obmedzenia“ uvalené na právo menšiny? „Pretože japonská spoločnosť si vždy vážila spoločenský systém, ktorý núti menšinu prispôsobiť sa väčšine,“ odpovedá profesor Hitoši Serizawa z Univerzity Aojama Gakuin. Tlak prispôsobiť sa spoločnosti ako celku je v Japonsku naozaj silný.
Pre mladých ľudí nie je ľahké byť súčasťou školského systému, ktorý vyobcúva tých, čo sú odlišní. Toto však nie je iba otázka starostlivosti o dajakú náboženskú menšinu. Sledujme tento prípad od jeho začiatku a pozrime sa, čo bolo predmetom sporu a aký dosah má toto rozhodnutie na širokú verejnosť.
Presadzovanie práva menšiny
Až do roku 1990 Kóbe Tech nevyžadoval od svojich študentov, aby si osvojovali bojové umenie. Ale po dokončení telocvične s halou na výcvik bojového umenia začala škola od svojich študentov vyžadovať, aby absolvovali výcvik kenda. V roku 1990 zaujala katedra telesnej výchovy na tejto škole tvrdý postoj voči Jehovovým svedkom, ktorí prišli do Kóbe Techu ako 16-roční. Na ich žiadosť, aby boli oslobodení od výcviku kenda, jeden učiteľ povedal: „Odíďte zo školy, keď nemôžete robiť to, čo od vás škola žiada!“
Pre týchto mladých ľudí z rodín svedkov, ktorí si stáli pevne za svojou vierou, bola vyhliadka, že postúpia do ďalšieho ročníka, bezútešná. Iný učiteľ povedal: „Nedostanete zápočet, ani keby ste [na telocviku] tvrdo pracovali v iných disciplínach.“ Päť študentov sa pevne držalo svojej viery v biblické učenie a nevzali do ruky meč, aj keď bol vyrobený z bambusu. Traja z nich boli pokrstenými svedkami Jehovu a dvaja ešte neboli pokrstení, no všetci potvrdili svoju vieru v Bibliu. Boli ochotní prijať akékoľvek alternatívne činnosti, ktoré by od nich učitelia vyžadovali.
Ich postoj mal za následok, že im bol odopretý postup do ďalšieho ročníka. Keď sa v roku 1991 začal ďalší školský rok, učitelia telocviku zhromaždili piatich študentov, ktorí odmietli zúčastňovať sa výcviku kenda, a deviatich nových študentov, ktorí mali rovnaké presvedčenie, a povedali im: „Budete musieť získať šialene vysoké známky, ak chcete postúpiť do vyššieho ročníka. No sotva niekto z vás dostane také známky.“ Učitelia im ďalej povedali: „Toto nie je povinné vzdelanie. [V Japonsku je povinné vzdelanie od prvého po deviaty ročník.] Môžeme vám povedať: ,Odíďte odtiaľto.‘“
Piati študenti podali proti škole žalobu na Oblastný súd v Kóbe, v ktorej tvrdili, že postup školy zasiahol do ich ústavných práv na slobodu uctievania a na získanie vzdelania. Týchto päť študentov zároveň požiadalo Oblastný súd v Kóbe a potom aj Vyšší súd v Ósake, aby zastavili presadzovanie krokov, ktorými im bol odopieraný postup do vyššieho ročníka, takže by sa mohli zúčastňovať vyučovania, kým sa prípad prerokúva. Avšak oba súdy žiadosti zamietli.
Dvom z týchto piatich študentov opäť odmietli dať zápočty z telocviku na nasledujúci školský rok a pohrozili im vylúčením. Výsledkom bolo to, že jeden z nich odišiel zo školy pod tlakom presviedčania zo strany školy. Druhý odmietol prijať návrh školy, aby odišiel. Tento študent, Kunihito Kobajaši, bol zo školy vylúčený.
