Prekonať ťažkosti spojené s dyslexiou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

„AKÉ je vaše telefónne číslo?“ pýta sa Julie. Volajúci odpovie. Ale číslo, ktoré si Julie poznamenáva, nemá veľa spoločného s číslom, ktoré jej nadiktoval.

‚Moja učiteľka roztrhala obraz, ktorý som namaľovala,‘ narieka Vanessa, dodávajúc: ‚Nemôžem si nikdy spomenúť, čo hovorila.‘

Vyše 70-ročný David zápasí s čítaním jednoduchých slov, ktoré ovládal už pred viac ako šiestimi desaťročiami.

Julie, Vanessa a David majú ťažkosti s učením — a tie ich frustrujú. Je to dyslexia. Čo je príčinou takéhoto stavu? Ako môžu ľudia s dyslexiou prekonať ťažkosti, ktoré prináša?

Čo je dyslexia?

Jeden slovník definuje dyslexiu ako „poruchu schopnosti čítať“. Hoci je dyslexia často posudzovaná ako porucha čítania, môže zahŕňať oveľa viac.a

Názov dyslexia pochádza z gréckeho dys, znamenajúceho „ťažkosti s“, a lexis, „slovo“. Dyslexia zahŕňa ťažkosti so slovami alebo s jazykom. Zahŕňa dokonca aj ťažkosti s usporiadaním vecí do správneho poradia, ako sú dni v týždni a písmená v slove. Dyslexia, podľa Dr. H. T. Chastyho z Britského inštitútu pre dyslexiu, „je porucha organizovania, ktorá zhoršuje krátkodobú pamäť, vnímavosť a obratnosť rúk“. Nie div, že tí, ktorí majú dyslexiu, sa cítia frustrovaní!

Zoberme si prípad Davida. Čo sa stalo, že tento kedysi dychtivý čitateľ, ktorý čítal plynulo, začal potrebovať pomoc svojej manželky, aby sa znovu naučil čítať? Porážka poškodila Davidovi oblasť mozgu koordinujúcu používanie jazyka a to spôsobilo, že jeho pokrok v čítaní bol žalostne pomalý. Dlhšie slová mu však robili menej ťažkostí ako kratšie. Napriek získanej dyslexii Davidove konverzačné schopnosti a bystrý intelekt neboli nikdy narušené. Ľudský mozog je taký komplikovaný, že výskumníci zatiaľ nechápu všetko, čo sa týka spracovania zvuku a vizuálnych signálov, ktoré mozog prijíma.

Na druhej strane Julie a Vanessa mali vývojovú dyslexiu, ktorá sa stáva zjavnou počas rastu. Výskumníci vo všeobecnosti uznávajú, že deti, ktoré vo veku 7 alebo 8 rokov prejavujú prirodzenú inteligenciu, ale majú netypické ťažkosti naučiť sa čítať a správne písať, môžu mať dyslexiu. Dyslektické deti často píšu zrkadlový obraz písmen, ktoré sa pokúšajú odpísať. Predstavte si, aké sa Julie a Vanessa cítili frustrované, keď ich učitelia v škole chybne označili za hlúpe, pomalé a lenivé!

V Británii trpí dyslexiou každý desiaty človek. To, že iní nerozpoznajú ťažkosti, ktorým čelia, len pridáva k ich frustrácii. — Pozri tabuľku na strane 14.

Čo spôsobuje dyslexiu?

Slabý zrak často spôsobuje ťažkosti s učením. Napravte zrakovú chybu, a dyslexia sa stratí. Malá časť tých, ktorí majú ťažkosti naučiť sa čítať, zisťuje, že sa môžu lepšie sústrediť na slová, keď si položia tenkú farebnú plastickú záložku pod text. Iní zisťujú, že im to nepomáha.

Niektorí si všimli, že dispozície sú dedičné a ponúkajú genetické vysvetlenie. Časopis New Scientist nedávno priniesol správu o výskume „využívajúcom známu súvislosť medzi génmi súvisiacimi s autoimunitnými chorobami, ako je migréna a astma, a medzi tými, ktoré sú zodpovedné za dyslexiu“. Pretože u ľudí postihnutých dyslexiou a ich príbuzných je väčšia pravdepodobnosť, že trpia autoimunitnými chorobami, vedci sa domnievajú, že gény dyslexie sa nachádzajú v tej oblasti genómu, kde sa nachádzajú aj gény týchto chorôb. Ale ako poznamenáva Robert Plomin, vedec zaoberajúci sa poruchami správania, výskumníci „identifikovali len chromozómovú oblasť, nie gén poruchy čítania“.

Časť mozgu, ktorá ovláda držanie tela, rovnováhu a koordináciu, je nazývaná malý mozog. Niektorí vedci tvrdia, že hrá rolu i v našom myslení a schopnosti hovoriť. Je zaujímavé, že výskumníci na Sheffieldskej univerzite v Anglicku vyvinuli test na dyslexiu, zameraný na rovnováhu a koordináciu. Usúdili, že poškodenia v malom mozgu dávajú podnet zdravým oblastiam mozgu, aby tieto nedostatky vyvážili. Deti vo všeobecnosti nemávajú ťažkosti s udržaním rovnováhy, keď majú pokojne stáť s jednou nohou pred druhou a s rozpaženými rukami. Ale zaviažte im oči, a deti s dyslexiou sa začnú oveľa viac kolísať, pretože pri udržiavaní rovnováhy sa spoliehajú prevažne na zrak.

