Preprava detí — africký a severoamerický spôsob

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NIGÉRII

EXISTUJÚ rôzne spôsoby, akými ľudia vo svete prepravujú malé deti. Severná Amerika a Afrika nám ponúkajú zaujímavý protiklad.

Na týchto rozdielnych kontinentoch sú výrazne odlišné ekonomické podmienky. Preto by sme očakávali, že i spôsoby prepravy sa budú výrazne líšiť. Pozrime sa najprv, ako to robia ľudia v Severnej Amerike.

Severoamerický spôsob

V Spojených štátoch a v mnohých iných častiach sveta sa bežne používajú športové alebo hlboké kočíky. A v posledných rokoch je trendom vyrábať ich tak, aby sa s nimi ľahko manipulovalo, sú modernejšie a pre dieťa pohodlnejšie. Mnohé majú plyšovú výstelku, umývateľné čalúnenie a zvýšenú sedaciu časť.

Kočíky umožňujú deťom príjemný odpočinok, určitú zmenu, oddych pre boľavé nohy. Ospalým deťom môže kočík slúžiť ako posteľ na kolesách. Pohyb kočíka často utíši a upokojí unavené a podráždené dieťa.

Kočíky môžu uľahčiť život aj rodičom. Istý rodič povedal: „Je to ľahšie, ako dieťa všade nosiť.“ Môže byť ľahké nosiť dieťa, keď je malé, ale je to iné, keď sa jeho váha zdvoj- alebo strojnásobí. Okrem toho rodičia sú radi, keď vedia, že ich dieťa je v bezpečí a chránené v kočíku, ktorý môžu ovládať.

V Spojených štátoch sa dbá na to, aby boli kočíky bezpečné. Konštruujú sa so širokou základňou a nízko položeným ťažiskom, takže ich nemožno ľahko prevrátiť. Brzdy musia byť silné a na takom mieste, aby ich dieťa v kočíku nemohlo uvoľniť. Inštalujú sa západky, aby sa zabránilo náhodnému sklopeniu kočíka. Dbá sa na to, aby sa vylúčili akékoľvek „pricvikovacie body“ — miesta, kde by si deti mohli pricviknúť pršteky. Ďalšou ochranou sú bezpečnostné pásy.

Ceny kočíkov sa môžu pohybovať od vyše 20 dolárov až po sumy osem- alebo desaťkrát vyššie. Jeden luxusný model, ktorý sa predáva približne za 300 dolárov, má zvlášť veľký košík na odkladanie vecí, plyšové vnútro, vonkajšok odolávajúci nepriazni počasia, kolesá otočné na všetky smery a ľahkú konštrukciu, ktorá sa dá rýchlo zložiť. Špeciálne skonštruované „joggingové kočíky“, ktoré umožňujú mamičkám alebo oteckom voziť dieťa počas joggingu, sa predávajú približne za 380 dolárov.

Africký spôsob

V Afrike, ako i v mnohých krajinách Ázie väčšina matiek nosí svoje deti na chrbte, tak ako to robili ich matky a staré matky. Sotva by mohol existovať lacnejší a pohodlnejší spôsob prepravy, než je nosenie detí na chrbte. Jediným potrebným vybavením je pevný obdĺžnikový kus látky, nazývaný ovínadlo. Matka sa jednoduchým, bezpečným spôsobom predkloní, položí si dieťa na chrbát a potom okolo oboch ovinie a zaviaže látku.

Stane sa niekedy, že by dieťa spadlo, kým je priväzované na chrbát? To sa takmer nikdy nestáva. Kým matka priväzuje dieťa, podopiera ho jednou rukou, zatiaľ čo druhou zaisťuje ovínadlo. Jedna nigérijská žena menom Blessing povedala o väčších deťoch: „Deti sa nevzpierajú; držia sa pevne. Sú rady, že môžu byť na matkinom chrbte. Niekedy sa plačom domáhajú, aby ich matka vyložila na chrbát. Ale ak sa dieťa predsa vzpiera, matka môže pritisnúť jednu alebo obe ruky dieťaťa k svojmu boku nadlaktím, kým nedostane ovínadlo na patričné miesto.“

Na podopretie krku veľmi malých detí matky používajú ďalší kus látky, ktorý uviažu rovnakým spôsobom ako hlavné ovínadlo. Ďalšia opierka pre malé alebo spiace deti sa vytvorí tak, že sa ovínadlom zabalia deťom ruky. Väčšie deti majú rady ruky voľné.

Ako dlho nosia africké matky svoje deti na chrbte? V minulosti niektoré etnické skupiny, ako napríklad Jorubovia v Nigérii, nosili deti na chrbte až do troch rokov. Teraz matka nosí dieťa na chrbte asi dva roky, pokiaľ medzitým neporodí ďalšie dieťa, ktoré zaujme jeho miesto.

Dieťa, ktoré je pohodlne priviazané na matkin chrbát, môže ísť všade tam, kam matka — hore a dole po schodoch, po hrboľatom teréne a do dopravného prostriedku a von z neho. Ale okrem toho, že nosenie dieťaťa na chrbte je praktický a lacný spôsob prepravy, uspokojuje aj dôležité emocionálne potreby, ako je napríklad tíšenie dieťaťa. Matka si vyloží plačúce dieťa na chrbát, dieťa zaspí a matka pokračuje vo svojej práci.

Premiestniť spiace dieťa z chrbta na posteľ si vyžaduje jemnosť, pretože veľa detí nemá rado, keď sú vyrušené. Preto si matka pozorne ľahne nabok a jemne rozviaže ovínadlo, ktoré sa teraz stane dekou. Niekedy položí pred dieťa vankúš, aby napodobnila bezpečie chrbta.

Nosenie dieťaťa na chrbte má aj ďalšie výhody. Umožňuje matke reagovať na potreby svojho dieťaťa. Ak dieťa zaspáva, je nepokojné, má horúčku alebo je mokré, matka to zacíti. Nosenie dieťaťa môže priniesť aj dlhodobý úžitok. Kniha Growth and Development (Rast a vývoj) uvádza: „Dôverná telesná blízkosť v období raného detstva vytvára medzi matkou a dieťaťom puto bezpečia a lásky, čím sa formuje základ pre medziľudské vzťahy v neskorších rokoch. Panuje názor, že dôležitým činiteľom tohto puta je skutočnosť, že dieťa, ktoré matka drží v takej blízkosti, môže ľahko rozoznať tep jej srdca, presne tak ako to cítilo, keď bolo v maternici matky.“

Deti majú rady blízky kontakt, ktorý nosenie na chrbte umožňuje. V Afrike nemusíte dlho hľadať, aby ste našli šťastné deti na matkinom chrbte. Niektoré pokojne driemu. Iné sa hrajú s maminými vlasmi, ušami alebo náhrdelníkom. A ďalšie sa zas spokojnými zvukmi pripájajú k matke, ktorá si potichu spieva do kroku.

Áno, africký spôsob prepravovania detí je zvyčajne veľmi odlišný od spôsobu v Severnej Amerike. Ale každý z nich zodpovedá danej kultúre a spĺňa svoj účel.