Ochrana verzus vyhynutie

BOJ medzi ochranou a zánikom druhov zúri ďalej. Veľa dobročinných organizácií vyvíja tlak na vlády, aby prijali prísnejšie zákony na ochranu, a tak ohrozené druhy chránili.

Nedávno sa napríklad rôzne ochranárske skupiny stretli s čínskymi úradmi a získali ich podporu v snahe zastaviť odchyt medveďov himalájskych. Tieto zvieratá boli lovené pre žlč a žlčník, používané v tradičnej orientálnej medicíne.

Medzinárodná pomoc

Chrániť niektorý druh v jednej krajine, ale inde ho loviť až do vyhubenia, to pre jeho ochranu neznamená nič dobré. V dôsledku toho sa objavila nutnosť uzavrieť medzinárodné dohody — a je ich veľa. Koncom roku 1993 nadobudol účinnosť Dohovor o ochrane biologickej rozmanitosti, zmluva uzatvorená v Riu de Janeiro, za ktorou hneď nasledovala Dohoda o ochrane netopierov v Európe. Medzinárodná komisia na ochranu veľrýb pridala k existujúcemu útočisku veľrýb v Antarktickom oceáne aj Indický oceán, pokúšajúc sa tak chrániť veľké i menšie veľryby. No azda najúčinnejšou dohodou je Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi. — Pozri rámček.

Človek sa musí ešte veľa učiť o vzájomných vzťahoch medzi živočíchmi. Východoafrickí rybári, ktorí nasadili do Viktóriinho jazera latesa nílskeho na zvýšenie zásob potravy, spôsobili to, čo zoológ Colin Tudge nazval „najväčšou ekologickou katastrofou tohto storočia“. Z 300 pôvodných druhov rýb vyhynulo asi 200. Hoci nedávne doklady pripisujú vinu za narušenie rovnováhy druhov v jazere erózii pôdy, vlády troch krajín susediacich s jazerom teraz založili organizáciu, ktorá má zistiť, aké druhy rýb možno do jazera nasadiť bez toho, aby boli ohrozené miestne druhy.

Zasahovanie človeka do prírody

Jedna oblasť, ktorá zaznamenáva úspech, sú programy rozmnožovania zvierat v zajatí, čo uskutočňujú mnohé zoologické záhrady. „Keby všetky zoologické záhrady sveta naozaj využili svoj vplyv a prostriedky na rozmnožovanie zvierat v zajatí a keby verejnosť zoologické záhrady podporovala, potom by mohli spoločnými silami zachrániť všetky druhy stavovcov, ktoré bude v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne potrebné chovať v zajatí.“ — Last Animals at the Zoo (Posledné zvieratá v zoo).

Zoologická záhrada na malom britskom ostrove Jersey chová vzácne zvieratá s cieľom opäť ich vrátiť do voľnej prírody. Roku 1975 zostalo na ostrove Sv. Lucia v Karibskom mori iba 100 papagájov. Sedem týchto vtákov poslali na Jersey. Do roku 1989 vychovala zoologická záhrada 14 ďalších a niektoré z nich opäť vrátili na ostrov Sv. Lucia. Podľa správ teraz skrášľuje tento ostrov vyše 300 týchto papagájov.

Aj inde boli podobné akcie úspešné. Časopis National Geographic píše, že 17 vlkov červených, ktoré zostali v Severnej Amerike, sa v zajatí rozmnožovalo tak dobre, že vyše 60 bolo teraz vrátených do prírody.

Priveľmi úspešní?

Ohrozeným zvieratám nehrozí vždy nevyhnutne zánik. Podľa knihy Endangered Species—​Elephants (Ohrozené druhy — slony) klesol od roku 1979 do roku 1989 počet afrických slonov z 1 300 000 na 609 000 — čiastočne to bolo výsledkom pytliactva pre slonovinu. Potom vzrástol tlak verejnosti na zákaz obchodu so slonovinou. No vzrástol aj odpor proti zákazu obchodu so slonovinou. Prečo?

V Zimbabwe a Južnej Afrike boli ochranárske postupy také úspešné, že v ich národných parkoch a na chránených územiach žilo zrazu príliš veľa slonov. Časopis New Scientist oznámil, že Zimbabwe potrebovalo z národného parku Hwange odstrániť 5000 slonov. Ochranárske skupiny odporúčali riešiť situáciu premiestnením. Vedenie parku ponúklo nadpočetné slony na predaj a navrhlo, aby západné agentúry, ktoré sú proti likvidácii slonov, „nielen radili, ale aj poskytli peniaze na ich premiestnenie“.

Neisté vyhliadky

Vyskytujú sa však aj neúspechy. Mnohí ľudia vyjadrujú obavy nad hynutím druhov opätovne vysadených do prírody. Tiger sibírsky prežíva v zajatí dobre, no v prírode potrebuje na prežitie asi 260 štvorcových kilometrov lesa, a to bez pytliakov. Navyše, „vypustite tigra vychovaného v zoologickej záhrade rovno do tohto prostredia, a takmer iste zahynie od hladu“, píše časopis The Independent on Sunday. Naozaj neradostná vyhliadka!

V skutočnosti nie každý druh má svoj špecializovaný tím pomocníkov. A nie je to jednoducho nedostatok pracovných síl, čo problém sťažuje. Bez ohľadu na to, akí sú ochrancovia prírody obetaví, akú nádej na úspech majú, keď sa ocitnú pred skorumpovanosťou, chamtivosťou a ľahostajnosťou vládnych úradníkov, ako i zoči-voči vojne a dokonca hrozbe smrti? Čo je teda riešením problému ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov? A ako sa vás to týka?

[Rámček na strane 7]

Medzinárodná zbraň

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi je mocnou zbraňou v boji proti nezákonnému pašovaniu ohrozených druhov. Leopardie kožušiny, slonovina, tigrie kosti, rohy nosorožcov a korytnačky patria v súčasnosti k zakázanému tovaru. Dohoda sa rozširuje, aby zahŕňala aj ohrozené dreviny a ohrozené druhy rýb.

Časopis Time však upozorňoval: „Keď členské štáty nenájdu spôsob, ako pravidlá dodržiavať... môžu zistiť, že zvieratá, ktoré sa snažia chrániť, už neexistujú.“

[Obrázok na strane 8]

Bolo úsilie ochranárov príliš úspešné?

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Clive Kihn