Iní výskumníci zas vysvetľujú, že v mozgu detí s dyslexiou sa ukázali anatomické rozdiely. Normálne je zadná časť ľavej strany mozgu trochu väčšia ako zodpovedajúca časť pravej strany, zatiaľ čo v mozgu ľudí s dyslexiou ľavá i pravá polovica sa javí vyvinutá rovnomerne. Ešte iní tvrdia, že našli deformáciu v usporiadaní nervových buniek v častiach mozgu, ktoré koordinujú reč.

Ale nech je už fyzická príčina dyslexie akákoľvek, ako možno najlepšie pomôcť tým, ktorí majú takéto ťažkosti?

Pomoc rodičov

Niektorí rodičia dyslektických detí sa cítia vinní a obviňujú sa za stav svojich potomkov. Ak sa tak cítite, zažeňte skľúčenosť tým, že vezmete do úvahy, že nikto z nás nie je dokonalý a všetci sme rozdielni. Najprv si uvedomte, že práve tak ako farboslepé dieťa potrebuje pomoc, aby mohlo žiť so svojou poruchou, potrebuje pomoc aj vaše dyslektické dieťa. Vy ako rodič máte rozhodujúcu úlohu vo vzdelávaní svojho dieťaťa.

Hoci dyslexii sa v súčasnosti nedá predchádzať ani sa nedá vyliečiť, môže byť zmiernená. Ako? Profesor T. R. Miles, autor knihy Understanding Dyslexia (Porozumieť dyslexii), rodičom radí, aby najprv presne zistili, čo je pre dyslektické dieťa ťažké. Potom budú schopní urobiť realistický odhad obmedzení svojho dieťaťa a toho, čo môžu očakávať. „Od dieťaťa by sa malo požadovať, aby si počínalo tak dobre, ako len môže,“ radí Reading and the Dyslexic Child (Čítanie a dyslektické dieťa), „ale nie lepšie, než môže.“ Rodičia môžu zmenšiť vplyv dyslexie a zároveň zmenšiť napätie, ktoré dyslektické dieťa pociťuje, keď budú chápaví a budú dieťa povzbudzovať, a najmä keď zabezpečia vhodné vyučovanie.

Pomoc učiteľov

Pamätajte, dyslexia znamená ťažkosti s učením. Takže učitelia by mali venovať dyslektickým deťom v triede čas a vynaložiť úsilie, aby im pomohli. Zmenšite frustráciu detí tým, že budete realistickí v tom, čo od nich očakávate. Koniec koncov, ľahko sa môže stať, že z dyslektického dieťaťa vyrastie dospelý človek, ktorému čítanie nahlas bude stále robiť ťažkosti.

Nevzdávajte sa. Namiesto toho chváľte deti za akýkoľvek pokrok, ktorý urobia — a rozhodne za každé ich úsilie. Vyhýbajte sa však neuváženým pochvalám. Profesor Miles odporúča, aby učitelia, keď spozorujú nejaký pokrok, povedali dyslektickým žiakom: „Áno, pripúšťam, že si urobil niekoľko chýb. Ale aj tak hovorím, že si počínaš dobre; v poslednom týždni sa to zlepšuje a vzhľadom na tvoju poruchu je to uspokojivý výsledok.“ Ale ak nie je žiadne zlepšenie, radí povedať: „Áno, zdá sa, že to a to ti robí ešte ťažkosti; pozrime sa, či nájdeme nejaký iný spôsob, ako ti pomôcť.“

Dajte si pozor na zhadzujúce poznámky o tom, ako dyslektické dieťa číta. Snažte sa, aby sa mu knihy a čítanie stali pôžitkom. Ako? Rodičia i učitelia môžu pripomínať, aby si dieťa držalo záložku, možno malé pravítko, pod riadkom, ktorý číta, pretože veľmi pomalý čitateľ môže často skĺznuť na iný riadok. Ak sa ukáže problém v tom, že číta písmená v slove v zlom poradí, láskavo sa pýtajte: „Aké je prvé písmeno?“

Predstavte si, aké je to deprimujúce pre dyslektické dieťa, keď mu učiteľ matematiky opakovane hovorí, že jeho odpovede sú nesprávne. O čo lepšie je dať mu trochu ľahšie úlohy, aby frustráciu, ktorú prináša neúspech, nahradila spokojnosť zo správneho vyriešenia.

