Dôverovať, či nedôverovať

MÔŽE byť náročné rozoznať, či máme dôverovať, alebo nie. Obidve možnosti majú svoje nebezpečenstvá, hlavne vo svete plnom podvodu a zrady. Všetci však potrebujeme dôverných priateľov, ktorí nás podporia v čase ťažkostí. (Príslovia 17:17) Asi pred dvoma tisícročiami rímsky pisateľ Phaedrus vyjadril túto dilemu takto: „Dôverovať, či nedôverovať, oboje je nebezpečné.“

Dôverovať môže byť nebezpečné

Prečo môže byť nebezpečné niekomu dôverovať? Zamyslime sa nad výstrahou v časopise Psychology Today. Tých, ktorí ťažia z dôvery druhého, opisuje ako „dravcov“, ktorí „používajú svoje kúzlo a schopnosť pretvarovať sa, aby mohli podvádzať ľudí okolo seba, manipulovať nimi a ničiť ich životy“. Keďže sú okolo nás takíto podvodníci, prílišná dôvera je určite nebezpečná.

Ten, kto príliš dôveruje, môže byť ľahkoverný, a tak ľahko oklamaný a zmanipulovaný. Klasickým príkladom ľahkovernosti bol sir Arthur Conan Doyle, tvorca bystrého majstrovského detektíva Sherlocka Holmesa. V roku 1917 tvrdili dve mladé dievčatá, Elsie Wrightová a jej sesternica Frances Griffithsová, že v záhrade pri ich dome v Cottingley v Anglicku sa hrali so škriatkami. V snahe dokázať to zhotovili dokonca fotografie týchto škriatkov.

Conan Doyle, ktorý sa po smrti syna veľmi zaujímal o špiritizmus, im dôveroval a veril príbehom o škriatkoch — tak ako veľa ľudí v tom čase. Až o 55 rokov sa tieto dievčatá priznali, že to všetko bol len žart a že svojich „škriatkov“ najprv vystrihli z knihy a tak ich odfotografovali. Frances Griffithsová žasla nad tým, že niekto uveril tomuto príbehu. Povedala: „Ako môže byť vôbec niekto taký naivný a uveriť, že škriatkovia sú skutoční, bolo pre mňa vždy záhadou.“ — Hoaxers and Their Victims (Figliari a ich obete).

Vidíte, do akej pasce sa chytil Conan Doyle? Slepo veril tomuto príbehu iba preto, lebo chcel, aby bol pravdivý. Spisovateľ Norman Moss hovorí: „Môžeme byť oklamaní len preto, lebo naša vnímavosť je otupená nejakým zvykom a pozeráme sa na veci privretými očami... Niekedy považujeme vec za pravdivú, pretože je to niečo, čo chceme, aby bolo pravdivé.“ (The Pleasures of Deception, Radosť z podvodu) To odráža varovanie slávneho gréckeho rečníka Demostena, ktoré vyslovil asi 350 rokov pred naším letopočtom: „Najľahšie zo všetkého je oklamať sám seba, pretože ak si človek niečo želá, obyčajne uverí, že je to pravda.“ Dôverovať iba svojim pocitom môže byť nebezpečné.

Môžete si samozrejme myslieť, že je to extrémny príklad a že vy nikdy nebudete taký nerozumný ako Conan Doyle. Avšak nielen dôverčivým ľuďom hrozí, že budú podvedení. Aj mnoho opatrných a obyčajne obozretných ľudí sa nechalo podviesť a oklamať zdanlivo dôveryhodnými ľuďmi.

Nedôverovať môže byť nebezpečné

Nedôverovať nikomu a ničomu je však takisto nebezpečné. Nedôvera je ako rozožierajúca hrdza. Môže narušiť a zničiť vzťahy, ktoré by inak mohli byť obšťastňujúce a blízke. Hlboko zakorenený cynizmus a neústupná nedôvera môže spôsobiť, že budete veľmi nešťastný a nebudete mať priateľov. Môže to tak narúšať vzťahy k iným ľuďom, že anglický spisovateľ Samuel Johnson napísal: „Šťastnejší je ten, kto je niekedy podvedený, než ten, kto nedôveruje.“

Nedôvera môže dokonca ohroziť vaše telesné zdravie. Možno viete, že silné emócie, ako napríklad hnev, vás môžu vystaviť nebezpečenstvu infarktu. Ale vedeli ste, že niektoré výskumy dokazujú, že nedôverčivosť vás môže vystaviť rovnakému nebezpečenstvu? Časopis Chatelaine hovorí: „Nielen u ľudí, ktorí sa ľahko rozpália hnevom, môže následkom ich správania narastať pravdepodobnosť vzniku srdcových chorôb. Nové výskumy naznačujú, že aj jemné formy nepriateľstva, ako je sklon k cynizmu a nedôvere, môžu človeka vystaviť riziku.“

