Naprojektovaní tak, aby sme žili večne
ĽUDSKÉ telo je úžasne naprojektované. Jeho vývoj a rast je jednoducho zázrak. Jeden staroveký pisateľ vyhlásil: „Som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň.“ (Žalm 139:14) Pre niektorých novodobých vedcov, ktorí si plne uvedomujú zázračnosť ľudského tela, je starnutie a smrť hádankou. Je to hádanka aj pre vás?
„Starnutie,“ napísal biológ na Harvardovej univerzite Steven Austad, „je niečo, s čím sa stretávame tak často, že som prekvapený, prečo ho viacerí ľudia nepovažujú za najvážnejšiu biologickú záhadu.“ Skutočnosť, že každý starne, poznamenal S. Austad, „robí [starnutie] zdanlivo menej záhadným“. Ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíte, dáva starnutie a smrť zmysel?
Minulý rok Dr. Leonard Hayflick v knihe How and Why We Age vyjadril obdiv nad zázrakom ľudského života a rastu a napísal: „Po uskutočnení zázrakov, vďaka ktorým dospejeme od počatia k narodeniu a potom k pohlavnej zrelosti a dospelosti, sa prírode nechcelo vymyslieť niečo, čo by bolo zrejme jednoduchším mechanizmom, ktorý by tieto zázraky proste udržiaval navždy. Pochopenie tohto faktu už desaťročia mätie biogerontológov [tých, čo študujú biologické aspekty starnutia].“
Aj pre vás je starnutie a smrť hádankou? Akému účelu starnutie a smrť slúži? Dr. Hayflick poznamenal: „Prakticky každý biologický proces od počatia až po zrelosť má, ako sa zdá, účel, ale starnutie ho nemá. Nie je zrejmé, prečo by malo k starnutiu dochádzať. Hoci sme sa o biológii starnutia veľa dozvedeli... stále nám zostáva nevyhnutný výsledok v podobe bezúčelného starnutia, po ktorom nasleduje smrť.“
Je možné, že by sme neboli určení na to, aby sme starli a zomierali, ale na to, aby sme žili večne na zemi?
Túžba po živote
Určite si uvedomujete, že takmer každý sa bráni starnutiu a smrti. Skutočne, mnohí sa boja tejto vyhliadky. Lekár Sherwin B. Nuland v knihe How We Die (Ako zomierame) napísal: „Zdá sa, že nikto z nás nie je schopný psychicky sa vyrovnať s myšlienkou vlastnej smrti, s predstavou trvalého bezvedomia, v ktorom niet ani prázdnoty či vákua — v ktorom nie je proste nič.“ Poznáte niekoho, kto by chcel zostarnúť, ochorieť a zomrieť?
Keby však staroba a smrť boli prirodzené a patrili by do plánu, podľa ktorého sme boli vytvorení, či by sme ich nevítali? Ale my ich nevítame. Prečo? Odpoveď nachádzame v spôsobe, akým sme boli stvorení. Biblia hovorí: „[Boh] i večnosť dal do [nášho] srdca.“ (Kazateľ 3:11, Roháčkov preklad) Z tejto túžby po nekonečnej budúcnosti ľudia už dlho hľadajú takzvaný elixír mladosti. Chcú zostať večne mladí. To vyvoláva otázku: Máme predpoklady na dlhší život?
Naprojektovaná samoobnova
Biológ S. Austad v časopise Natural History predložil všeobecný názor: „Máme sklon myslieť si o sebe i o iných tvoroch to isté, čo o strojoch: opotrebovaniu sa jednoducho nedá vyhnúť.“ Ale to nie je pravda. „Biologické organizmy sa zásadne líšia od strojov,“ hovorí Austad. „Majú schopnosť samy sa obnovovať: rany sa zahoja, kosti zrastú, choroby sa vyliečia.“
Preto vzniká zaujímavá otázka: Prečo potom starneme? Podobne sa opýtal aj Austad: „Prečo by sa teda [biologické organizmy] mali opotrebovávať rovnako ako stroje?“ Keďže tkanivá v tele sa nahrádzajú novými, nemohlo by to tak pokračovať navždy?
V časopise Discover rozoberal evolučný biológ Jared Diamond úžasnú schopnosť fyzických organizmov obnovovať sa. Napísal: „Najviditeľnejším príkladom regulácie škôd, ktorá prebieha v našom tele, je hojenie rán, ktorým sa odstraňuje poškodenie našej pokožky. Mnoho zvierat dosahuje ešte oveľa nápadnejšie výsledky ako my: jaštericiam môže dorásť odtrhnutý chvost, morským hviezdiciam a krabom dorastajú končatiny, holotúriám vnútornosti.“
V súvislosti s náhradou zubov Diamond uviedol: „Ľuďom narastú zuby dvakrát, slonom šesťkrát a žralokom rastú počas života neobmedzene.“ Ďalej vysvetlil: „Pravidelné nahrádzanie prebieha aj na mikroskopickej úrovni. Bunky vystielajúce naše črevá sa nahrádzajú novými raz za niekoľko dní, tie, ktoré vystielajú močový mechúr, raz za dva mesiace a naše červené krvinky raz za štyri mesiace.
