Sklo — jeho prví výrobcovia žili už veľmi, veľmi dávno

ROZSIEVKY, mikroskopické jednobunkové organizmy, ktoré plávajú v povrchových morských vodách, tvoria šesť desatín organizmov predstavujúcich oceánsky planktón. Slovo „planktón“ znamená „ten, ktorý sa musí túlať“ a hovorí sa o ňom, že jeho zložky sú „príliš malé a slabé, a preto sa iba nechávajú unášať prúdom“.

Rozsievky sú možno malé, no sotva sú slabé. Keď búrka rozvíri a vynesie hore výživné látky z hĺbok mora, tieto jednobunkové riasy, známe ako rozsievky, dostanú takú chuť do jedla, že počas dvoch dní sa môže ich počet zdvojnásobiť. A keď sa zdvojnásobia, zdvojnásobia tiež svoju produkciu skla. Kniha Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením? sa o tom zmieňuje podrobnejšie, keď hovorí:

„Rozsievky, jednobunkové organizmy, prijímajú z morskej vody kremík a kyslík, vytvárajú sklovitú kyselinu kremičitú a stavajú z nej drobné ,škatuľky‘, v ktorých uchovávajú svoj zelený chlorofyl. Istý vedec chváli ich dôležitosť i krásu: ‚Tieto zelené lístočky, uzavreté vo svojich šperkovniciach, sú potravou pre deväť desatín všetkého, čo žije v moriach.‘ Značný podiel na ich výživnej hodnote má olej, ktorý rozsievky vyrábajú a ktorý im aj pomáha hojdať sa ako bóje na hladine, kde môžu svoj chlorofyl vystaviť slnečnému svetlu.

Ten istý vedec hovorí, že ich krásne sklovité schránky sa vyskytujú v ,udivujúcej rozmanitosti tvarov — ako kruhy, štvorce, štítky, trojuholníky, ovály, štvoruholníky —, vždy bohato zdobené geometrickými leptmi. Filigránske vzory sú tak jemne vyryté do priehľadnej skloviny, že ľudský vlas by sa vošiel do medzier len vtedy, keby bol rozdelený na štyristo prúžkov.‘“ — Strany 143–144.a

Ďalšou skupinou predstavujúcou umelecké miniatúry, ktorej sa darí v oceánskom planktóne, sú mrežovce. Aj tieto drobné prvoky — na ploche malej ako špendlíková hlavička ich môže byť 20 alebo aj viac bez toho, že by sa navzájom dotýkali — vyrábajú z oceánskeho kremíka a kyslíka sklo. Zložitá krása a udivujúce vzory týchto výtvorov sformovaných mrežovcami sa nedajú opísať a prekonávajú dokonca aj rozsievky. Pozorne si preštudujte sprievodný obrázok znázorňujúci jedného z mrežovcov, ktorý pozostáva z troch guliek zapadajúcich do seba ako ruské bábiky, pričom cez otvory v sklenenom skelete vychádzajú protoplazmatické panôžky na chytanie a strávenie koristi. Jeden vedec to komentuje takto: „Jedna kopula tomuto superarchitektovi nestačí, musia byť tri sklovité kopuly čipkovito mriežkované, jedna v druhej.“

Existujú aj huby, ktoré vytvárajú sklenené skelety — najúžasnejšou z nich je Venušin kôš. Keď boli tieto huby na začiatku 19. storočia prvýkrát privezené do Európy, ich vzhľad bol tak neobyčajne nápadný, že sa stali nákladnými pokladmi, ktoré umiestňovali do zbierok zoologických záhrad — pokiaľ sa neprišlo na to, že huby nie sú zriedkavé, ale „tvoria koberec na morskom dne v hĺbke 200 až 300 metrov blízko Cebu (Filipíny) a pozdĺž japonského pobrežia“.

Jeden vedec bol touto hubou taký nadšený a súčasne zmätený, že sa vyjadril: „Keď sa pozeráte na zložitý skelet tejto huby vytvorený z kremičitých ihlíc, známy ako [Venušin kôš], ste zmätení. Ako môžu zdanlivo nezávislé mikroskopické bunky spolupracovať tak, že vylúčia milióny sklovitých ihlíc a vytvoria také zložité a krásne mriežkovanie? To nevieme.“

Ani huba to nevie. Nemá mozog. Robí to, pretože tak bola naprogramovaná. A kto bol programátorom? Človek nie. Nebol pri tom.

Úloha človeka v histórii skla

Teraz je tu však človek a očividne je na poprednom mieste vo výrobe a používaní skla. Sklo je všade; obklopuje nás. Je vo vašich oknách, okuliaroch, v obrazovke počítača, v jedálenskej súprave a v tisíckach ďalších výrobkov.

Univerzálnosť a krása skla mu pomohli udržať si popularitu. Aj keď sa môže pomerne ľahko rozbiť, má iné silné stránky. Stále je uprednostňované na uskladňovanie potravín. Napríklad na rozdiel od kovu potraviny nepreberú z neho príchuť. Niektoré sklenené nádoby sa môžu používať na varenie. Sotva si viete predstaviť, že by vám vo vašej obľúbenej reštaurácii servírovali výberové víno v plastikových pohároch.