Školský poriadok uvádzal, že študent, ktorý v jednom ročníku dvakrát prepadol, by mal byť okamžite vylúčený ako „ten, kto zaostáva v učení a nemá vyhliadku na absolvovanie školy“. Ale ‚zaostával Kunihito v učení‘? Dokonca aj vrátane telocviku, z ktorého prepadol pre problém s kendom so 48 bodmi zo 100, bol jeho priemer zo všetkých predmetov 90,2 bodu. Kunihito bol na samom čele svojej triedy, ktorú tvorilo 42 študentov! Mal dobré správanie a bol ochotný učiť sa.
Na Oblastný súd v Kóbe a potom na Vyšší súd v Ósake bola podaná žiadosť, aby zastavili presadzovanie tohto vylučovacieho konania. Ale oba súdy žiadosť zamietli.
Rozhodnutie Oblastného súdu
Dňa 22. februára 1993, takmer dva roky po tom, čo piati študenti podali na súd žalobu, Oblastný súd v Kóbe vydal rozhodnutie v prospech školy. „Nedá sa poprieť, že sloboda uctievania žalobcov bola do istej miery obmedzená požiadavkou školy zúčastňovať sa výcviku kenda,“ pripustil predsedajúci sudca Tadao Cudži. Ale v závere povedal, že „kroky, ktoré podnikla škola, neporušili ústavu“.
Študenti sa ihneď odvolali na Vyšší súd v Ósake. Rozhodnutie oblastného súdu však rozrušilo mnohé premýšľajúce mysle. Istý človek sa v čitateľskej rubrike novín Mainiči Šimbun vyjadril takto: „Ústredným bodom tohto rozhodnutia bol tentoraz úsudok, že ‚tolerovať to, že sa niekto z náboženských dôvodov nezúčastňuje na vyučovaní kenda, je porušením náboženskej neutrality‘. Neutralita však znamená nepodporovať ani jednu stranu v spore. A v prípade náboženskej neutrality ide o ochranu viery menšiny pred väčšinou. Preto toto rozhodnutie vlastne popiera slobodu náboženstva a súd sám porušil náboženskú neutralitu.“
Mnohí ľudia boli znepokojení a boli podnietení vyjadriť svoj názor. Dr. Takeši Kobajaši, ktorý vyučuje Ústavu na Univerzite Nanzan, poslal Vyššiemu súdu v Ósake svoj názor na tento proces. Vyjadril sa: „Tento sporný prípad je rozhodne otázkou pre súdy v našej krajine, ako zvládnu náročnú úlohu ochrany práv menšiny... Stredná škola pod rúškom odluky náboženstva od štátu a tiež neutrálnosti verejného vzdelávania kategoricky odmietla tolerovať náboženský postoj menšiny na základe všeobecného názoru väčšiny. Rozhodnutie nižšieho súdu požehnalo také konanie ako zákonné a ústavné. No aj keď sa presvedčeniu dajakej menšiny nemusí rozumieť z hľadiska toho, čo sa bežne uznáva ako náboženské presvedčenie, ak je také presvedčenie úprimné, musí byť rešpektované. Od súdu sa predovšetkým vyžaduje, aby súdil s vedomím toho, že je konečným obrancom menšiny.“
Iný odborník v oblasti práva, profesor Tecuo Šimomura z Univerzity Cukuba, povedal: „Čo je na tomto procese znepokojujúce, to sú ešte stále hlboko zakorenené tyranské tendencie zo strany školy.“ V jednom televíznom interview povedal, že to odhaľuje určitý nedostatok na strane pedagógov, keď sa zbavia študenta bez toho, aby mu poskytli nejaké alternatívne možnosti, a prezrádza to nedostatok ohľadu na blaho študentov.