Na molekulárnej úrovni podliehajú naše bielkovinové molekuly neprestajnej výmene, ktorá prebieha rýchlosťou typickou pre každú jednotlivú bielkovinu; tým sa zabraňuje hromadeniu poškodených molekúl. Preto ak porovnáte vzhľad svojho blízkeho dnes a pred mesiacom, môže tento človek vyzerať rovnako, ale mnoho jednotlivých molekúl, ktoré tvoria jeho telo, je už iných.“
Väčšina buniek v tele sa periodicky nahrádza novovytvorenými bunkami. Ale niektoré bunky, napríklad mozgové neuróny, sa už nikdy nedajú nahradiť. Dr. Hayflick však vysvetlil: „Ak je každá časť bunky nahradená novou, nie je to tá istá stará bunka. Neuróny, s ktorými ste sa narodili, sa dnes môžu zdať rovnaké, ale v skutočnosti mnoho molekúl, z ktorých sa neuróny skladali pri vašom narodení... bolo zrejme už nahradených novými molekulami. A tak nedeliteľné bunky vôbec nemusia byť tými istými bunkami, s ktorými ste sa narodili!“ Je to preto, že zložky buniek sú nahradené novými. A tak náhrada látok v tele by nás teoreticky mohla udržať nažive večne!
Spomeňme si, že Dr. Hayflick hovoril o ,zázrakoch, vďaka ktorým dospejeme od počatia k narodeniu‘. Ktoré sú to? V krátkosti ich teraz preskúmajme a uvažujme pritom o možnosti uskutočnenia toho, čo Hayflick nazval „jednoduchším mechanizmom, ktorý by tieto zázraky proste udržiaval navždy“.
Bunka
Dospelý človek sa skladá asi zo 100 biliónov buniek, z ktorých každá je nepochopiteľne zložitá. Na znázornenie tejto zložitosti časopis Newsweek prirovnal bunku k opevnenému mestu. „Elektrárne vyrábajú bunke energiu,“ uviedol časopis. „Továrne produkujú bielkoviny, životne dôležité jednotky chemického výmenného obchodu. Zložité prepravné systémy presúvajú jednotlivé chemické látky z jedného miesta na druhé v rámci bunky i mimo nej. Hliadky na barikádach kontrolujú export a import a sledujú svet vonku, aby zachytili príznaky nebezpečenstva. Disciplinované biologické vojská stoja pripravené bojovať s votrelcami. Centralizovaná genetická vláda udržiava poriadok.“
Zamyslite sa nad tým, ako ste vy — vašich asi 100 biliónov buniek — začali existovať. Na začiatku ste boli jedinou bunkou, ktorá vznikla, keď sa spermia vášho otca spojila s vajíčkom vašej matky. Pri tomto spojení boli v DNA (skratka kyseliny deoxyribonukleovej) tejto novovytvorenej bunky zostavené plány na vznik toho, čím ste sa nakoniec stali vy — celkom nový a jedinečný človek. O pokynoch v DNA sa hovorí, že „keby boli zapísané, zaplnili by tisíc 600-stranových kníh“.
Časom sa pôvodná bunka začala deliť, vytvorila dve bunky, potom štyri, osem a tak ďalej. Napokon, asi po 270 dňoch — počas ktorých sa miliardy buniek mnohorakých druhov vyvinuli vo vašej matke tak, že vytvorili dieťa — ste sa narodili VY. Je to akoby tá prvá bunka mala obrovskú izbu plnú kníh s podrobnými inštrukciami o tom, ako vás vytvoriť. Ale rovnako podivuhodná je aj skutočnosť, že tieto zložité pokyny boli odovzdávané i každej nasledujúcej bunke. Áno, je úžasné, že každá bunka vo vašom tele má presne tie isté informácie, ktoré obsahovalo pôvodné oplodnené vajíčko!
Uvažujme ďalej. Keďže každá bunka má informácie na vytvorenie buniek všetkých druhov, keď prišiel čas vytvoriť povedzme srdcové bunky, ako boli zastavené pokyny na vytváranie všetkých ostatných buniek? Jedna bunka vystupujúca v úlohe dodávateľa s kompletnou kartotékou na vytvorenie dieťaťa akoby vytiahla z tejto kartotéky projekt na vytvorenie buniek srdca. Druhá bunka vytiahla iný projekt s pokynmi na vytvorenie nervových buniek a ďalšia vybrala zas projekt na vytvorenie buniek pečene. A tak to pokračovalo ďalej. Táto stále ešte neobjasnená schopnosť bunky zvoliť pokyny potrebné na vytvorenie určitého konkrétneho druhu bunky a zároveň zastaviť všetky iné pokyny je istotne ďalším z mnohých „zázrakov, vďaka ktorým dospejeme od počatia k narodeniu“.
