Pozor na ‚oči rieky‘!
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII
ODVÁŽNA dovolenkárka ticho pádlovala vo svojom kanoe po prítoku rieky East Alligator River v čarovnej močiarnej oblasti Národného parku kakadu v austrálskom Severnom teritóriu. To, čo považovala za neškodný kus plávajúceho dreva, začalo náhle búšiť do kanoe. Bol to obávaný slanovodný krokodíl cejlónsky a turistka sa náhodou ocitla v jeho vymedzenom teritóriu v najnebezpečnejšom období roku.
Zúfalo pádlovala ku skupine stromov. Keď vystúpila na prvé vetvy, krokodíl sa vynoril z vody, stiahol ju dole a trikrát ju prevrátil. Zakaždým, keď krokodíl zmenil svoje zovretie, žena sa urputne snažila vyškriabať na blatistý breh. Na tretí raz sa jej to podarilo a vliekla sa asi dva kilometre, kým strážca parku nezačul jej zúfalé volanie o pomoc. Napriek strašným zraneniam žena prežila.
Tento takmer tragický prípad sa stal roku 1985. O dva roky jedna americká turistka nemala také šťastie. Nevšímala si výstrahy svojich spoločníkov a rozhodla sa zaplávať si v rieke Prince Regent River v Západnej Austrálii, hoci rieka je zamorená krokodílmi. Napadol ju a usmrtil krokodíl cejlónsky. Správy, ktoré uvádzajú, že vo vode boli malé krokodíly, svedčia o tom, že to bola pravdepodobne samica chrániaca svoje mláďatá.
Smrtiace ‚oči rieky‘
Rybár loviaci pri ústí rieky môže v mesačnom svetle vidieť iba kruhy spôsobené hmyzom pristávajúcim na vodnej hladine hladkej ako zrkadlo. No ďaleko na severe Austrálie si rybár vždy uvedomuje to, čo nevidí — ‚oči rieky‘. Keby rozsvietil baterku, na povrch hladiny by sa potichu vynorili červeno svetielkujúce krokodílie oči. Rybár je v odvekom teritóriu tohto dravca votrelcom.
Austrálsky krokodíl cejlónsky, ktorý žije aj na iných miestach, patrí k najväčším a najnebezpečnejším z 12 druhov krokodílov sveta. Môže narásť až do dĺžky sedem metrov. Nič netušiaca korisť zbadá ligotavé oči príliš neskoro na to, aby mohla uniknúť jeho prudkému útoku a zlopovestnému spôsobu utopenia prevracaním vo vode. Terčom útoku sa stala aj taká veľká korisť, ako byvol, dobytok a kone, ktoré si uhášali smäd na okraji vody.
Luxus ohrozuje ich prežitie
Staroveký mýtus o tom, že krokodíl prelieva pokrytecké slzy zármutku nad svojimi obeťami, si našiel cestu do dnešnej kultúry vo výraze „krokodílie slzy“. Ale iba veľmi málo ľudí prelievalo slzy nad krokodílmi. Tento vodomilný plaz bol neľútostne lovený pre svoju cennú kožu.
Nejeden krokodíl si už vykračoval po pódiu módnych návrhárov vo forme žiaduceho koženého tovaru, lebo niektorí odborníci považujú kožu krokodíla cejlónskeho za najlepšiu na svete — je najmäkšia a najtrvácnejšia. Nedávno bola v Londýne na predaj dámska kabelka ohodnotená na 15 000 dolárov. V mnohých častiach sveta je krokodília koža ešte stále znakom prestíže.
Lákadlo vysokých ziskov ohrozovalo prežitie slanovodného krokodíla cejlónskeho v Austrálii. Od roku 1945 do roku 1971 bolo iba v Severnom teritóriu zabitých asi 113 000 týchto plazov. Aby sa predišlo ich úplnému vyhubeniu, lov krokodílov bol začiatkom sedemdesiatych rokov obmedzený a výsledkom bolo, že do roku 1986 sa ich počet vo voľnej prírode vrátil na pôvodný stav. Preto v Austrálii krokodíl už nie je ohrozený, hoci niektorí ľudia namietajú, že jeho životné prostredie je ohrozené.
Pôvodní obyvatelia Austrálie po stáročia vedome či nevedome populáciu krokodílov chránili. Zatiaľ čo niektoré kmene boli zdatnými lovcami krokodílov, iné kmene ich lov z náboženských dôvodov zakazovali.
