Rádio — vynález, ktorý zmenil svet

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

POKOJNÚ atmosféru talianskeho vidieka prerušil výstrel. Tento signál Guglielmovi Marconimu potvrdil, že to primitívne zariadenie, ktoré použil, naozaj funguje. Elektromagnetické vlny, ktoré boli vytvorené vysielačom a vyslané do priestoru, zachytil prijímač vo vzdialenosti 2,5 kilometra. Písal sa rok 1895. A hoci vtedy ešte nikto nemohol plne pochopiť všetky dôsledky tohto experimentu, ten výstrel otvoril cestu technike, ktorá odvtedy revolučne zmenila náš svet — rádiovému spojeniu.

Vlastnosti elektromagnetických vĺn už predtým skúmali viacerí vedci. V roku 1831 anglický fyzik Michael Faraday dokázal, že elektrický prúd môže vytvoriť magnetické pole a indukovať prúd v druhom obvode, ktorý je od prvého oddelený, ale umiestnený v jeho blízkosti. V roku 1864 škótsky fyzik James Maxwell sformuloval teóriu, že energia, ktorú takéto magnetické polia vytvárajú, by sa mohla šíriť vo vlnách — podobne ako vlnky na povrchu rybníka — ale rýchlosťou svetla. Neskôr Maxwellovu teóriu potvrdil jednak nemecký fyzik Heinrich Hertz tým, že vytvoril elektromagnetické vlny a zachytil ich v malej vzdialenosti, a jednak Ernest Rutherford (neskôr lord Rutherford) z Nového Zélandu. Ale Marconi si prispôsobil a zlepšil dostupné zariadenia, a keď k nim pripojil primitívnu anténu, ktorú si sám vyrobil, podarilo sa mu preniesť telegrafický signál na značnú vzdialenosť. Bezdrôtová telegrafia bola na ceste!

V roku 1896 sa 21-ročný Marconi presťahoval z Talianska do Anglicka, kde bol predstavený Williamovi Preeceovi, hlavnému inžinierovi na Ministerstve spojov. Preece sa zaujímal o uplatnenie Marconiho systému v námornej komunikácii medzi miestami, ktoré nemohli byť spojené káblom. Ponúkol Marconimu pomoc technikov a možnosť využívať laboratóriá na jeho pokusy. Za niekoľko mesiacov Marconi úspešne zvýšil silu signálov prenášaných na vzdialenosť 10 kilometrov. V roku 1897 Marconi založil spoločnosť Wireless Telegraph and Signal Company, Ltd., s cieľom premeniť bezdrôtovú telegrafiu na komerčne životaschopný systém.

V roku 1900 bolo vytvorené 300-kilometrové rádiotelegrafické spojenie medzi Cornwallom a ostrovom Wight v južnom Anglicku, čím sa dokázalo to, čo bolo kedysi považované za nemožné — prekonanie zakrivenia Zeme rádiovými vlnami. Predpokladalo sa totiž, že signály nebudú za horizontom zachytené, keďže elektromagnetické vlny sa šíria priamočiaro.a Potom začali prichádzať prvé dôležité objednávky rádiotelegrafických zariadení. Britská admiralita vydala poverenie nainštalovať rádiotelegrafické zariadenia na 26 lodí, ako aj postaviť šesť staníc na pevnine a zabezpečiť ich obsluhu. V nasledujúcom roku Marconi úspešne preklenul Atlantik slabým signálom troch bodov, ktoré v Morseho abecede znamenajú písmeno S. Budúcnosť tohto vynálezu bola zaručená.

Technologický rozvoj

Spočiatku bezdrôtovou telegrafiou nemohli byť prenášané ani slová, ani hudba, iba Morseho abeceda. Avšak v roku 1904 sa urobil veľký krok vpred vynájdením diódy, prvej vákuovej elektrónky, ktorá umožnila prenos a príjem hlasu. To premenilo bezdrôtovú telegrafiu na rádio, ako ho poznáme dnes.

V roku 1906 Reginald Fessenden vysielal rozhlasom hudbu, ktorú v Spojených štátoch zachytili lode vo vzdialenosti 80 kilometrov. V roku 1910 Lee De Forest zorganizoval priamy prenos koncertu slávneho talianskeho tenoristu Enrica Carusa na podporu rádioamatérov v New Yorku. Rok predtým boli z Eiffelovej veže v Paríži (Francúzsko) po prvý raz vysielané signály na nastavenie hodiniek. V tom istom roku, teda v roku 1909, sa prvý raz využila rádiotelegrafia pri záchrane prežijúcich, keď sa v Atlantickom oceáne zrazili parníky Florida a Republic. O tri roky neskôr bolo zachránených vyše 700 prežijúcich pri stroskotaní Titanicu, a to vďaka rádiotelegraficky vysielanému signálu SOS.

