Austrálska „spievajúca veža“
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII
UMENIE, technika a veda sa často v oblasti hudby spojili, aby vytvorili rôzne hudobné nástroje vynikajúcej kvality. No zatiaľ čo husle Antonia Stradivariho a flauty Theobalda Böhma sú známe, o veľkolepej zvonkohre sa vie všeobecne málo.
Ale čo je zvonkohra a ako sa na nej hrá? Návšteva jednej z najväčších zvonkohier na svete bude poučná a možno prehĺbi naše ocenenie pre jej typickú hudbu.
Obrovský nástroj
Zvonkohra patrí medzi najväčšie hudobné nástroje a svoj pôvod má v staroveku. Obyčajne je to sústava zvonov umiestnená vo zvonici, a preto sa priliehavo nazýva „spievajúca veža“. Zvonkohra a zvonica v austrálskom hlavnom meste Canberre je darom, ktorý vláda Veľkej Británie roku 1963 darovala mestu pri príležitosti osláv 50. výročia jeho založenia a pomenovania. Zvonkohra sa nachádza na ostrove Aspen uprostred malebného jazera Burley Griffin.
Táto zvonica vysoká 50 metrov pozostáva zo sústavy troch trojuholníkovitých podpier, pričom každá je spojená s jednou stranou centrálneho rovnoramenného trojuholníka. Medzi týmito tromi podperami sú vysoko nad zemou uchytené plošiny, na ktorých je umiestnená vlastná zvonkohra.
Výťahom vo veži sa vyvezieme na prvú plošinu, kde vidíme dve veľké klaviatúry čiže klávesnice, podobajúce sa klaviatúre organu. Prvá klávesnica slúži hráčovi na zvonkohre iba na nacvičovanie koncertu. Kladivká tejto klávesnice udierajú iba na ladiace kolíky.
Tesne za cvičnou klávesnicou je skutočná klaviatúra zvonkohry. No nie je to obyčajná klávesnica, lebo má veľké okrúhle klávesy z dubového dreva s priemerom asi 2 centimetre. Horný rad klávesov predstavuje známe čierne klávesy klavíra alebo organu. Vyčnievajú asi 9 centimetrov, zatiaľ čo nižší rad (predstavujúci biele klávesy klavíra) vyčnieva asi 17 centimetrov. Na rozdiel od klaviristu či organistu však hráč na zvonkohre nehrá prstami, ale päsťami. Preto sú jednotlivé klávesy dosť ďaleko od seba — aby sa hráč pri hre nedotýkal susedných klávesov.
Naozaj impozantný mechanizmus
Z vrchnej časti hlavnej klaviatúry vedú drôty k podlahe nad ňou a každý kláves na klávesnici, ktorá má rozsah štyri a pol oktávy, je spojený s oceľovým drôtom, ktorého napnutie je prispôsobené práve preň. Aby sme zistili, kam všetky tie drôty vedú, výťahom sa vyvezieme na ďalšie poschodie. Tu visia dva impozantné, mohutné zvony, z ktorých každý váži asi šesť ton. Keď sa pozrieme hore pomedzi tieto zvony, vidíme nad nimi zavesených ďalších 51 zvonov, postupne zoradených od najväčšieho po najmenší zvon, ktorý váži iba 7 kilogramov.
Všetky zvony sú umiestnené podľa určitého systému, aby sa zabránilo akémukoľvek akustickému rušeniu cudzím tónom, ktorý občas vzniká, ak prevládne zvuk niektorého zvona. Každý zvon má vnútri kladivko z mäkkého kovu a rozozvučí sa potiahnutím oceľového drôtu pripojeného ku klávesu klaviatúry, ktorá sa nachádza nižšie. Napnutie drôtov je presne prispôsobené podľa spôsobu hry každého hráča, ako aj podľa prevládajúcich klimatických podmienok.
Niektoré zaujímavé údaje
Zvony zvonkohry v Canberre boli uliate v anglickej zlievárni John Taylor and Company a sú vynikajúcou súčasnou ukážkou starovekého umenia. Zvony vyzváňajú melódiu, ktorá sa nesie ponad hladinu jazera a do priľahlých záhrad a parkov.
Táto zvonkohra nie je najväčšia na svete, ale so svojimi 53 zvonmi patrí k najväčším, lebo väčšina zvonkohier má od 23 do 48 zvonov. Najväčšia zvonkohra je v meste New York. Má 74 zvonov. Má aj najväčší naladený zvon na svete. Tento zvon váži vyše 18 ton a má zvuk ako veľké C, v porovnaní so zvonkohrou v Canberre s jej veľkým Fis.
Nuž, započúvajme sa teraz do koncertu, ktorý nám hráč na zvonkohre predvádza. Nesadneme si do záhrady pod vežou? Tu môžeme nielen počúvať nádhernú hudbu „spievajúcej veže“, ale súčasne obdivovať divy stvorenia vôkol nás. Pokojná večerná atmosféra a pôsobivá hra zvonov vytvárajú takmer nadpozemskú hudbu, napĺňajúc naše srdcia vďačnosťou za božský dar hudby.
[Obrázok na strane 25]
Zvony vo veži