V posledných rokoch prispel k ochrane krokodílov ich chov spojený s dôrazom na vzdelávanie. Teraz sa turisti hrnú na krokodílie farmy, zaisťujúc im tak finančný úspech, a chovné programy umožňujú spracúvanie krokodílej kože a mäsa bez zasahovania do populácie krokodílov vo voľnej prírode.
Jeden známy austrálsky chovateľ krokodílov je presvedčený, že ľudia chránia iba tie veci, ktoré majú radi, ktorým rozumejú a ktorým venujú miesto a čas. Povedal: „Krokodíly preto nemajú veľkú nádej na úspech. Ale ich ekologická hodnota sa vyrovná akýmkoľvek krásnym výrobkom z ich kože.“
Návšteva krokodílej farmy je vzrušujúca, keď sa človek tak zblízka pozerá na hnedasto sfarbené kožovité plazy — no spoza bezpečia drôteného plota. Pracovníci farmy pohŕdajú strachom a vchádzajú do ohrád s krokodílmi, vyzývajúc ich, aby sa predvádzali, a odmeňujú ich za to čerstvým kuraťom a iným mäsom. Nedávno sa však jeden pracovník na vlastnej koži poučil, že krokodílom nemožno nikdy dôverovať. Plaz naňho nečakane zaútočil a odtrhol mu celú ľavú ruku!
Avšak držať v rukách 12-mesačného krokodíla je jedinečný zážitok, a pritom veľmi poučný. Koža na bruchu je pozoruhodne mäkká, zatiaľ čo rohovinové doštičky na jeho chrbte nazývané osteodermy tvoria hydrodynamický pancier. V takej chvíli možno pochopiť, prečo je koža taká cenená. No i pri tomto „batoľati“ buďte opatrní. Aj 12-mesačný krokodíl s pevne zviazanými čeľusťami je na svoju veľkosť silný.
Nevyliahnuté krokodílie mláďatá nadchýnajú obecenstvo, keď sa ozývajú zo svojej škrupiny a náhle ju prerazia pomocou dočasného zuba na konci svojej malej papule. Väčšina ľudí súhlasí s tým, že toto je azda jediná chvíľa, keď krokodíl skutočne vyzerá roztomilo!
Zánik niektorých dlho pretrvávajúcich mýtov
Pozorné sledovanie správania týchto obávaných plazov, rastúcich pri chove na krokodílích farmách, pomohlo rozptýliť niektoré dlho pretrvávajúce mýty. Roky sa myslelo, že krokodíl celé dni, ba dokonca týždne trpezlivo sleduje korisť, kým nečakane bleskovo zaútočí. Súčasné pozorovanie však odhalilo, že krokodíly sú jednoducho útočné v rámci svojho teritória, a to v období párenia počas monzúnových dažďov. Keď korisť vkročí do teritória krokodíla v tomto čase, krokodíl ju môže agresívne prenasledovať, pričom v inom ročnom období by mohol to isté zviera bez záujmu z určitej vzdialenosti iba pozorovať.
Keď sa dnes nájdu krokodíly v rekreačných oblastiach, profesionálni lovci ich chytia a premiestnia. Lovia ich tak, že im navlečú slučku na otvorenú dolnú čeľusť, zdvihnú ju a rýchle im zviažu hornú čeľusť s dolnou. Tak sú krokodílie čeľuste skutočne bezmocné, lebo svaly dolnej čeľuste zatvárajúce papuľu sú mimoriadne silné, no svaly, pomocou ktorých sa čeľuste otvárajú, sú slabé. Keď však lovec nie je opatrný, môže ho krokodíl svojím mocným chvostom ľahko zraziť na zem.
Nie všetko je krutosť a násilie
Tie isté čeľuste, ktoré môžu spôsobiť vážne zranenie, sú schopné aj obratného pohybu. Keď sa nevyliahnuté krokodíly pomaly vykľúvajú zo škrupiny, krokodília matka vždy veľmi jemne vajcia kotúľa, a povzbudzuje tak liahnuce sa mláďatá k činu.
