Čomu dal Jeremy prednosť

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

Zvučná melódia piesne náhle naplnila ovzdušie. Krištáľovo jasné tóny plynuli zdanlivo bez konca. Očarený som zastal. „To je slávik!“ zašepkal Jeremy. Pomaly sme obišli podrast, usilovne sa snažiac nájsť zdroj toho nádherného zvuku. Potom sme hlboko v húštine zbadali plachého, nenápadného svetlohnedého vtáčika. „To je dobre, že sme ho videli,“ povedal Jeremy, keď sme napokon odchádzali. „Iba málo ľudí ho vôbec niekedy zazrie.“

PRIŠIEL som stráviť deň s Jeremym, správcom 800-hektárovej prírodnej rezervácie Minsmere pod správou Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtákov (RSPB), ktorá sa nachádza na jednom z najvýchodnejších výbežkov anglickej pevniny. Cez druhú svetovú vojnu bola táto časť pobrežia Severného mora zaplavená, aby slúžila ako prekážka proti možnej nemeckej invázii. Výsledkom bolo to, že zaplavené pasienky začali zarastať tŕstím a začali sa sem sťahovať močiarne vtáky. Vzrušenie vzrástlo roku 1947, keď tu začali hniezdiť štyri páry šabliarok modronohých, lebo tento druh v Británii už vyše 100 rokov nehniezdil.

Čoskoro prevzala túto oblasť pod svoju správu RSPB a teraz je chráneným územím medzinárodného významu. Okrem plôch porastených tŕstím patria do tohto životného prostredia vtákov poloslané a sladkovodné lagúny — najväčšia sa nazýva Scrape — nánosy štrku, pieskové duny, močiare, lúky, vresoviská i lesíky listnatých a ihličnatých stromov. Zaznamenali tu vyše 330 druhov vtákov, približne 100 z nich hniezdi v rezervácii. Táto veľká rozmanitosť vtákov je tu hlavne vďaka ťahovým cestám, ktoré vedú pozdĺž východného pobrežia, no svoju úlohu zohralo aj odborné spravovanie rezervácie.

„Prišiel som sem v roku 1975,“ povedal mi Jeremy, „lebo Minsmere predstavovala neobyčajnú výzvu. V roku 1966 sa stala šabliarka modronohá symbolom a napokon znakom RSPB. Minsmere dnes mnohí ľudia považujú za najlepšiu rezerváciu RSPB a každoročne sem prichádza až 80 000 návštevníkov.“

Prvotný záujem

„Môj záujem bol roznietený v škole,“ pokračoval Jeremy, ako sme išli ďalej. „Tam som sa naučil krúžkovať vtáky a skúmal som sťahovanie vtákov. Koncom šesťdesiatych rokov som zo záľuby krúžkoval 12 000 až 20 000 vtákov ročne. Potom ma Chris Mead z Britského zväzu ornitológov pozval na výpravu do Španielska krúžkovať sťahovavé vtáky tiahnuce ponad Saharu. Na odchyt sa používa veľmi jemná čierna sieť dlhá asi 6 až 18 metrov, ktorá je voľne zavesená a starostlivo umiestnená tak, aby boli v pozadí stromy a aby ju vtáky nevideli. Vtáky sa na sieti nezrania, a keď sa z nej vyberú, na nohu sa im pripevní malý identifikačný krúžok, vyrobený obyčajne z monelu.a Aj vypustiť ich je umenie. Ornitológ krúžkujúci vtáky ich nikdy nevyhodí do vzduchu, tak ako to niekedy vidíme v televízii. Nechá ich jednoducho odletieť vtedy, keď chcú. Napríklad dážďovníky sa pridŕžajú vlneného oblečenia a odletia iba vtedy, keď sú na to pripravené.

