Spojenie s duchovnou ríšou

V CENTRE jedného typického západoafrického mesta stála atraktívna bielo-zelená prízemná budova. V prijímacej miestnosti písali na strojoch dve sekretárky. Viacero ľudí posedávalo v kreslách a čakalo, že uvidia babaláwa, veštca.

Vo vedľajšej kancelárii za stolom vedľa faxu sedel sám babaláwo. Zavalitý, so šedivejúcimi vlasmi, oblečený v drahom, vyšívanom dlhom bielom rúchu. „Môj otec bol veštcom,“ povedal. „Narodil som sa v tejto tradícii. Vyrastal som v nej. Od piatich rokov som chodieval s otcom, keď išiel veštiť. Pozeral som sa, ako to robí, a napodobňoval som ho, až sa to stalo neoddeliteľnou súčasťou môjho života.“

Babaláwo ukázal na veľkú drevenú tabuľu s náčrtom zložitého systému veštenia, ktorý jeho ľud používa už nespočítateľné generácie. Tento spôsob, ktorý je založený na hádzaní 16 palmových kôstkovíc, je rozšírený v celej západnej Afrike a aj inde. „Ľudia za mnou chodia s problémami každého druhu,“ povedal. „Keď majú problémy so ženami, s neplodnosťou, s nezamestnanosťou, s duševnými chorobami, so zdravím a tak ďalej. Podľa výsledkov veštenia sa obraciame buď na predkov, alebo na nebeské bytosti [božstvá]. Bez ohľadu na to, o aký prípad ide, musí sa predložiť nejaká obeť.“

Tradičné náboženské praktiky vrátane veštenia sú v tejto oblasti silne zakorenené, no silné sú tu aj cirkvi kresťanstva. Neďaleko babaláwových kancelárií sú obielené budovy s nápismi: Cirkev kráľa Šalamúna II., Cherubíni a serafíni, Nebeská Kristova cirkev, Kristova apoštolská cirkev, Cirkev Kristových trubačov. Tieto cirkvi tu existujú popri tradičnom náboženstve a niekedy aj prijímajú praktiky tradičného náboženstva. Babaláwo povedal: „Nedávno som sa rozprával s biskupom. Prišiel sem. Asi po 30-minútovom rozhovore povedal, že chce, aby sme sa dohodli na nejakých rozhovoroch, pri ktorých sa budú môcť kresťania a prívrženci tradičného náboženstva spolu posadiť, vymeniť si názory a objasniť si nedorozumenia.“

Dvere do duchovného sveta

Tieto nedorozumenia sa často týkajú totožnosti tých, čo bývajú v duchovnej ríši. V celej Afrike južne od Sahary je rozšírená viera, že existujú dve skupiny bytostí, ktoré bývajú v duchovnom svete. Prvú skupinu tvoria božstvá čiže bohovia, ktorí nikdy neboli ľuďmi. Druhá skupina pozostáva z predkov čiže z duchov mŕtvych, ktorých zodpovednosťou je starať sa o prežitie a blahobyt svojich rodín na zemi. Ľudia veria, že aj božstvá, aj predkovia majú moc ľuďom na zemi pomáhať alebo škodiť. Preto sa obom skupinám musí preukazovať náležitá úcta a pocta.

S podobnými názormi sa stretávame v mnohých častiach sveta. Ľudia na celom svete sa rôznymi spôsobmi približujú k nadprirodzeným silám, hľadajúc poznanie budúcnosti a pomoc a vedenie v každodenných životných problémoch. Je skutočne možné dostať pomoc z duchovnej ríše? Ježiš Kristus, ktorý tam žil, ukázal, že je to možné. Povedal: „Stále proste, a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete; stále klopte, a otvoria vám.“ (Matúš 7:7) Ale aby sme dostali takúto pomoc, musíme žiadať tú správnu osobu, usilovať sa o to správnym spôsobom a klopať na správne dvere. Ak klopeme na nesprávne dvere, môže ich otvoriť niekto, kto nám nepomôže, ale uškodí.

Preto je životne dôležité, aby sme vedeli, kto v duchovnej ríši žije a kto v nej nežije. Potrebujeme tiež poznať rozdiel medzi tými, ktorí nám pomôžu, a tými, ktorí nám uškodia. Napokon potrebujeme vedieť, čo musíme robiť, aby sme dostali pomoc od toho, ktorý je pripravený nám ju poskytnúť. Tieto veci budeme skúmať v nasledujúcich článkoch.

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Fotografia na 3. a 4. strane: The Star, Johannesburg, S.A.