Od slov, ktoré zraňujú, k slovám, ktoré liečia

„Smrť i život sú v moci jazyka.“ — PRÍSLOVIA 18:21.

NADÁVANIE — zámerné používanie urážlivých, utŕhačných slov — je v Biblii jasne odsúdené. Pod mojžišovským Zákonom ten, kto nadával svojim rodičom, si mohol privodiť trest smrti. (2. Mojžišova 21:17) Jehova Boh teda túto vec nezľahčuje. Jeho Slovo, Biblia, nepodporuje názor, že to, čo sa stane ‚za zavretými dverami‘, nie je také závažné, pokiaľ človek vyhlasuje, že slúži Bohu. Biblia hovorí: „Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania, a predsa nedrží svoj jazyk na uzde, ale naďalej klame vlastné srdce, jeho spôsob uctievania je márny.“ (Jakub 1:26; Žalm 15:1, 3) Preto ak nejaký muž slovne týra svoju manželku, celá jeho kresťanská činnosť by mohla byť v Božích očiach zbytočná.a — 1. Korinťanom 13:1–3.

Okrem toho kresťanovi, ktorý je nadávač, by mohlo hroziť vylúčenie zo zboru. Mohol by dokonca prísť o požehnania Božieho Kráľovstva. (1. Korinťanom 5:11; 6:9, 10) Je zrejmé, že človek, ktorý svojimi slovami ubližuje, musí urobiť výrazné zmeny. Ale ako sa to dá dosiahnuť?

Odhalenie problému

Je zrejmé, že žiaden priestupník sa nezmení, kým jasne nepochopí, že má vážny problém. Nanešťastie, ako si všimla jedna poradkyňa, mnohí muži, ktorí hovoria utŕhačne, „vôbec nepovažujú svoje konanie za tyranské. Pre týchto mužov je takéto správanie úplne normálne a takýto vzťah medzi manželom a manželkou považujú za ‚prirodzený‘.“ Preto mnohí neuvidia potrebu zmeniť sa, pokým na to nebudú otvorene upozornení.

Často sa manželka po tom, čo na modlitbách zváži svoju situáciu, bude cítiť nútená otvorene prehovoriť — vo vlastnom záujme i v záujme svojich detí a z obáv o postavenie svojho manžela pred Bohom. Pravda, vždy je tu možnosť, že keď otvorene prehovorí, môže situáciu ešte zhoršiť a jej slová sa môžu stretnúť so záplavou popierania. Manželka tomu azda môže predísť tým, že si starostlivo dopredu premyslí, ako túto vec predloží. „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas,“ hovorí Biblia. (Príslovia 25:11) Miernym, ale úprimným prístupom v pokojnej chvíli môže dosiahnuť manželovo srdce. — Príslovia 15:1.

Namiesto obviňovania by sa manželka mala snažiť vyjadriť z toho hľadiska, ako na ňu zraňujúca reč pôsobí. Vyjadrenie „ja“ je často najúčinnejšie. Napríklad: ‚Cítim sa zranená, pretože...‘ alebo ‚Cítim sa zdrvená, keď mi povieš...‘ Je pravdepodobnejšie, že takéto výroky dosiahnu srdce, pretože útočia na problém, a nie na človeka. — Porovnaj 1. Mojžišovu 27:46–28:1.

Manželkin pevný, ale taktný zásah môže priniesť dobré výsledky. (Porovnaj Žalm 141:5.) Muž, ktorého budeme volať Steven, zistil, že je to tak. „Moja manželka rozpoznala u mňa sklony k tyranstvu, ktoré som ja nevidel, a bola natoľko statočná, že mi to otvorene povedala,“ hovorí.

Získať pomoc

Ale čo môže manželka robiť, ak jej manžel odmieta uznať tento problém? V takej situácii niektoré manželky hľadajú pomoc zvonka. V časoch takejto tiesne sa Jehovovi svedkovia môžu obrátiť na starších svojho zboru. Biblia nabáda týchto mužov, aby boli milujúci a láskaví, keď pasú duchovné stádo Boha, a zároveň aby ‚karhali tých, ktorí odporujú‘ zdravému učeniu Božieho Slova. (Títovi 1:9; 1. Petra 5:1–3) Zatiaľ čo nie je namieste, aby sa starší miešali do osobných záležitostí manželských párov, sú právom znepokojení, keď jeden manželský partner je sužovaný drsnou rečou druhého. (Príslovia 21:13) Títo muži, ktorí sa pevne držia biblických noriem, neospravedlňujú ani nepodceňujú utŕhačnú reč.b