Pozorne uvažujte o svojich krokoch

Čo môžete robiť? Biblia nám dáva v tomto smere niekoľko dobrých rád. „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu,“ hovoria Príslovia 14:15. To nie je ničivý cynizmus. Je to realistická pripomienka, že je potrebné byť opatrný. Iba veľmi naivný, neskúsený človek slepo verí každému slovu, ktoré počuje. Biblické príslovie ďalej opodstatnene pokračuje: „Ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“ Anglický dramatik William Shakespeare napísal: „Nedôveruj práchnivým doskám.“ Ten, kto si myslí, že dosky na moste ponad hlbokú priepasť môžu byť práchnivé, by bol veľmi pochabý, keby na ne vkročil. Ako potom môžete ‚uvažovať o svojich krokoch‘, aby ste mohli dôverovať tej správnej osobe?

Biblia nás povzbudzuje, aby sme si overili, čo hovoria ľudia, a nie len slepo verili všetkému, čo počujeme. „Lebo ucho robí skúšku slov, tak ako podnebie ochutnáva pri jedení,“ hovorí. (Jób 34:3) Či to nie je pravda? Neochutnáme obyčajne jedlo predtým, ako ho prehltneme? Takisto by sme si mali preveriť slová a činy ľudí skôr, ako ich prijmeme. Ten, kto nepodvádza, sa neurazí, ak si preveríme jeho totožnosť. To, že by sme si mali vec preveriť, aby sme videli, či je pravá, potvrdzuje škótske príslovie: „Ak ma niekto podvedie raz, je to jeho hanba, ak dvakrát, moja.“

Apoštol Pavol radí: „Preskúšajte všetko.“ (1. Tesaloničanom 5:21, Today’s English Version) Slovo, ktoré tu apoštol Pavol použil pre „skúšanie“, sa používalo aj v súvislosti s testovaním drahých kovov, aby sa zistilo, či sú pravé. Opatrný človek sa vždy presvedčil, či to, čo kupuje, je pravé. Inak by mohol kúpiť niečo, čo sa nazýva mačacie zlato — niečo, čo vyzerá ako zlato, ale v skutočnosti je to bezcenné.

Buďte rozumný a vyrovnaný

Určite chceme byť v tejto veci rozumní, a nie nevhodne podozrievaví voči druhým. (Filipanom 4:5) Neprisudzujte hneď druhému človeku zlé pohnútky. Nesprávne pochopenie pohnútok môže byť najrýchlejšou cestou k zničeniu pekných, blízkych vzťahov. Keď nastane náročná situácia, je obyčajne najlepšie predpokladať, že vaši priatelia chcú pre vás urobiť to najlepšie, a nie im pripisovať zlé pohnútky.

Počítajte s nedokonalosťou a chybami druhých. „Priateľ, ktorý vás zradil, zneužil vašu dôveru,“ hovorí spisovateľka Kristin von Kreislerová. Taká zrada však môže byť neúmyselná alebo môže byť spôsobená slabosťou, ktorú priateľ hlboko ľutuje. Preto spisovateľka pokračuje: „Nesústreďujte sa na zradu — lebo nebudete môcť druhým dôverovať.“ Nenechajte sa trpkými, negatívnymi skúsenosťami okradnúť o radosť, ktorú môžete mať z budovania dôverných vzťahov s druhými.

Buďte vyrovnaný. Keď hodnotíte ľudí, nemusíte si dávať klapky na oči; opatrní ľudia sú bdelí. Na druhej strane doktor Redford Williams odporúča snažiť sa predpokladať, že druhí robia to najlepšie, čo môžu, pokúsiť sa porozumieť ich náhľadu na vec a „dôverovať druhým“ vždy, keď je to možné. Môže byť lepšie dôverovať príliš, než vôbec nedôverovať.

Pisateľ biblickej knihy Príslovia uznáva, že „sú druhovia, ktorí majú sklon rozbiť sa navzájom na kusy“ — čo sú ľudia, ktorí sa budú snažiť využiť vašu dôveru. Svet je nimi preplnený. Ale ak poskytnete druhým čas a príležitosť preukázať, že sú dôveryhodní, nájdete priateľov, ktorí sa naozaj ‚pridŕžajú pevnejšie ako brat‘. — Príslovia 18:24.

Existuje teda niekto alebo niečo, komu — alebo čomu — môžete úplne dôverovať, bez strachu, že vaša dôvera bude zneužitá alebo zradená? Určite existuje. V ďalšom článku budeme krátko uvažovať o tom, kde môžete vložiť svoju úplnú dôveru.

[Zvýraznený text na strane 6]

„Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“ — Príslovia 14:15

[Obrázok na strane 7]

Počítajte s nedokonalosťou a chybami druhých