Dňa 22. februára 1994 vydalo Združenie advokátov v Kóbe oficiálne odporúčanie riaditeľovi Kóbe Techu, aby Kunihita znovu prijal. V tomto odporúčaní sa vyhlasovalo, že kroky, ktoré podnikla škola, keď Kunihitovi odoprela postup do vyššieho ročníka a vylúčila ho, boli zásahom do jeho slobody uctievania a do jeho práva získať vzdelanie.
Nestranné rozhodnutie
Zatiaľ čo prebiehalo odvolacie konanie, štyria zvyšní žalobcovia sa rozhodli zastaviť svoj proces. Dôvodom bolo to, že traja už postúpili do ďalšieho ročníka a jeden bol donútený odísť. To viedlo k tomu, že jadrom sporu sa stalo zaobchádzanie školy s Kunihitom.
Štyria Kunihitovi bývalí spolužiaci mu však poskytli morálnu podporu tým, že sa vždy snažili byť pri pojednávaní. Študent, ktorý bol donútený opustiť školu, si odkladal zo svojho skromného zárobku zo zamestnania na čiastočný úväzok, a tak daroval celkovo 100 000 jenov, aby pomohol Kunihitovi pokračovať v právnom boji.
Dňa 22. decembra 1994 Kunihito spolu s ostatnými študentmi čakal na vyjadrenie sudcu Reisukeho Šimadu, predsedu Vyššieho súdu v Ósake.
„Pôvodné rozhodnutie je zrušené,“ vyhlásil sudca Šimada.
Sudca Šimada vo svojom epochálnom rozhodnutí vyhlásil, že Kunihitov dôvod na odmietnutie výcviku kenda je úprimný. Tento sudca sa vyjadril, že Kóbe Tech ako verejne prístupná vzdelávacia inštitúcia má povinnosť venovať svojim študentom pedagogickú pozornosť. Navyše sa vyjadril, že Kunihito bol za odmietanie účasti na výcviku kenda extrémne postihnutý, a že akt jeho vylúčenia nebol preňho ničím iným ako olúpením o akúkoľvek príležitosť získať vzdelanie.
Sudca Šimada vyhlásil, že škola má zaistiť alternatívne možnosti. Povedal, že zaistenie takýchto alternatívnych možností nie je v žiadnom prípade presadzovaním či podporou apelantovho náboženstva, ani neutláča iných študentov. „Na strane odporcu [čiže školy] neexistuje doklad o tom, že by starostlivo zvážil alternatívne možnosti,“ povedal sudca. „Odporca skôr... tvrdošijne pokračoval v postupe netolerovať odmietanie výcviku kenda a ani nezačal uvažovať o tom, že by zabezpečil alternatívne možnosti.“
Ako sa toto rozhodnutie dotýka vás
Prečo by ste sa mali zaujímať o toto víťazstvo akéhosi mladého muža, ktorý patrí k akejsi menšinovej skupine? Bývalý zvláštny prokurátor v afére Watergate, Archibald Cox, položil v knihe The Court and the Constitution (Súd a ústava) podobnú otázku v súvislosti s Jehovovými svedkami v spore o zdravenie zástavy v Spojených štátoch: „Prečo by sme si mali robiť starosti s duchovnou slobodou tejto nepatrnej menšiny?“
V odpovedi na túto otázku A. Cox povedal: „Časť odpovede spočíva v predpoklade osobnej dôstojnosti, na ktorom je založená naša spoločnosť, dôstojnosti prislúchajúcej tak ortodoxným, ako aj nonkonformistom. Časť spočíva v uvedomení si, že ak štát smie umlčať Jehovových svedkov... tými ďalšími môžeme byť my sami.“
Profesor Takeši Hirano z Univerzity Rjukoku bol zajedno s A. Coxom a povedal o prípade kenda toto: „Premýšľajúci ľudia berú do úvahy, že za slobodu uctievania, z ktorej sa teraz tešia v Spojených štátoch, vďačia Jehovovým svedkom, ktorí bojovali za svoje práva v mnohých súdnych procesoch. Dúfame, že aj v našej krajine [Japonsko] bude sloboda uctievania presadená a pozdvihnutá súdnymi procesmi, ako je tento.“
Jehovovi svedkovia nešetrili úsilím v zákonnom obhajovaní svojho presvedčenia a značne prispeli k presadzovaniu základných ľudských práv v 20. storočí. V mnohých krajinách viedli Jehovovi svedkovia právne zápasy, bojujúc za právo pacientov na voľbu po poučení, za právo ľudí rozhodnúť sa, ako prejavia úctu štátnej zástave, a za právo jednotlivca hovoriť o svojom presvedčení iným. Víťazstvo na Vyššom súde v Ósake pripája ďalšiu kapitolu k záznamu o príspevkoch Jehovových svedkov k presadzovaniu práv menšiny.
