Sopky — ste ohrození?
VÝBUCHY sopky, ktorá vyvrhuje horúci popol a potoky žeravej lávy, poskytujú také ukážky prirodzenej energie Zeme, ktoré patria medzi najefektnejšie. Azda ste osobne neboli svedkami takej udalosti, ale možno ste sa kúpali vo vulkanických horúcich prameňoch alebo ste si pochutnávali na potravinách vypestovaných na úrodnej pôde vytvorenej sopečným popolom. Niektorí ľudia majú vo svojom dome dokonca úžitok z geotermálnej energie.
Nedávno však boli mnohí ľudia žijúci v blízkosti aktívnych sopiek svedkami smrti a ničenia spôsobeného výbuchmi sopiek. Od ničivého výbuchu sopky Sv. Helena na juhozápade štátu Washington (USA), ku ktorému došlo 18. mája 1980, postihuje rôzne časti sveta zdanlivo neustávajúci príval smrtonosných vulkanických erupcií. Straty na životoch v tomto období prevýšili celkový počet mŕtvych zaznamenaný za predchádzajúcich sedem desaťročí a škody na majetku dosiahli stámilióny dolárov. Ku katastrofám mohlo dôjsť aj vtedy, keď vzduchom unášaný sopečný popol znemožnil let lietadiel a donútil ich núdzovo pristáť.
Veľmi ničivé boli výbuchy a následné bahnotoky sopky Pinatubo na Filipínach, ktoré zničili desaťtisíce domov, a Nevado del Ruiz v Kolumbii, kde prišlo o život vyše 22 000 ľudí. Je možné, že ďalšie pohromy budú nasledovať. Vulkanológovia Robert Tilling a Peter Lipman z Amerického geologického prieskumu tvrdia, že „do roku 2000 sa počet obyvateľov ohrozovaných sopkami pravdepodobne zvýši aspoň na 500 miliónov“.
Preto budete azda považovať za rozumné položiť si tieto otázky: ‚Žijem v blízkosti aktívnej alebo driemajúcej sopky? Aké druhy výbuchov sú najnebezpečnejšie, a môžu viesť k ešte smrtonosnejšej hrozbe iného druhu? Keď žijem vo vulkanicky nebezpečnej oblasti, čo môžem urobiť, aby som znížil nebezpečenstvo na minimum?‘
Kde sa nachádzajú aktívne sopky?
Možno vás prekvapí, keď sa dozviete, že žijete blízko spiacej sopky a že keby sa náhodou prebudila, nevyhnutne by ste boli postihnutí. Vedci, ktorí pozorujú sopky (volajú sa vulkanológovia), v posledných desaťročiach nielen úspešne určili aktívne a driemajúce sopky, ale aj pochopili, prečo sa sopky vyskytujú práve na určitých miestach.
Pozrite sa na mapku (na strane 17), ktorá ukazuje miesta výskytu niektorých z vyše 500 sopiek, ktoré sú považované za aktívne. Žijete blízko niektorej z nich? Na iných miestach naznačujú prítomnosť spiacich sopiek gejzíry, kúdoly pary a horúce pramene; tieto sa môžu stať aktívne v budúcnosti. Viac než polovica činných sopiek sa tiahne pozdĺž brehov Tichého oceánu, tvoriac tak známy „ohnivý kruh“. Niektoré z týchto sopiek sa nachádzajú na kontinentoch, napríklad v Kaskádových vrchoch v Severnej Amerike a v Andách v Južnej Amerike, zatiaľ čo iné sopky tvoria reťaz ostrovov v oceáne, napríklad Aleutské ostrovy, Japonsko, Filipíny a južnú Indonéziu. Sopky sa nachádzajú aj v Stredozemnom mori a v jeho blízkosti.
Vedci zistili, že tieto sopky sa nachádzajú pozdĺž okrajov obrovských, posúvajúcich sa platní zemskej kôry čiže dosiek, najmä tam, kde sa oceánska doska vsúva pod kontinentálnu dosku. Tento proces sa nazýva subdukcia. Teplom, ktoré pri tomto procese vzniká, sa vytvára magma (roztavená hornina), ktorá vystupuje na povrch. Okrem toho, náhle pohyby medzi doskami často v tých istých oblastiach, kde dochádza k sopečným výbuchom, vyvolávajú aj silné zemetrasenia.
Sopky môžu vznikať aj tam, kde sa oceánske dosky od seba vzďaľujú. Veľa týchto erupcií sa odohráva na dne oceánov a človek ich nemôže vidieť. Keď však žijete na Islande, nachádzate sa na vrcholku Reykjaneského chrbta, ktorý je spojený so Stredoatlantickým chrbtom, kde sa dosky, ktoré nesú Severnú a Južnú Ameriku, vzďaľujú od dosiek, ktoré nesú Európu a Afriku. V niekoľkých prípadoch vytvorili ojedinelé horúce miesta pod týmito litosférickými doskami veľké sopky, napríklad na Havajských ostrovoch a na africkom kontinente.