Bol to pre mňa čarovný zážitok, na ktorý som si musel vziať šesťtýždňovú dovolenku — a stál ma zamestnanie. Preto som sa rozhodol urobiť zmenu a venovať sa práci, ku ktorej ma ťahalo srdce — a tou bola ochrana prírody, najmä vtákov. Bol som vzrušený, keď ma v roku 1967 RSPB pozvala, aby som nastúpil k nim.“

Význam vtáčích piesní a volania

Ako rozpoznáte nejakého vtáka? Niekedy podľa vzhľadu, ale oveľa spoľahlivejšie podľa spevu čiže volania. Jeremyho schopnosti v tejto oblasti sú povestné. Prírodovedec David Tomlinson s obdivom napísal, že Jeremy „vie nielen identifikovať vtáky podľa ich spevu, ale som presvedčený, že ich vie rozlíšiť aj podľa spôsobu, akým medzi jednotlivými tónmi vdychujú vzduch!“

„Vtáky konverzujú,“ vysvetlil mi Jeremy. „Každé volanie znamená niečo iné. Keď je napríklad v blízkosti dravec, šabliarky, cíbiky, čajky a kalužiaky majú vlastné volanie, no každé znamená to isté: ‚Nablízku je líška!‘ Môžem sa zobudiť z hlbokého spánku a podľa toho, ktorý druh vtákov sa ozýva, okamžite viem, kde sa líška nachádza. Ale nezabúdaj, že aj líšky majú vynikajúci sluch. Jeden rok sme sa čudovali, prečo sa rybáre tak slabo rozmnožujú, a zistili sme, že líška načúvala štebotu mláďat, ktoré sa krátko pred vyliahnutím ozývajú zvnútra vajíčok. Hneď ako ich vysliedila, zožrala ich!“

Umenie pozorovať vtáky

Dobrý pozorovateľ vtákov môže v Británii za jeden rok identifikovať až 220 rôznych druhov vtákov. Nadšenci, ktorí sa zaoberajú štúdiom vzácnych vtákov a vzájomne sa predstihujú v ich pozorovaní, môžu určiť až 320 druhov. Správy o pozorovaní ich podnietia precestovať celú krajinu, aby vzácne vtáky videli na vlastné oči. Jeremy bol skromnejší. „Necestoval by som viac než 10 míľ, aby som videl nejaký vzácny druh,“ povedal mi Jeremy. „V skutočnosti sú len tri druhy, kvôli ktorým som cestoval, aby som ich videl: orešnica perlavá, pobrežník trávový a drop veľký, a všetko to bolo do 10 míľ. I keď dobre poznám 500 druhov, uvedomujem si, že som nahliadol iba pod povrch. Vieš, na celom svete je asi 9000 druhov vtákov!“

Keď sme zamierili svoje ďalekohľady na močiare, Jeremy dosť nostalgicky dodal: „Nemohol som si želať šťastnejší a užitočnejší život, najmä týchto 16 rokov v Minsmere!“ Pozrel som sa naňho a spomenul som si na článok, ktorý práve vyšiel v londýnskych novinách The Times. Písalo sa v ňom: „Minsmere bola korunou jeho [Jeremyho] úspechu, jeho celoživotné dielo.“ Jeremy z Minsmere odchádzal. Prečo?

Semená a rast

Na začiatku dňa sme boli svedkami mimoriadnej ukážky párenia sa šabliarok. „Tú čistú krásu tohto aktu,“ povedal Jeremy, „nemožno považovať za určitý spôsob prežitia v evolučnom procese. No pamätám si, že keď sa ma pred niekoľkými rokmi opýtali, či verím v existenciu Boha, priznal som: ‚Nemám o tom žiadnu predstavu — a neviem, ako by som to zistil.‘ Keď ma teda povzbudili, aby som sa pozrel do Biblie, ihneď som súhlasil. Vedel som o nej málo a rátal som s tým, že nemám čo stratiť — a azda môžem niečo získať. A teraz v dôsledku toho, čo som sa dozvedel, odchádzam z Minsmere, aby som sa stal služobníkom celým časom.“

Jeremyho brat Michael je desať rokov priekopníkom, ako Jehovovi svedkovia nazývajú svojich evanjelistov celým časom. Keď sme sedeli a popíjali čaj, Jeremy mi krátko opísal svoje plány pripojiť sa k svojmu bratovi. „Moji spolupracovníci rešpektujú moje rozhodnutie,“ povedal mi Jeremy. „RSPB prejavuje záujem a starostlivosť. Poskytli mi svoju plnú podporu, a dokonca navrhli, aby mi bola udelená štátna cena za zásluhy.“

Vedel som však, že sa ozvali aj kritické hlasy.

