Využívanie sily vetra

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V HOLANDSKU

OBROVSKÉ listy rotora sa otáčajú stále dookola. Rotujú pomaly, rovnomerne, ako ramená obrovitého plavca, ktorý neúnavne bojuje proti prúdu, a ten ho naveky udržiava na mieste. Tieto ramená sa však pohybujú vďaka prúdu — nie navzdory nemu. Tým prúdom je vietor. Odhliadnuc od šumu vetra je bzučanie týchto mechanických ramien jediným zvukom, ktorý počuť. Je to veterná turbína, ktorá vyrába elektrinu z veternej energie.

Oblasti vystavené vetrom v takých krajinách, ako je Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko a Spojené štáty, sú stále viac posiate týmito veternými turbínami. Kalifornia v Spojených štátoch ich má už viac ako 16 000. Asi 50 kilometrov východne od San Francisca pri Altamontskom priesmyku je veterná farma, kde sa na svahoch kopcov tiesni asi 7000 turbín na získavanie energie z neustávajúceho vetra. Kalifornské veterné turbíny sú údajne schopné spolu vyrobiť dostatok energie na uspokojenie potrieb obyvateľov San Francisca a Washingtonu, D. C., dokopy.

Aj Dánsko obklopené morom sa dobre hodí na využívanie veternej energie; je tam už asi 3600 veterných turbín. Holandsko malo v roku 1991 iba okolo 300 veterných turbín, ale najveternejšie provincie krajiny súhlasili so zvýšením tohto počtu na 3000. Aj projektanti v oblasti energetiky v Anglicku dúfajú, že vo svojej krajine budú využívať vietor v podobnom rozsahu.

Samozrejme, využívanie sily vetra nie je nová myšlienka. Len si pomyslite na všetky tie lode poháňané vetrom, ktoré sa plavili oceánmi počas vekov pred vynájdením motorov. Veterné mlyny sa po stáročia využívali na čerpanie vody, na mletie obilia a korenia a na pílenie dreva. V Holandsku zostalo asi 900 týchto elegantných monumentov. Mnohé z nich ešte stále verne čerpajú vodu; sú spoľahlivé aj pri výpadkoch prúdu.

Bolo to pred sto rokmi, keď dánsky profesor Poul de la Cour po prvý raz experimentoval s využitím veternej energie na výrobu elektriny. Vyvinul malého predchodcu dnešnej modernej veternej turbíny. No v 20. storočí ľudstvo zistilo, že fosílne palivá možno využiť oveľa ľahšie a že poskytujú viac energie. Najprv sa zdalo, že také palivá sú lacné a existujú v hojnom množstve; preto ľahko vytlačili vietor ako zdroj energie. Až od ropnej krízy v roku 1973 sa veterná energia opäť berie vážne.

Výhody pre životné prostredie

Ropná kríza podnietila vedcov, aby uvažovali o tom, čo by sa stalo, keby boli palivové zdroje vyčerpané. Alternatívy, ako je veterná energia, získali na príťažlivosti. Veď vietor je nevyčerpateľný. V skutočnosti sa neustále obnovuje, práve tak ako o ňom hovorí Biblia: „Neustále krúži dookola.“ (Kazateľ 1:6) Veterná energia má na životné prostredie oveľa miernejší vplyv než fosílne palivá, ktoré prispievajú k takému hroznému javu, ako je kyslý dážď, a môžu zosilňovať skleníkový efekt. Veterná energia nevytvára vôbec žiadne chemické emisie.

A aj keď vietor nie je takou koncentrovanou formou energie ako plyn, uhlie alebo ropa, má prekvapujúce výhody. Predstavte si napríklad veternú turbínu, ktorá sa pomaly otáča pri miernom vetre rýchlosti 10 kilometrov za hodinu. Náhle vietor zosilnie a zdvojnásobí svoju rýchlosť na 20 kilometrov za hodinu. O koľko viac energie teraz turbína získava z vetra? Dvojnásobné množstvo? Nie. Časopis New Scientist vysvetľuje: „Veterná energia sa mení úmerne s treťou mocninou rýchlosti vetra.“ Keď sa teda rýchlosť vetra zdvojnásobí, turbína poskytne osemnásobok energie! Dokonca aj malé zvýšenie rýchlosti vetra znamená veľké zvýšenie výkonu veternej turbíny. Aby sa tento takzvaný kubický zákon plne využil, veterné turbíny sa bežne umiestňujú na vrcholoch kopcov, kde sa vietor zrýchľuje, keď sa ženie ponad vrchol.