Už v roku 1916 sa predpokladalo, že by v každej domácnosti mohlo byť rádio. Používanie elektrónok umožnilo výrobu výkonných, lacných rádioprijímačov, a tak dokorán otvorilo dvere vedúce k širokému rozvoju komerčných rádií. Rozmach nastal najprv v Spojených štátoch, kde do konca roku 1921 bolo osem rozhlasových staníc a kde do 1. novembra 1922 malo licenciu už 564 staníc! V mnohých domácnostiach bolo okrem elektrického osvetlenia rádio prvým spotrebičom, ktorý bol napojený na dodávku elektriny.

Do dvoch rokov od začiatku pravidelného komerčného vysielania Bádatelia Biblie, ako boli vtedy známi Jehovovi svedkovia, už používali rozhlas na vysielanie svojho posolstva. V roku 1922 predniesol J. F. Rutherford, vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower, svoju prvú rozhlasovú prednášku v Kalifornii. O dva roky neskôr už začala zo Staten Islandu v New Yorku vysielať stanica WBBR, ktorú postavila a vlastnila spoločnosť Watch Tower. Časom Spoločnosť utvorila celosvetovú rozhlasovú sieť na vysielanie biblických programov. Do roku 1933 už posolstvo o Božom Kráľovstve vysielal vrcholný počet 408 rozhlasových staníc. — Matúš 24:14.

V mnohých krajinách sa však rozhlas stal štátnym monopolom. V Taliansku videla Mussoliniho vláda v rozhlase nástroj politickej propagandy a zakázala svojim občanom počúvať zahraničné vysielanie. Nesmierna sila rozhlasu bola názorne ukázaná v roku 1938. Počas vysielania vedecko-fantastickej poviedky v Spojených štátoch spôsobil Orson Welles paniku medzi obyvateľmi. Niektorí si mysleli, že v New Jersey pristáli Marťania a používajú skazonosný „žeravý lúč“ na zabitie každého, kto im odporuje!

Sto rokov rádia

V roku 1954 bolo veľmi obľúbenou zábavou ľudí v Taliansku počúvanie rádia. A napriek úspechu televízie je rádio stále veľmi populárne. Vo väčšine európskych krajín počúva rádio 50 až 70 percent obyvateľstva, či už ako zdroj informácií alebo pre zábavu. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch je rádio v 95 percentách dopravných prostriedkov, v 80 percentách spální a vo viac ako 50 percentách kuchýň.

Jedným z dôvodov popularity rádia aj počas éry televízie je jeho prenosnosť. Navyše, podľa jedného prieskumu má rádio „schopnosť zaangažovať city a obrazotvornosť oveľa viac ako televízia“.

V priebehu roku 1995 poskytovali oslavy stého výročia Marconiho experimentu v Taliansku príležitosť na uvažovanie o pokroku, ktorý rádio za ten čas urobilo. Mnohí vedci prispeli k premene tých prvých primitívnych zariadení na dnešné pokrokové systémy. Vďaka digitálnemu vysielaniu zvuku, čo je systém číslicového kódovania signálu, je teraz zaručená vynikajúca kvalita zvuku. Ale okrem týchto nespočetných každodenných možností využitia rádia je dôležité poznamenať, že tento vynález bol východiskovým bodom na vynájdenie televízie, radaru a rôznych ďalších technológií.

Napríklad rádioastronómia je založená na zachytávaní a analýze rádiových vĺn, ktoré vysielajú nebeské telesá. Bez rádia by rozvoj kozmickej techniky bol nemožný. Každé použitie satelitu — na televízny prenos, telefonické spojenie, zhromažďovanie dát — závisí od využitia rádiových vĺn. Technologický vývoj tranzistorov na mikročipy viedol najprv k vreckovým kalkulačkám a počítačom, a potom k medzinárodným informačným sieťam.

Mobilné telefóny schopné spojiť ktorékoľvek alebo takmer ktorékoľvek dve miesta kdekoľvek na zemi sú už skutočnosťou. Teraz sú vyhliadky na príchod bezdrôtových prijímačov veľkosti dlane — kombinácie televízie, telefónu, počítača a faxu. Tieto prijímače sa budú dať naladiť na stovky obrazových, zvukových a textových kanálov a umožnia používateľom vymieňať si elektronickú poštu s inými.

Človek si nemôže byť istý tým, čo prinesie budúcnosť v tejto oblasti. Ale rádiotechnika ďalej napreduje, takže je pravdepodobné, že prinesie ešte ďalší pozoruhodný rozvoj.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 21]

Napriek úspechu televízie je rádio stále veľmi populárne

[Pramene ilustrácií na strane 19]

Vľavo a vpravo hore, vľavo dole: “MUSEO della RADIO e della TELEVISIONE” RAI--TORINO; vpravo dole: NASA photo