Rešpektovať ľudí s odlišnými hodnotami
Okrem úžitku, ktorý máme z toho, že sú presadzované ľudské práva, sporná otázka súvisiaca s tolerovaním presvedčenia menšiny má aj inú spojitosť s naším životom. Profesor Kaname Saruja zo Ženskej univerzity Komazawa poukázal na tento proces a povedal: „Sloboda náboženstva, ktorá je uznaná ústavou, bola ignorovaná iba preto, že [študent] sa odlišoval. V Japonsku je rozšíreným javom vylúčiť to, čo je odlišné.“
Tlak vykoreniť iný prvok čiže to, čo sa líši od určitej normy, je v dnešnej spoločnosti veľmi silný. Šikanovanie, ktoré je také rozšírené na školách v Japonsku, ako aj v iných krajinách, je príkladom tejto tendencie vylúčiť zo spoločnosti to, čo sa odlišuje. Keď sa vrchný náčelník mestskej polície v Tokiu Hiroši Jošino vyjadroval k problému šikanovania v školách, povedal, že podľa prieskumu, ktorý viedol Národný výskumný inštitút policajnej vedy, ohromujúce množstvo dôvodov na šikanovanie, o ktorých hovorili šikanujúci, sa týkalo osobností a správania šikanovaných, ktoré bolo odlišné. V závere povedal: „Myslím, že morbídny prvok, ukrytý hlboko vnútri japonskej spoločnosti, prvok odmietania osobných zvláštností alebo toho, čo je iné po telesnej i duševnej stránke, teraz preráža na povrch.“
Tendencia vylúčiť zo spoločnosti všetko, čo je odlišné, je viditeľná všade, nielen v Japonsku. Avšak kľúčom k pokojnému spolužitiu je schopnosť tolerovať odlišné hodnoty. V tomto smere jeden úvodník v novinách Asahi Šimbun uviedol, že rozhodnutia Oblastného súdu v Kóbe a Vyššieho súdu v Ósake „boli v ostrom kontraste“. „Zdá sa, že tieto dve rozhodnutia,“ uvádzali noviny, „symbolizujú dva spôsoby myslenia,“ jedno tyraniu orientovanú na ovládanie a druhé tolerovanie odlišných hodnôt.
Ste pripravení tolerovať odlišné hodnoty? Ste ochotní preskúmať oprávnenosť postoja iných? Je zaujímavé, že Archibald Cox, o ktorom sme sa zmienili už skôr v tomto článku, pripojil ďalší dôvod, prečo sa zaujímať o menšinu: „Časť odpovede spočíva v uvedomení si, že nejaká nekonvenčná menšina môže natrafiť na pravdu — a jej potlačením sa táto pravda oddiali alebo sa navždy stratí.“
Zástupcovia Kóbe Techu zjavne nemajú záujem o pravdu, ktorú mohli potlačiť, ani neprejavujú tolerantný postoj. Radšej sa odvolali na Najvyšší súd Japonska. Ako v tomto procese rozhodne Najvyšší súd? Musíme počkať a uvidíme.
[Obrázok na strane 14]
Kunihito (v strede) a ostatní štyria pôvodní žalobcovia