Aké nebezpečenstvá hrozia?
Miera nebezpečenstva, ktorú sopka predstavuje, sa určuje nedávnou históriou jej aktivity vrátane magnitúdy vulkanických erupcií a súvisiaceho ohrozenia. Veľkosť rizika je daná počtom obyvateľov žijúcich v ohrozenej oblasti a ich pripravenosťou. Preskúmajme najprv nebezpečenstvá.
Všeobecne vytvára nebezpečnejšie výbušné erupcie magma, ktorá je bohatá na kremeň. Tento druh magmy má tuhú konzistenciu a môže dočasne sopku upchať, pokiaľ plyny nevytvoria dostatočný tlak, aby sopka vybuchla. Magma bohatá na kremeň tvrdne na skaly svetlého sfarbenia a je charakteristická pre sopky, ktoré sa nachádzajú pozdĺž okrajov dosky. Výbuchy môžu nastať aj vtedy, keď stúpajúca magma narazí na vodu a zmení ju na paru. Horúci popol vyvrhovaný pri výbušných erupciách môže byť smrtonosný — tri sopky v Karibskej oblasti Strednej Ameriky usmrtili v roku 1902 za šesť mesiacov vyše 36 000 ľudí.
Naproti tomu sopky vznikajúce z oceánskych horúcich miest a pri vzďaľovaní sa dosiek, ako i mnohé ďalšie sopky vytvárajú prevažne tmavý čadič s nízkym obsahom kremeňa, no bohatý na železo a magnézium. Čadičová magma je tekutá a všeobecne vytvára mierne výbušné alebo nevýbušné erupcie a tiež potoky pomaly tečúcej lávy, ktorým sa ľudia môžu pomerne ľahko vyhnúť. Tieto erupcie však môžu trvať dlho — sopka Kilauea na ostrove Hawaii vybuchuje postupne od januára 1983. Hoci výsledkom takýchto výbuchov sú rozsiahle škody na majetku, zriedkakedy spôsobujú zranenia alebo smrť.
Niektoré erupcie zanechávajú na svahoch sopky obrovské množstvá popola, čo môže vyvolať zosuvy pôdy. Keď je popol zmiešaný s veľkým množstvom snehu, ľadu či vody, môže vytvárať ťažkú riedku kašu, ktorá rýchlo tečie do údolí. Také bahnotoky (známe aj ako lahary, z indonézskeho slova pre lávu) môžu tiecť do veľkej vzdialenosti od sopky, azda ešte dlho po tom, čo erupcie prestali.
Mimoriadne veľký dosah, ale v histórii zriedkavý, majú tsunami — obrovské morské vlny, ktoré vznikajú po erupcii v oceáne alebo pri podmorskom zosuve pôdy na svahoch činnej sopky. Tieto silné vlny sa môžu šíriť rýchlosťou niekoľko sto kilometrov za hodinu. Hoci tsunami sú nad hlbokým oceánom celkom nízke a pre plávajúce lode nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo, ich výška rýchle rastie, čím bližšie sú k pevnine. Tieto vlny bývajú vyššie než strechy domov a mnohých budov. Roku 1883, keď vybuchla sopka Krakatau a tsunami zničili pobrežia Jávy a Sumatry, prišlo o život 36 000 osôb.
K ďalším nebezpečenstvám, ktoré hrozia pri výbuchu sopiek a môžu poškodiť alebo zničiť život, patrí sopečný popol a úlomky, tlakové vlny vznikajúce pri explozívnych výbuchoch, jedovaté pary, kyslý dážď a zemetrasenia. Pri tom množstve nebezpečných sopiek, ktoré sa nachádzajú po celej zemi, a pri nespočetnom množstve hroziacich nebezpečenstiev je účelné vyhodnotenie vulkanických hrozieb skutočne zložitou, náročnou úlohou.
Môžete zmenšiť riziko?
Ako počet obyvateľov sveta narastá, stále viac ľudí žije v potenciálne nebezpečných vulkanických oblastiach. Z tohto dôvodu, ako i pre nedávny vzrast vulkanickej aktivity na celom svete vulkanológovia zvyšujú úsilie zmenšiť riziko hroziace zo sopiek. V niektorých prípadoch boli predpovede a predvídanie erupcií úspešné a bolo ušetrených mnoho životov. Čo tvorí základ týchto predpovedí?