Starší môžu uľahčiť komunikáciu medzi manželom a manželkou. Napríklad na istého staršieho sa obrátila jedna žena s tým, že jej manžel, spoluctiteľ, ju roky slovne týra. Tento starší si dohodol s oboma schôdzku. Keď jeden z nich hovoril, požiadal druhého, aby ho počúval bez prerušovania. Keď bola na rade manželka, povedala, že už viac nemôže znášať výbušný hnev svojho manžela. Povedala, že roky mávala na konci každého dňa stiahnutý žalúdok, pretože nikdy nevedela, či manžel nebude v hnevlivej nálade, keď sa objaví vo dverách. Keď vybuchol, hovorieval ponižujúce veci o jej rodine, o jej priateľoch a o nej samej.

Starší poprosil manželku, aby opísala, aké pocity v nej vyvolávali manželove slová. „Cítila som sa, akoby som bola nepríjemným človekom, ktorého nikto nemôže mať rád,“ odpovedala. „Niekedy som sa pýtala mojej mamy: ‚Mami, som človek, s ktorým je ťažko žiť? Nie je možné ma milovať?‘“ Keď opísala, aké pocity v nej vyvolávali manželove slová, ten sa rozplakal. Po prvý raz bol schopný vidieť, ako veľmi svojimi slovami manželke ubližoval.

Môžete sa zmeniť

Niektorí kresťania v prvom storočí mali problém s utŕhačnou rečou. Kresťanský apoštol Pavol ich napomínal, aby odložili „zlosť, hnev, zlo, utŕhačnú reč a oplzlé reči“. (Kolosanom 3:8) Ale drsná reč je skôr problémom srdca než jazyka. (Lukáš 6:45) Preto Pavol dodal: „Zoblečte si starú osobnosť s jej zvykmi a oblečte si novú osobnosť.“ (Kolosanom 3:9, 10) Preto zmena vyžaduje nielen inak hovoriť, ale aj inak cítiť.

Manžel, ktorého reč je urážajúca, možno potrebuje pomoc, aby zistil, čo motivuje jeho správanie.c Zrejme bude chcieť mať postoj žalmistu: „Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta.“ (Žalm 139:23, 24) Napríklad: Prečo pociťuje potrebu ovládať manželku alebo mať nad ňou moc? Čo vyvoláva slovný útok? Sú jeho útoky príznakom hlbšieho odporu? (Príslovia 15:18) Trpí pocitmi bezcennosti, ktoré sú možno dôsledkom výchovy poznačenej kritickou rečou? Takéto otázky môžu mužovi pomôcť odhaliť korene jeho správania.

Utŕhačnú reč je však ťažké vykoreniť, a to najmä vtedy, ak bola vštepovaná rodičmi, ktorí sami boli uštipační, alebo kultúrou, ktorá podporuje panovačné správanie. Ale všetko, čo sa človek naučí, sa časom a s vynaložením úsilia môže aj odučiť. Biblia je v tomto ohľade tou najlepšou pomocou. Môže človeku pomôcť zmeniť aj hlboko zakorenené správanie. (Porovnaj 2. Korinťanom 10:4, 5.) Ako?

Správny názor na postavenie určené Bohom

Muži, ktorí slovne urážajú, majú často prekrútený názor na postavenie manžela a manželky určené Bohom. Napríklad biblický pisateľ Pavol hovorí, že manželky majú byť ‚podriadené svojim manželom‘ a že „manžel je hlavou svojej manželky“. (Efezanom 5:22, 23) Manžel má možno pocit, že postavenie hlavy mu dáva právo absolútnej autority. Ale to nie je pravda. Jeho manželka, aj keď mu je podriadená, nie je jeho otrokyňou. Je jeho „pomocníčkou“ a „doplnkom“. (1. Mojžišova 2:18) Preto Pavol dodáva: „Manželia [majú] milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje, podobne ako aj Kristus zbor.“ — Efezanom 5:28, 29.