Ďalšou príťažlivou stránkou veternej energie je to, že je to značne decentralizovaný systém. Spolu s veterným generátorom sa môže zdroj energie dostať bližšie k používateľovi. Mechanizmy sa dajú rýchlo nainštalovať a ľahko presúvať. Vietor sa nedoluje, nedopravuje ani nekupuje. To znamená, že energiu nie je ťažké distribuovať, najmä v porovnaní so surovou ropou, ktorá sa musí dopravovať vo veľkých cisternových lodiach. Nehody takýchto lodí viedli opakovane k obrovským ekologickým katastrofám — ako bol únik ropy pri pobreží Aljašky v roku 1989. Veterné turbíny nemajú žiadne takéto nevýhody.

Niektoré nevýhody

To neznamená, že veterná energia je všeliek na energetické problémy ľudstva. Jeden závažný problém spočíva v nepredvídateľnosti vetra. Vietor môže kedykoľvek zmeniť smer. Výskumníci dlho hľadali riešenie tohto problému. Jedno riešenie bolo navrhnuté v roku 1920, keď francúzsky inžinier Georges Darrieus vyvinul veternú turbínu s vertikálnou osou. Táto turbína vyzerá celkom ako obrovský mixér a pracuje bez ohľadu na smer vetra. Dnes pracujú obmeny tohto zariadenia neobyčajného vzhľadu. Ale vietor sa môže kedykoľvek aj úplne zastaviť. A v druhom krajnom prípade môže náhla víchrica zničiť listy rotora a turbínu.

Je prekvapujúce, že niektoré z najhlasnejších námietok proti využitiu veternej energie sa týkajú životného prostredia. Jedným dôvodom je to, že technicky vyspelé veterné turbíny dneška majú veľmi ďaleko k malebným, rázovitým konštrukciám nedávnej minulosti. Tie najväčšie sú aj 100 metrov vysoké, stredné majú výšku 40 metrov. Málokto by ich opísal ako pekné. Pravda, mnohé vedenia vysokého napätia a vysielače môžu byť rovnako vysoké, ale rotujúce listy veternej turbíny priťahujú oveľa viac pozornosti.

Potom je tu otázka hluku. Niektorí energicky protestujú proti tomu, aby mali veterné turbíny vo svojom susedstve pre hluk, ktorý tieto turbíny robia. Je však zaujímavé, že pri jednej štúdii sa reálne zistilo, že stredne veľká turbína v Cornwalle (Anglicko) vytvára približne takú hladinu hluku, aký by ste počuli, keby 7 metrov od vás prešlo auto pohybujúce sa rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu. Táto hladina zvuku však s rastúcou vzdialenosťou výrazne klesá. Človek vo vzdialenosti 300 metrov nepočuje väčší hluk, než aký by počul v priemernej knižnici. Ba čo viac, vietor, ktorý turbínu roztáča, má tendenciu prekryť tento hluk. Je však nesporné, že keď sú stovky veterných turbín na jednom mieste — alebo sú ich tisíce ako v Altamontskom priesmyku v Kalifornii — hluk môže byť závažným problémom.

Ďalší problém sa týka vtákov. Istá organizácia pre ochranu vtákov v Holandsku nedávno varovala pred stavbou veterných fariem tam, kde sa vtáky kŕmia a pária — keď je vonku tma alebo hmla, mohli by naraziť do listov rotora. Podľa jedného odhadu by na istej holandskej veternej farme s 260 turbínami mohlo byť týmto spôsobom zabitých až 100 000 vtákov ročne. Avšak iné štúdie naznačujú, že veterné turbíny majú malý vplyv na život vtákov.

Poistka?

Napriek týmto prekážkam je jasné, že veterná energia môže významne prispieť k zníženiu svetovej spotreby fosílnych palív. Profesor Gary L. Johnson z Kansaskej štátnej univerzity (USA) vysvetľuje vo svojej knihe Wind Energy Systems (Veterné energetické systémy), že veterná energia by mohla vykonávať prácu v spojení so zaužívanejšími systémami na výrobu energie. Hovorí, že takto využité „veterné generátory sa môžu považovať za niečo také, ako je poistka proti vážnym problémom v dodávke paliva“.

Zakrátko môže človek naliehavo potrebovať takúto poistku. Spravodajské médiá sa často zmieňujú o ľudskom nekonečnom hľadaní paliva. Keď človek kope v zemi, aby našiel uhlie, a vŕta, aby našiel ropu a plyn, nielenže tieto nenahraditeľné produkty vyčerpáva, ale na niektorých miestach si ich využívaním aj špiní do vlastného hniezda! Medzitým vietor fúka ďalej — čistý, neustávajúci a väčšinou ešte ignorovaný.

[Obrázok na strane 23]

Tisíce veterných turbín vyrábajú elektrinu v mnohých krajinách

[Obrázok na strane 24]

V Holandsku dodnes zostali stovky týchto elegantných monumentov