Jób prirovnal hodnotu skla k zlatu. (Jób 28:17) Za jeho dní určite nebolo také bežné ako dnes, ale je pravdepodobné, že v tom čase sa používalo už viac ako tisíc rokov.

Umenie výroby skla sa nakoniec dostalo do Egypta. Egypťania používali metódu nazývanú formovanie na jadro. Z hliny a trusu vytvarovali jadro, navíjali okolo neho roztavené sklo a na hladkom povrchu ho valcovaním vyformovali. Aby dostali rôzne vzory, naniesli potom na povrch vlákna z jasne sfarbeného skla. Po vychladnutí sa hlinené jadro vyberalo ostrým nástrojom. Keď berieme do úvahy túto primitívnu metódu, zo skla sa vyrábali prekvapujúco atraktívne predmety.

Až oveľa neskôr spôsobila prevrat vo výrobe skla nová metóda, a to fúkanie skla. Túto techniku vynašli pravdepodobne v miestach pozdĺž východného pobrežia Stredozemného mora a dnes je stále základným spôsobom ručnej výroby skla. Skúsený fúkač skla môže fúkaním do dutej trubice rýchlo vytvoriť z masy roztavenej skloviny na konci trubice zložité a symetrické tvary. Alebo môže fúkať roztavenú sklovinu do formy. Keď Ježiš chodil po zemi, fúkanie skla bolo vo svojich začiatkoch.

Vďaka inovácii fúkania skla a podpore zo strany mocnej Rímskej ríše boli výrobky zo skla sprístupnené prostému ľudu, to znamená, že sklenené predmety už nevlastnila výlučne šľachta a boháči. So silnejúcim vplyvom Rímskej ríše sa umenie výroby skla rozšírilo do mnohých krajín.

Do 15. storočia sa Benátky, ktoré boli pre Európu dôležitým obchodným centrom, stali jej hlavným výrobcom skleneného tovaru. Benátsky sklársky priemysel bol sústredený na Murane. Benátskych výrobcov skla si vysoko cenili, nesmeli však z ostrova Murano odísť, aby ich vzácne obchodné tajomstvo nepreniklo k iným ľuďom.

Nádherné benátske sklenené výrobky veľmi prispeli k väčšej popularite skla, ich výroba však rozhodne nebola ľahkou úlohou. Kniha A Short History of Glass (História skla v skratke) sa odvoláva na publikáciu z roku 1713, ktorá opisuje, ako výroba prebiehala. „Muži stoja neustále polonahí v mrazivom zimnom počasí blízko veľmi horúcich pecí... Chradnú, pretože ich životná sila... je nadmerným teplom spaľovaná a ničená.“ V neskorších rokoch brusiči skla leštili sklo pomocou otáčavého kolesa a brúsneho prášku.

Ďalšie inovácie

Zvláštnu zmienku v histórii skla si zaslúži Anglicko. Jeden anglický sklár v roku 1676 zdokonalil návod na výrobu olovnatého skla. Pridaním oxidu olovnatého sa vyrábalo ťažké sklo, ktoré bolo pevné, priezračné a malo vysoký lesk.

Britské impérium bolo počas viktoriánskeho obdobia na svojom vrchole a Británia bola v tomto čase aj dôležitým výrobcom skla. Zvlášť pozoruhodná bola veľká výstava v Krištáľovom paláci v roku 1851; bol to prvý svetový veľtrh, ktorý pritiahol vystavovateľov priemyselného umenia a ručných prác takmer z 90 krajín. Hoci význačnou zložkou vystaveného tovaru bolo sklo, stredobodom verejného záujmu sa stal už samotný Krištáľový palác v strede so sklenenou fontánou vysokou 8,2 metra. Na túto masívnu konštrukciu sa použilo 400 ton tabuľového skla, čo predstavovalo 300 000 ručne fúkaných tabúľ.

K ďalšej veľkej zmene vo výrobe skla však došlo v Spojených štátoch. Bolo to vylepšenie mechanického lisovacieho stroja v dvadsiatych rokoch 19. storočia. Kniha A Short History of Glass o tom hovorí: „Pri lisovacom stroji mohli dvaja muži s minimálnymi skúsenosťami vyrobiť štyrikrát viac skla ako skupina troch alebo štyroch vyškolených fúkačov skla.“

Na začiatku 20. storočia zautomatizovali v Spojených štátoch stroj na fúkanie sklenených fliaš. V roku 1926 používal jeden závod v Pensylvánii automatické zariadenie, ktoré vyrábalo 2000 žiaroviek za minútu.

Umelecký potenciál skla pritiahol mnohých umelcov a dizajnérov. To viedlo k inovácii v dizajne výrobkov zo skla a k vytvoreniu ďalších umeleckých diel.

Sklo je nepochybne zázrak. Okrem jeho použitia v domácnosti uvažujte o jeho ďalších aplikáciách — v Hubblovom vesmírnom teleskope, v šošovkách fotoaparátov, v komunikačných systémoch na báze optických vlákien a v chemických laboratóriách. Je možno krehké, ale tak univerzálne použiteľné a krásne.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácií na strane 25]

Hore a dole: Z Múzea skla v Corningu

[Prameň ilustrácie na strane 26]

Múzeum skla v Corningu