Podľa jednej odbornej učiteľky „kľúčom pre ľudí s dyslexiou je využívať pri učení všetky zmysly“. Spájajte zrakový, sluchový a hmatový vnem, aby ste pomohli dieťaťu správne čítať a správne písať slová. „Žiaci potrebujú pozorne pozerať, pozorne počúvať, dávať pozor na pohyb svojich rúk pri písaní a dávať pozor na otváranie úst pri hovorení,“ vysvetľuje profesor Miles. Tak si dyslektické dieťa zladí písanú formu písmena s jeho zvukom aj s pohybom ruky pri jeho písaní. Aby ste pomohli dieťaťu rozlišovať písmená, ktoré si mýli, učte ho začať písať každé písmeno z iného bodu na písmene. „Ideálne je,“ odporúča Reading and the Dyslexic Child, „aby sa každé [dyslektické] dieťa hodinu denne učilo systémom jeden učiteľ — jeden žiak.“ Smutné je, že okolnosti to málokedy dovolia. A predsa, dyslektické deti si môžu pomôcť aj samy.

Pomôcť si sám

Ak máš dyslexiu, snaž sa čítať vtedy, keď si najčerstvejší. Výskumníci si všimli, že dyslektickí študenti dosahujú dobré vysledky, ak vydržia čítať asi jeden a pol hodiny, ale potom sa ich práca zhoršuje. „Pravidelné, ale kratšie štúdium každý deň je pravdepodobne užitočnejšie ako príležitostné dni intenzívnej snahy,“ uvádza kniha Dyslexia at College (Dyslexia na vysokej škole). Je pravda, že ti to bude trvať dlhšie, kým budeš dobre čítať a správne písať. Ale vytrvaj.

Používaj prenosný písací stroj alebo, ešte lepšie, textový procesor s programom, ktorý ti pomôže overiť si pravopis toho, čo vložíš. Spoj to s učením sa, ako si usporadúvať a využívať informácie. — Pozri tabuľku na strane 13.

Maj úžitok z kníh tak, že ich budeš počúvať nahraté na audiokazetách. Aj tento časopis a jeho sesterský časopis Strážna veža vychádzajú pravidelne na kazetách v mnohých jazykoch a na kazetách je nahratá i celá Biblia.

Ak si po prečítaní tabuľky presvedčený, že máš dyslexiu, neskrývaj tento problém. Prijmi to a počítaj s tým. Napríklad môžeš sa pripravovať na pohovor do zamestnania. Podobne ako mnohí ľudia možno zisťuješ, že pod tlakom tejto situácie je ťažké vyjadrovať sa presne a výstižne. Prečo si prakticky nevyskúšať takéto pohovory vopred?

Ťažkosti, ktoré dyslexia spôsobuje, sa nedajú ľahko odstrániť. Ale mozog, ktorý je zázračným orgánom, kompenzuje tieto problémy. Trvalý pocit nešťastia je preto nepravdepodobný. Julie, Vanessa a David, tí všetci tvrdo pracovali na prekonávaní pocitu frustrácie. Môžeš urobiť to isté. Uznaj, že tvoje špecifické ťažkosti ti nemusia zabrániť v učení. Vytrvaj v pokusoch správne čítať a písať. Také konanie ti pomôže prekonať frustráciu z dyslexie.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 13]

Návrhy na organizovanie vecí

Využívaj:

• osobný poznámkový blok

• plánovací kalendár

• priečinok na nevybavené veci

• osobný archív

• zápisník

• adresár

[Rámček na strane 14]

Ako u detí rozpoznať dyslexiu

Ak odpoviete „áno“ na tri alebo štyri z uvedených otázok pre každú vekovú skupinu, je možné, že dotyčné deti sú do určitej miery dyslektické.

Deti do 8 rokov:

Začali rozprávať oneskorene?

Majú doteraz určité ťažkosti s čítaním alebo so správnym písaním? Prekvapuje vás to?

Máte dojem, že vo veciach nesúvisiacich s čítaním a písaním sú pohotové a bystré?

Píšu písmená a číslice zle?

Ak počítajú, potrebujú k tomu kocky, prsty alebo značky na papieri dlhšie ako ostatní v ich veku? Majú neobvyklé ťažkosti pamätať si násobilku?

Majú ťažkosti s rozlišovaním ľavej strany od pravej?

Sú nezvyklo neobratné? (Nie všetky dyslektické deti sú neobratné.)

Deti od 8 do 12 rokov:

Robia neobvyklé chyby pri písaní? Vynechajú niekedy v slovách písmená alebo ich uvedú v zlom poradí?

Robia niekedy pri čítaní zjavné chyby z nedbalosti?

Zdá sa, že pochopenie čítaného textu je u nich pomalšie, ako sa očakáva od detí ich veku?

Majú v škole ťažkosti pri odpisovaní z tabule?

Keď čítajú nahlas, vynechávajú slová alebo celé riadky alebo čítajú ten istý riadok dvakrát? Nerady čítajú nahlas?

Je pre ne stále ťažké pamätať si násobilku?

Majú slabú orientačnú schopnosť, mýlia si ľavú a pravú stranu?

Strácajú sebadôveru a majú malú sebaúctu?

[Prameň ilustrácie]

—Awareness Information, vydala British Dyslexia Association, a Dyslexia, vyrobili Broadcasting Support Services, televízny kanál 4 (Londýn, Anglicko).

[Obrázok na strane 12]

Drž si záložku pod riadkom, ktorý máš prečítať, to ti pomôže sústrediť sa