Prvá v Mali

MÔJ manžel slúži ako cestujúci dozorca Jehovových svedkov v Mali, riedko obývanej krajine západnej Afriky. Jej severnú časť pokrýva Sahara a zvyšok krajiny tvoria väčšinou zvlnené pasienky. Mali je väčšie než Anglicko, Francúzsko a Španielsko dohromady. Hoci tieto krajiny majú vyše 140 miliónov obyvateľov, v Mali je len okolo desať miliónov obyvateľov — a z toho 150 je svedkov.

Našou domovskou základňou je Ziguinchor, malé mesto v susednom Senegale. V novembri 1994 sme odtiaľ leteli do Dakaru a potom do hlavného mesta Mali, Bamaka, veľkého mesta s viac než pol miliónom obyvateľov. Z Bamaka sme cestovali stepným taxíkom, autobusom alebo vlakom do menších miest, ako je napríklad Ségou, San a starobylé mesto Mopti. V každom z týchto miest sme zostali asi týždeň, aby sme sa zúčastnili kresťanskej služby s niekoľkými tamojšími svedkami.

V decembri sme sa vrátili do Bamaka, aby sme tam navštívili oblastný zjazd, kde bol vrcholný počet účastníkov 273. Mali sme veľkú radosť, keď sme mohli vidieť 14 novopokrstených osôb! Nasledujúci deň po zjazde sme autobusom odišli do malého mesta Sikasso, kde bolo na ďalší víkend plánované zasvätenie prvej sály Kráľovstva v Mali postavenej Jehovovými svedkami.

Skutočne náročná úloha

Zbor v Sikasse tvorí len 13 svedkov, z ktorých piati sú priekopníci čiže služobníci celým časom. Prichádzame v pondelok a dychtivo počúvame o ich plánoch na zasvätenie sály. Hovoria nám, že počítajú s mojím manželom, Mikom, že to zorganizuje! A tak po vybalení batožiny odchádzame pozrieť sa na sálu Kráľovstva. Keď ju vidíme, sme nadšení, že táto hŕstka svedkov dokázala postaviť takúto budovu. Je však ešte veľa toho, čo je potrebné urobiť. Nie sú tu záclony, vonkajšie múry nie sú natreté a chýba nápis „Sála Kráľovstva Jehovových svedkov“.

Uvedomujeme si, že o niekoľko dní príde z Bamaka na zasvätenie najmenej 50 návštevníkov. Boli pozvaní aj miestni obyvatelia. Tento zbor má len jedného staršieho, ktorým je Pierre Sadio. Keď sa ho pýtame, čo si myslí o dokončení sály do soboty, dňa zasvätenia, jeho kresťanskí priatelia pristúpia bližšie, aby počuli jeho odpoveď. „Myslím si, že Jehova nám pomôže dokončiť to načas,“ odpovedá.

Tak veľa urobiť za taký krátky čas! Váhavo sa pýtam, či môžem pomôcť zaobstarať záclony. Na tvárach okolo mňa sa objavuje široký úsmev vyjadrujúci pocit úľavy. Potom Mike navrhuje, aby sme dali urobiť nápis, ktorý bude na priečelí budovy. Čoskoro všetci rozprávame jeden cez druhého. Každý je veľmi vzrušený. Bude to naozaj náročná úloha urobiť posledné úpravy na sále načas!

Horúčkovitá činnosť

My kresťanské sestry sa ponáhľame na trh vybrať látku. Potom nachádzame krajčíra, ktorý nám ušije záclony. „Na ich ušitie máte štyri dni,“ hovoríme mu. Ako dekoráciu sa Mike dobrovoľne ponúkne urobiť krásne makramé do vstupnej časti sály. A tak znovu odchádzame, tentoraz obstarať špagát potrebný na ozdobný záves, ako i kvetináč.

Dohovárame sa aj o tom, že niekto zabezpečí nápis na sálu Kráľovstva. V sále i mimo nej sa horúčkovito pracuje. Zhromažďuje sa skupinka susedov a pozorujú nás. Je tu tak veľa práce! Ako nasýtiť 50 návštevníkov? Kde budú spať? Celý týždeň pracujeme naplno, aby sme všetko pripravili, ale zdá sa, že nič nejde hladko.

V piatok, deň pred zasvätením, sme hore už skoro ráno. Vládne vzrušená atmosféra, pretože majú prísť návštevníci z Bamaka. Okolo obeda bratia prinášajú nápis na sálu Kráľovstva. Keď ho Mike odhaľuje, bratia zhíknu v obdive. Dokonca aj zvedaví diváci sa naň pozerajú s uznaním. Netrpezlivo čakáme, kým ho bratia pripevnia na prednú stenu. Teraz je zrejmé, že to nie je len obyčajná budova. Je to „Sála Kráľovstva Jehovových svedkov“.

Vedľa, v dome priekopníkov, sú sestry zaneprázdnené varením. Vo veľkom čiernom kotli vrie jedlo. Práve končíme s odpratávaním maliarskych vedier a metiel, ktoré sú pri sále, keď sa ozvú výkriky: „Už sú tu! Už sú tu!“ Bratia vybiehajú zo sály a ďalší z domu. Susedia sú tým všetkým ohromení. Bratia poskakujú od vzrušenia. A akého privítania sa dostáva našim kresťanským priateľom, keď vystupujú z autobusu! Som taká hrdá na to, že som Jehovovým svedkom!