Erupcie obyčajne predchádzajú zemetrasenia v sopke alebo v jej podzemnom magmatickom krbe a signalizujú vystupujúcu magmu. Keď magma v sopke vystupuje do výšky, tlak stúpa. Uvoľňujú sa plyny a môže sa zvýšiť teplota a kyslosť podzemnej vody. Pred veľkou erupciou môže dôjsť aj k menším erupciám. Všetky tieto deje je možné monitorovať.
Geológovia môžu dostatočne vopred pred erupciou získať predstavu o potenciálnom nebezpečenstve skúmaním vrstiev hornín. Veľa ráz sa typ vulkanických prúdov a druhotné nebezpečenstvá opakujú alebo erupcie sa podobajú erupciám iných sledovaných vulkánov. Na základe týchto údajov boli nakreslené mapy mnohých sopiek zobrazujúce oblasti, kde je nebezpečenstvo najväčšie.
Preto k rozhodujúcim činiteľom na záchranu životov pred nebezpečenstvom sopečných výbuchov patrí stanovenie nebezpečenstva a monitorovanie sopky vulkanológmi, ako aj včasné varovanie pred hroziacou katastrofou zo strany miestnych úradov. Na rozdiel od zemetrasení, ktoré ešte zväčša nemožno predpovedať, mnohé vybuchujúce sopky možno sledovať dostatočne presne, aby mohli byť ohrození obyvatelia evakuovaní ešte pred pustošivou udalosťou. Odísť z ohrozenej oblasti je životne dôležité, lebo stavby, ktoré človek postavil, poskytujú všeobecne malú alebo žiadnu ochranu pred náporom a horúčavou vulkanických prúdov a výbuchov, pred ničivou silou zosuvov pôdy, bahnotokov a vĺn tsunami.
Hoci sa na zníženie obetí a škôd, ktoré za sebou zanechávajú vulkanické erupcie a súvisiace nebezpečenstvo, vynakladá chvályhodné úsilie, človek ešte stále nedokáže celkom presne predpovedať výbuchy a s tým spojenú činnosť sopiek spôsobujúcu pohromy tak, aby sa zaistila úplná bezpečnosť pred vybuchujúcimi sopkami. Dokonca aj niektorí z tých, čo sopky sledujú, boli usmrtení, lebo ich zastihol nečakaný výbuch. Keď však žijete v blízkosti potenciálne aktívnej sopky, mali by ste dbať na každé varovanie miestnych úradov. Keď budete na takúto výstrahu dbať, podstatne zvýšite svoju šancu prežiť vulkanickú pohromu. — Príspevok astrogeológa.
[Rámček na strane 18]
Predpovedanie vulkanických erupcií z vesmíru?
Predstavte si meranie pohybu povrchu sopiek s presnosťou jedného centimetra zo satelitov, ktoré sú 20 000 kilometrov nad Zemou a pohybujú sa rýchlosťou nie menej než päť kilometrov za sekundu! Umožnil to systém Global Positioning System (GPS) pozostávajúci zo sústavy satelitov spolu s rádioprijímačmi strategicky umiestnenými na Zemi. Pri každom meraní sa presne zaznamenáva pozícia aspoň štyroch satelitov. Čas sa meria atómovými hodinami, ktoré sú mimoriadne presné. Tieto merania, ktoré možno uskutočňovať takmer za každého počasia, majú veľa výhod pred metódami merania na Zemi. Meranie pomocou GPS môže podstatne spresniť predpovedanie vulkanických erupcií, ktoré môže predchádzať expanzia sopky trvajúca aj roky. Táto technológia sa už začala používať pri sopkách na Islande, v Japonsku, Taliansku a Spojených štátoch.
[Mapa na strane 17]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Aktívne sopky a litosférické dosky Zeme
Aktívne sopky
Hranice dosiek
Hore sú zaznačené niektoré z vyše 500 aktívnych sopiek
[Prameň ilustrácie]
Mountain High Maps™ copyright © 1993 Digital Wisdom, Inc.
[Obrázok na strane 16]
Sopečný popol zo sopky Unzen v Japonsku padá na obývanú oblasť
[Prameň ilustrácie]
Orion Press-Sipa Press
[Obrázok na strane 16]
Výbuch sopky Sv. Helena
[Prameň ilustrácie]
USGS, David A. Johnston, Cascades Volcano Observatory
[Obrázok na strane 16]
Sopka Etna na Sicílii chrlila lávu pred 15 mesiacmi
[Prameň ilustrácie]
Jacques Durieux/Sipa Press
[Obrázok na strane 17]
Sopka Kilauea na ostrove Hawaii zväčšila plochu ostrova asi o 202 hektárov
[Prameň ilustrácie]
©Soames Summerhays/Photo Researchers