Krokodílie zuby sú určené skôr na uchopenie koristi, než na odhrýzanie. Keď je korisť primerane malá, krokodíl ju prehltne celú. Inak ju roztrhá a zožerie po kusoch. Pri pitvaní mŕtvych plazov sa v ich žalúdkoch našli kamene. Či už boli prehltnuté zámerne, alebo nie, predpokladá sa, že majú slúžiť ako záťaž pri ponáraní.
Návštevníci často pozorujú na brehoch riek krokodíly, ktoré majú dokorán otvorenú papuľu. Väčšina pravdepodobne usúdi, že táto poloha signalizuje útok. Je to však naopak. Otvorené čeľuste im umožňujú, aby sa prispôsobili teplote ovzdušia. Tak ako všetkým plazom aj krokodílom sa ustavične mení teplota tela podľa okolitého prostredia.
Je dosť prekvapujúce, že hoci je krokodíl plaz, má štvorkomorové srdce práve tak ako cicavce. Keď sa však ponorí, nastáva zmena a srdce pracuje ako trojkomorové.
Krokodíl cejlónsky sa odlišuje od aligátora užším pyskom a zubami v dolnej čeľusti, ktoré vidno, aj keď sú čeľuste zatvorené. Pravé krokodíly možno nájsť od Afriky, kde žijú krokodíly tupopyské, cez Indiu až po Áziu a Papuu-Novú Guineu. Žijú tak ďaleko na juhu, ako je Austrália, a obľubujú mangrovové pobrežné pásy a tropické močiare, kde si stavajú hniezda blízko okraja vody. Prirodzenou nevýhodou tohto spôsobu života je, že v období záplav sa často utopí veľké množstvo krokodílích embryí. A keďže ich ohrozujú dravce, ako sú dospelé krokodíly, ryby barramundi a bučiaky červenkastochrbté, prvý rok života prežije iba 50 percent krokodílích mláďat.
Je podivuhodné, že krokodíly sa liahnu s vlastnou zásobou potravy. Niekoľko prvých týždňov života sa živia zo žĺtkového vrecúška, ktoré sa nachádza vnútri ich tela. Avšak takmer hneď ako ich matka jemne vezme do papule a prenesie k okraju vody, začnú používať čeľuste a chniapu po všetkom, čo je na dosah.
Prečo je výraz ‚oči rieky‘ priliehavý? Lebo krokodílom už ako mláďatám v noci pri umelom svetle malé očká červeno svetielkujú. Vrstva kryštálikov za sietnicou zvyšuje schopnosť vidieť v noci a zapríčiňuje červený odlesk.
Áno, krokodíly sú skutočne zaujímavé zvieratá — no vždy z bezpečnej vzdialenosti. A ako každý rybár dobre vie, pokusy skrotiť leviatana sú márne.
Kniha Jób poeticky a priliehavo opisuje krokodíla ako „Leviatana“: „Či môžeš vytiahnuť rybárskym háčikom Leviatana, alebo mu môžeš povrazom pridržať dolu jazyk? Môžeš mu vložiť do nozdier trstinu alebo mu môžeš tŕňom prevŕtať čeľuste? Vznesie k tebe mnohé úpenlivé prosby alebo ti bude hovoriť jemné slová? Uzavrie s tebou zmluvu, aby si si ho na neurčitý čas vzal za otroka? Budeš sa s ním hrať ako s vtáčikom alebo ho uviažeš pre svoje dievčatká? Či sa budú jednať o neho spoločníci? Rozdelia ho medzi obchodníkov? Naplníš mu kožu harpúnami alebo jeho hlavu rybárskymi oštepmi? Polož na neho ruku. Pamätaj na bitku. Viac ráz to nerob.“ — Jób 41:1–8.
Slová múdrej rady nabádajú neznalých a zvedavých: Dávajte si pozor na ‚oči rieky‘ — na silného, hrozného krokodíla!
[Prameň ilustrácie na strane 24]
S láskavým dovolením Australian International Public Relations
[Obrázok na strane 25]
Keď v noci zasvieti na vodu svetlo, krokodílie ‚oči rieky‘ červeno svetielkujú
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Koorana Crocodile Farm, Rockhampton, Queensland, Australia
[Obrázky na strane 26]
Vľavo: Mláďa krokodíla náhle prerazí škrupinu vajca
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Koorana Crocodile Farm, Rockhampton, Queensland, Australia
Vložený obrázok: Dospelý krokodíl sa slní na blatistom brehu rieky Mary River
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Australian International Public Relations