No je toho ešte oveľa viac. Napríklad srdcové bunky potrebujú dostávať impulzy, aby sa rytmicky sťahovali. Preto je v srdci zabudovaný zložitý systém, ktorý vyrába elektrické impulzy, aby srdce bilo správnym tempom, a tak udržalo telo v činnosti, ktorú vykonáva. Naozaj zázračné dielo! Nie div, že lekári sa o srdci vyjadrili takto: „Je výkonnejšie než akýkoľvek stroj, ktorý kedy vymyslel človek.“
Mozog
Ešte väčším divom je vývoj mozgu — najtajomnejšej časti zázraku, akým je človek. Tri týždne po počatí sa začínajú tvoriť mozgové bunky. Časom sa v ľudskom mozgu nahromadí asi 100 miliárd nervových buniek čiže neurónov — toľko, koľko je hviezd v Mliečnej ceste.
„Každá z nich prijíma informácie približne od 10 000 iných neurónov v mozgu,“ uvádza časopis Time „a posiela správy tisícke ďalších.“ Vedec v oblasti neurológie Gerald Edelman poznamenal k možnej kombinácii možností toto: „Hoci len taká malá časť mozgu, ako je zápalková hlavička, obsahuje asi miliardu spojení, ktoré sa dajú skombinovať toľkými spôsobmi, že to možno opísať len ako hyperastronomické číslo — ako desať, po ktorom nasledujú milióny núl.“
Akú potenciálnu kapacitu mozgu to vytvára? Astronóm Carl Sagan povedal, že ľudský mozog môže uchovávať informácie, ktoré „by zaplnili asi dvadsať miliónov zväzkov kníh čiže toľko, koľko sa nachádza v najväčších knižniciach sveta“. Autor George Leonard išiel ďalej, keď vyhlásil: „Dnes už zrejme môžeme predložiť túto neuveriteľnú hypotézu: Maximálna tvorivá kapacita mozgu môže byť prakticky nekonečná.“
Preto by nás nemali prekvapiť nasledujúce vyjadrenia: „Mozog,“ povedal molekulárny biológ James Watson, spoluobjaviteľ fyzikálnej štruktúry DNA, „je najzložitejšia vec, akú sme dosiaľ objavili v našom vesmíre.“ Neurológ Richard Restak, ktorý odmieta prirovnávať mozog k počítaču, povedal: „Jedinečnosť mozgu vyplýva zo skutočnosti, že nikde v známom vesmíre nie je nič, čo by sa mozgu aspoň zďaleka podobalo.“
Vedci v oblasti neurológie hovoria, že počas našej súčasnej dĺžky života využívame len malú časť nášho potenciálneho intelektu, podľa jedného odhadu asi len jednu desaťtisícinu čiže jednu stotinu percenta. Zamyslite sa. Bolo by rozumné, aby sme dostali mozog s takými zázračnými možnosťami, ak by nikdy nemali byť plne využité? Nie je rozumné dôjsť k záveru, že ľudia s kapacitou donekonečna sa učiť boli vlastne naprojektovaní tak, aby žili večne?
Ak je to tak, prečo starneme? Kde sa stala chyba? Prečo po 70 alebo 80 rokoch zomierame, hoci naše telo bolo evidentne naprojektované tak, aby žilo navždy?
[Nákres na strane 7]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Bunka — konštrukčný zázrak
Bunková membrána
Obal, ktorý kontroluje to, čo do bunky vchádza i čo vychádza
Jadro
Je to riadiace centrum uzavreté v obale z dvojitej membrány, ktoré riadi činnosť bunky
Ribozómy
Útvary, na ktorých sa aminokyseliny zoskupujú do bielkovín
Chromozómy
Obsahujú DNA bunky; jej genetický plán
Jadierko
Miesto, kde sa zoskupujú ribozómy
Endoplazmatické retikulum
Vrstvy membrán, ktoré uchovávajú alebo prenášajú bielkoviny vytvorené ribozómami, ktoré sú viazané na tieto membrány (niektoré ribozómy voľne plávajú v bunke)
Mitochondrie
Centrá produkujúce ATP, molekuly, ktoré dodávajú bunke energiu
Golgiho komplex
Skupina sploštených membránových vakov, ktoré obaľujú a distribuujú bielkoviny vyrobené bunkou
Centrioly
Vyskytujú sa v blízkosti jadra a sú dôležité na reprodukciu bunky