Potreba vyrovnanosti

„Väčšina ľudí ma podporovala, ale žiaľ, zdá sa, že iní mali na moju tunajšiu prácu nesprávny názor,“ zveril sa mi Jeremy. „Myslia si, že najlepšou ochranou duchovnosti je byť blízko prírody, starať sa o zvieratá — pracovať ako ochranár. Hovoria mi, že toto miesto má tak blízko k raju, ako je to len možné, tak prečo odísť?

Je zrejmé, že táto práca má istý duchovný rozmer, ale nevyrovná sa duchovnosti. Duchovnosť je osobné vlastníctvo, vlastnosť, ktorej pestovanie si vyžaduje čas. Znamená to potrebu stýkať sa s kresťanským zborom a starať sa oň, budovať a byť budovaný. Niekedy som cítil, že sa snažím robiť to, o čom Ježiš povedal, že by sme robiť nemali — slúžiť dvom pánom. Teraz si uvedomujem, že najbezpečnejšie miesto je priamo uprostred kresťanského zboru a spôsob, ako sa tam dostať, je priekopnícka služba.“

Čomu dať prednosť

„Necháp ma nesprávne. Pracovať tu ako správca je očarujúci a uspokojujúci zážitok, i keď niekedy frustrujúci. Napríklad znečistenie PCB a ortuťou je v tomto životnom prostredí povážlivo vysoké — a my skutočne nevieme prečo, hoci máme podozrenie, že tieto látky prinášajú úhory.b Ale to, čo môžem urobiť na obnovenie rovnováhy, je veľmi obmedzené. Taký človek ako expert na ekológiu neexistuje. Všetci iba tápeme a učíme sa, ako najlepšie vieme. Potrebujeme vedenie. Iba náš Stvoriteľ vie, ako by sme mali žiť a starať sa o zem a jej bohatú rozmanitosť života.“

Jeremy potichu zhrnul svoje pocity: „Neoddal som svoj život Jehovovi preto, aby som zachránil voľne žijúce zvieratá; on sám je úplne schopný postarať sa o to. Prostredníctvom svojho Kráľovstva zaistí, aby sme sa vedeli o zvieratá starať takým spôsobom, ako to on chce. Kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve musí byť teraz prvoradé, ak si mám splniť svoju zodpovednosť starať sa o svojho blížneho.“

Nedávno som Jeremyho stretol opäť. Uplynuli už tri roky, čo sme v rezervácii strávili spoločne ten pekný deň. Teraz žije osem kilometrov od svojej milovanej Minsmere a spolu so svojím bratom je šťastným priekopníkom. Povedal mi však, že niektorí ľudia hovoria, že ho nedokážu pochopiť. Vy ho chápete? Pre Jeremyho to bola jednoducho otázka toho, čomu dať prednosť.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 17]

Prejav radosti

Iba jeden človek z desiatich uvidí slávika, ktorého počuje spievať; no kto ho raz počuje, nikdy na jeho spev nezabudne. „Je to čistá hudba, úplná a dokončená skladba,“ napísal do londýnskych novín The Times Simon Jenkins. Vtáčik často spieva bez prestávky — raz zachytili hlas jedného slávika, ktorý spieval päť hodín a 25 minút. Čo robí jeho spev takým jedinečným? Slávikov hrtan môže súčasne vydávať štyri odlišné tóny vrátane akordov, ktoré sú hudobne dokonalé. A to dokáže so zatvoreným zobáčikom alebo so zobáčikom plným potravy pre svoje mláďatá. Prečo spieva tak intenzívne? Niektorí pozorovatelia hovoria, že z čírej radosti zo spevu. „Existuje v celej prírode úžasnejší výtvor, než je hrtan slávika?“ uzatvára Jenkins.

[Prameň ilustrácie]

Roger Wilmshurst/​RSPB

[Obrázok na strane 15]

Lagúna Scrape

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Geoff Welch

[Obrázok na strane 16]

Čajka čiernohlavá

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Hilary & Geoff Welch

[Obrázok na strane 16]

Šabliarka modronohá

[Obrázok na strane 18]

Rybár sivý

[Obrázok na strane 18]

Kalužiak červenonohý