Prečo sú druhy ohrozené
RASTLINNÉ a živočíšne druhy hynú z rôznych dôvodov. Uvažujme o troch hlavných príčinách. Za dve z nich sú ľudia zodpovední nepriamo a za tretiu priamo.
Ničenie životného prostredia
Ničenie životného prostredia je jednou z hlavných príčin úbytku druhov. The Atlas of Endangered Species to označuje za „najvážnejšiu hrozbu“, no aj za hrozbu, ktorej „možno najťažšie predchádzať“. Veľký nárast obyvateľov sveta núti ľudí zaberať stále viac pôdy, ktorá bola predtým domovom voľne žijúcich zvierat. Výrečným príkladom sú dažďové pralesy sveta.
‚O 40 rokov tu nebudú žiadne dažďové pralesy,‘ znie neradostný odhad upriamujúci pozornosť na to, čo mnohí ľudia považujú za poľutovaniahodnú stratu cenného prírodného bohatstva. Takmer štvrtina všetkých známych liekov používaných v západnom svete pochádza z rastlín tropického dažďového pralesa. Hoci dažďové pralesy pokrývajú približne iba 7 percent povrchu súše našej planéty, sú domovom až štyroch pätín svetovej suchozemskej vegetácie.
Vyrubovanie lesov a zmeny poľnohospodárskych metód oberajú dažďové pralesy západnej Afriky o ich bohaté dedičstvo v podobe stromov. Odlesňovanie indického subkontinentu zmenilo dokonca počasie, v niektorých oblastiach spôsobilo zníženie množstva zrážok a v iných oblastiach zasa záplavy.
Keď človek vytína stromy, aby získal pôdu na poľnohospodárske účely, rastliny, zvieratá, vtáky, plazy a hmyz vymierajú. Profesor z Harvardovej univerzity Edward Wilson odhaduje, že ročný úbytok lesov predstavuje jedno percento, čo odsudzuje tisíce druhov na definitívne vyhynutie. Vznikajú obavy, že mnohé druhy vyhynú skôr, než sú vôbec označené vedeckým názvom.
V mokradiach sveta, ktoré sú ďalším ohrozeným habitatom, je situácia podobná. Podnikatelia tieto oblasti odvodňujú, aby tu mohli vystavať domy, alebo ich farmári premieňajú na ornú pôdu, ktorú môžu obrábať. Za posledných 100 rokov zabralo poľnohospodárstvo až 90 percent európskych lúk. Strata pasienkov v Británii za posledných 20 rokov viedla k 64-percentnému zníženiu počtu drozdov plavých.
Hoci časopis Time nazýva ostrov Madagaskar „geologickou Noachovou archou“, tamojšia bohatá rozmanitosť živočíchov je ohrozená. Keď počet obyvateľov stúpa a medzinárodná zadlženosť vzrastá, zvyšuje sa tlak na obyvateľov ostrova zmeniť lesy na ryžové polia. Keďže za posledných 20 rokov zmizli tri štvrtiny prirodzeného prostredia lemura zlatého, zostalo týchto zvierat iba 400.
Je isté, že prenikavé zmeny vo využívaní pôdy, ktoré človek robí, ničia miestne živočíchy. Ako ďalší príklad si môžeme vziať Polynézanov, ktorí prišli pred 1600 rokmi na Havajské ostrovy. Následkom ich činnosti vyhynulo 35 druhov vtákov.
Prví osadníci, ktorí prišli do Austrálie a na Nový Zéland, priviezli domáce mačky; niektoré z nich zdiveli. Podľa časopisu New Scientist tieto divé mačky teraz poľujú na 64 druhov pôvodných austrálskych cicavcov. Spoločne s dovezenými európskymi líškami útočia na zvyšok populácie ohrozených druhov.
Priamy útok
Lov nie je ničím novým. Biblická správa v 1. Mojžišovej opisuje buriča Nimróda, lovca, ktorý žil pred vyše 4000 rokmi. Hoci v Biblii nie je nijaká zmienka o tom, že by vyničil celé druhy, i tak bol príkladom lovca vyvolávajúcim hrôzu. — 1. Mojžišova 10:9.
V priebehu stáročí lovci vyhubili levy v Grécku a Mezopotámii, hrochy v Núbii, slony v severnej Afrike, medvede a bobry v Británii a divé tury vo východnej Európe. „Počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 19. storočia zabili lovci iba vo východnej Afrike štvrť milióna slonov,“ uvádza programový týždenník BBC Radio Times. „Pol storočia sa v Afrike ozývali výstrely z pušiek ľudí známych svojím bohatstvom a postavením, ktorí strieľali slony, nosorožce, žirafy, veľké mačky a čokoľvek, čo sa im dostalo na mušku. Dnes sa to zdá úplne šokujúce, no vtedy to bolo úplne prijateľné správanie.“
Vráťme sa k situácii majestátneho tigra. Sčítania v osemdesiatych rokoch ukázali, že úsilie ochranárov bolo úspešné. „Avšak situácia nebola taká priaznivá, ako sa zdalo,“ píše 1995 Britannica Book of the Year. „Starostlivejšie sčítanie odhalilo, že zodpovední pracovníci predchádzajúce sčítania zveličili, lebo boli spolčení s pytliakmi alebo jednoducho chceli zapôsobiť na svojich nadriadených... Ako sa počty zmenšovali a následkom toho ceny stúpali, čierny obchod s časťami tiel tigrov prekvital.“ A tak v roku 1995 sa cena tigra sibírskeho pohybovala od 9400 do 24 000 dolárov — nie, nie iba za jeho cennú kožušinu, ale i za jeho kosti, oči, fúzy, zuby, vnútorné a rozmnožovacie orgány, čo je všetko cenné pre tradičnú orientálnu medicínu.
Obchod so slonovinou, rohmi nosorožca, tigrími kožami a inými časťami tiel zvierat dosahuje teraz na čiernom trhu multimiliardový obrat, takže je na druhom mieste za pašovaním drog, píše časopis Time. A neobmedzuje sa iba na veľké cicavce. Roku 1994 spotrebovala tradičná čínska medicína ohromujúci počet 20 miliónov morských koníkov a spôsobila, že v niektorých oblastiach juhovýchodnej Ázie klesli úlovky morských koníkov za dva roky údajne o 60 percent.
Nie je ťažké zistiť, kto je na vine, keď sú niektoré druhy zvierat lovené až dovtedy, kým nevyhynú. A potom sú tu ešte zberatelia. Ohrozený papagáj klinochvost vynesie obchodníkovi na čiernom trhu v Brazílii údajne 500 dolárov. Ale keď ho predá do zahraničia, získa viac než triapolnásobok tejto sumy.
Vojny a ich vedľajší produkt — rastúce zástupy utečencov — spolu so stúpajúcou pôrodnosťou, vzrastajúcim znečisťovaním a dokonca turistickým ruchom sú pre ohrozené druhy hrozbou. Výletníci na motorových člnoch zraňujú delfíny, ktoré chodia pozorovať, a hluk motorov pod hladinou môže rušiť citlivý sonárový systém delfínov.
Po tomto smutnom zozname škôd spôsobovaných ľuďmi sa právom môžete pýtať: ‚Čo robia ochranári na zachovanie ohrozených druhov a nakoľko sú úspešní?‘
[Obrázok na strane 6]
Keď človek vytína stromy, vymierajú rastliny, zvieratá, vtáky, plazy a hmyz