Najvyšší súd Nórska podporuje náboženské práva

AKÉ okolnosti by mohli spôsobiť, že by nejaký rodič nebol spôsobilý vychovávať dieťa? O tejto otázke sa na celom svete vášnivo diskutuje pri prípadoch týkajúcich sa toho, komu bude dieťa zverené do opatery. Do úvahy sa berie veľa činiteľov, vrátane zdravia každého rodiča, životných podmienok a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

Ale čo náboženstvo? Môže byť rodič vyhlásený za nespôsobilého len pre to, akej je viery? Táto otázka sa stala ústrednou témou sporu o zverenie dieťaťa do starostlivosti, ktorý prebiehal v Nórsku a ktorý sa týkal jednej Jehovovej svedkyne. Uplynuli viac než dva roky a prebehli tri pojednávania, kým bola táto otázka vyriešená na Najvyššom súde Nórska.

Začalo sa to v roku 1988. K úplnému rozchodu rodičov došlo v marci 1989 a dcéru si ponechala v opatere matka. Otec predložil vec súdu, s tvrdením, že plnú rodičovskú zodpovednosť za dieťa by mal dostať on. Vyhlásil, že matka nie je schopná poskytnúť dieťaťu normálnu, zdravú výchovu, a preto by mala dostať len právo dcéru navštevovať. Ako odôvodnil svoje tvrdenie? Matka je spojená s Jehovovými svedkami.

Otec si vyžiadal od odporcov Jehovových svedkov „odborné“ svedectvo, čím zamýšľal presvedčiť súd, že učenie a spôsob života Jehovových svedkov je v rozpore s postojmi a hodnotami potrebnými pre zodpovednú výchovu detí. Okresný súd v pomere 2 k 1 rozhodol, že dieťa by malo zostať v dennej starostlivosti matky, a otcovi udelil návštevné práva. Otec sa odvolal na vyšší súd. Aj ten rozhodnutím 2 k 1 ponechal matke dennú starostlivosť o dieťa. Avšak tentoraz otec dostal rozšírené návštevné práva. Okrem toho, sudcovia, ktorí rozhodli v prospech matky, boli akoby zmietaní pochybnosťami o budúcnosti dieťaťa. S takto posilnenou pozíciou sa otec odvolal na Najvyšší súd Nórska.

Otec sa opäť snažil postaviť presvedčenie Jehovových svedkov do zlého svetla. Tvrdil, že jeho dcére by mohlo uškodiť, keby vyrastala pod takým vplyvom.

Najvyšší súd mal však na vec iný názor. Na podporu rozhodnutia vyneseného dňa 26. augusta 1994 prvý sudca súdu vyhlásil: „Matkino členstvo medzi Jehovovými svedkami nie je prekážkou v tom, aby jej bola prisúdená každodenná starostlivosť o dieťa.“ Povedal tiež: „Zisťujem, že dieťaťu sa dobre darí a je to šťastné dievčatko. Zdá sa, že celkom dobre zvláda problémy, ktoré určite vznikajú následkom toho, že jeho otec a matka majú veľmi odlišné názory na život.“ Jeho záver jednohlasne podporili aj ďalší štyria sudcovia.

Ľudia v Nórsku, ktorí milujú pravdu, si veľmi vážia, že sudcovia Najvyššieho súdu odhalili falošné obvinenia proti Jehovovým svedkom. Týmto rozhodnutím súd potvrdil aj slobodu každého jednotlivca uctievať Boha a poskytnúť svojim deťom láskyplnú výchovu podporenú biblickými zásadami.a

[Poznámka pod čiarou]