Obzerám si návštevníkov, bratov z miestnych kmeňov, ako aj z Burkina Faso a z Toga. Prišli aj Američania, Kanaďania, Francúzi a Nemci. V ten večer máme veľký sviatok. Zakladáme obrovský oheň na osvetlenie dvora. Mám pocit, že sa musím poštípať, aby som sa uistila, že mám naozaj tú česť zúčastniť sa tejto udalosti. Keď sa večer chýli ku koncu, váhavo sa rozchádzame na jednotlivé miesta ubytovania.

Až 20 ľudí je ubytovaných v jednom dome. Môžem povedať, že pre niektorých je to ťažké. Vidím, ako miestna sestra ide s jednou návštevníčkou z Francúzska von na toaletu. Návštevníčka je príbuznou jednej z misionárok, ale sama nie je svedkyňou. Keď sa vracajú, hovorí: „Ste veľmi chudobní, ale ste naozaj veľmi láskaví a milí.“ Mám chuť povedať: „Nie, nie sú chudobní. Všetci z Jehovovho ľudu sú bohatí!“ Naozaj, kde inde by ste mohli vidieť takú rozmanitú skupinu ľudí žiť v mieri a v súlade?

Dojímavé zasvätenie

Noc je krátka a deň zasvätenia sa rýchlo približuje. Po schôdzke pred zvestovateľskou službou v sále Kráľovstva svedkovia vychádzajú von a pozývajú ľudí z mesta na zasvätenie. Ja zostávam doma, aby som naaranžovala kvety. Miestne sestry sa ponáhľajú s varením na večer.

Nakoniec o štvrtej hodine prichádza čas zasvätenia. Prítomných je celkove 92 ľudí, sála však nie je preplnená. Som taká vzrušená, že ťažko dokážem pokojne sedieť. Pierre Sadio rozpráva o histórii diela v Sikasse. Keď sem bol pridelený, bol tu len on s manželkou a s ich dvoma deťmi. Život tu bol veľmi ťažký, ale časom Jehova požehnal ich službu. Prvý človek, ktorý sa stal svedkom v Sikasse, je teraz zvláštnym priekopníkom. Pierre potom vysvetľuje, ako dokázalo tých niekoľko svedkov postaviť sálu. Najali si murára a každú nedeľu všetci zo zboru pracovali celý deň na stavbe.

Teraz Mike vedie rozhovor s bratmi, ktorí pracovali na sále. Jedného po druhom sa pýta, či si niekedy pomysleli, že by raz nadišiel takýto deň, a ako sa cíti, keď sa pozrie na sálu Kráľovstva plnú ľudí. Väčšina z nich má také stiahnuté hrdlo, že sotva dokáže dokončiť svoj príspevok. Medzi prítomnými nezostáva ani jedno oko suché.

Potom Ted Petras z kancelárie odbočky Jehovových svedkov v Senegale prednesie prejav zasvätenia. Je vyslovená modlitba zasvätenia a bratia veľmi dlho tlieskajú. Potom Mike pozýva každého, kto pomáhal stavať sálu, aby prišiel dopredu. Stoja tu s rozžiarenými tvárami a po lícach sa im kotúľajú slzy radosti. Keď spievame záverečnú pieseň, cítim sa veľmi šťastná. Byť misionárkou mi umožňuje mať účasť na tých najúžasnejších zážitkoch. Prišli by sme o tak veľa, keby sme boli zostali doma v Spojených štátoch.

Ďalšie srdečné spoločenstvo

Po zasvätení sa podáva občerstvenie. Jedna po druhej vchádzajú sestry a na hlavách prinášajú veľké taniere s melónmi. Nasledujú ich dvaja bratia, ktorí majú pri tejto príležitosti kuchárske čiapky a nesú podnosy s koláčmi. Ploché koláče sú farebne ozdobené plátkami pomarančov a citrónov. Celková atmosféra je veľmi slávnostná.

Keď sú návštevníci obslúžení, odchádzajú. Potom sa svedkovia uberajú do domu priekopníkov na večeru. Za splnu mesiaca všetci sedíme vonku a praskajúci oheň osvecuje dvor. Som taká vzrušená a unavená z prác počas dňa, že nie som schopná dojesť jedlo. Do polovice zjedené stehno z kuraťa dávam jednému dievčatku. Miestni priekopníci sledujú naše taniere, a keď niečo zostane, dojedia to. Zvyšky tu neexistujú. My v Spojených štátoch sme takí rozmaznaní.

Keď sa večer chýli ku koncu, jeden brat pripomína tým, ktorí prišli z Bamaka, že autobus po nich príde o 9.15. Nasledujúce ráno bratia sedia na dvore a čakajú na príchod autobusu. Potom spievame poslednú pieseň — „Ďakujeme ti, Jehova“. Začínajú nám tiecť slzy, a práve keď končíme spev, objaví sa autobus. Všetci bratia a sestry sa navzájom objímajú.

Stojíme tam a mávame, zatiaľ čo autobus pomaly odchádza. Všetci nám mávajú, až pokým autobus nezmizne z dohľadu. Potom sa my, ktorí tu zostávame, otočíme a pozrieme sa jeden na druhého. Bolo to naozaj nádherné zasvätenie a nádherný týždeň. — Poslané.

[Obrázok na strane 15]

Prvá sála Kráľovstva postavená Jehovovými svedkami v Mali

[Obrázok na strane 16]

Táto šťastná skupina cestovala autobusom