Ako hlava kresťanského zboru Ježiš nikdy nenadával svojim učeníkom ani im nedal príčinu, aby nervózne čakali, kedy dôjde k ďalšiemu výbuchu kritiky. Naopak, bol nežný a neoberal ich o dôstojnosť. „Ja vás občerstvím,“ sľúbil im. „Som miernej povahy a pokorného srdca.“ (Matúš 11:28, 29) Ak bude manžel na modlitbách rozjímať o tom, ako Ježiš uplatňoval postavenie hlavy, môže mu to pomôcť pozerať sa na svoje postavenie hlavy vyrovnanejším spôsobom.

Keď vznikne napätie

Poznať biblické zásady je jedna vec, ale uplatňovať ich pod tlakom je niečo celkom iné. Ako sa môže manžel vyhnúť tomu, aby opäť neskĺzol do drsného spôsobu reči, keď vzniká napätie?

Ak je manžel slovne agresívny, keď je rozrušený, nie je to znak mužnosti. Biblia uvádza: „Kto je pomalý do hnevu, je lepší ako nejaký mocný, a kto ovláda svojho ducha, ako ten, kto sa zmocňuje mesta.“ (Príslovia 16:32) Opravdivý muž ovláda svojho ducha. Prejavuje empatiu, keď uvažuje: Ako zapôsobia moje slová na manželku? Ako by som sa cítil ja, keby som bol na jej mieste? — Porovnaj Matúša 7:12.

Biblia však uznáva, že niektoré situácie môžu vyvolať hnev. Žalmista o takýchto okolnostiach napísal: „Buďte znepokojení, ale nehrešte. Vyrozprávajte sa vo svojom srdci, na lôžku, a mlčte.“ (Žalm 4:4) Bolo to vyjadrené aj takýmto spôsobom: „Nie je na tom nič zlé, byť nahnevaný, ale je zlé slovne útočiť sarkazmom, pokorovaním alebo ponižovaním.“

Ak manžel cíti, že stráca nad svojou rečou kontrolu, môže sa naučiť urobiť si prestávku. Možno by bolo rozumné odísť z izby, ísť sa prejsť alebo nájsť si nerušené miesto, aby sa upokojil. Príslovia 17:14 hovoria: „Vzdiaľ [sa] skôr, ako vypukne hádka.“ Vráť sa k rozhovoru, keď sa prudké city upokoja.

Prirodzene, nikto nie je dokonalý. Manžel, ktorý mal problém s drsnou rečou, jej môže znovu prepadnúť. Keď sa to stane, mal by sa ospravedlniť. Obliekanie si ‚novej osobnosti‘ je neustály proces, ale je to niečo, čo prináša veľkú odmenu. — Kolosanom 3:10.

Slová, ktoré liečia

Áno, „smrť i život sú v moci jazyka“. (Príslovia 18:21) Zraňujúca reč musí byť nahradená slovami, ktoré manželstvo budujú a posilňujú. Jedno biblické príslovie hovorí: „Príjemné reči sú plásty medu, sladké duši a uzdravením pre kosti.“ — Príslovia 16:24.

Pred niekoľkými rokmi bola vypracovaná štúdia s cieľom zistiť, ktoré činitele vedú k dobrému chodu silných rodín. „Štúdia ukázala, že členovia týchto rodín sa mali navzájom radi a stále si jeden druhému hovorili, že sa majú radi,“ hovorí odborník na manželstvo David R. Mace. „Jeden druhého uznávali, poskytovali si vzájomne pocit osobnej ceny a využili každú vhodnú príležitosť, aby hovorili a konali s láskou. Výsledkom bolo, prirodzene, to, že sa tešili, keď mohli byť spolu, a že sa navzájom posilňovali spôsobmi, ktoré viedli k tomu, že ich vzťahy boli veľmi uspokojujúce.“

Žiaden bohabojný manžel nemôže pravdivo povedať, že svoju manželku miluje, ak ju úmyselne slovne uráža. (Kolosanom 3:19) To isté, prirodzene, platí o manželke, ktorá slovne útočí na svojho manžela. Naozaj, je povinnosťou oboch manželských partnerov, aby sa držali Pavlovho napomenutia Efezanom: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč, ale každá reč, ktorá je dobrá na budovanie podľa potreby, aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné.“ — Efezanom 4:29.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 9]

Kresťanský starší môže pomôcť manželom komunikovať

[Obrázok na strane 10]

Manželia a manželky by mali vyvinúť skutočné úsilie, aby si vzájomne porozumeli