Krkavec — čím je taký zvláštny?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KANADE

„Tvore bludných duchov druhu, ošarpaných ani ker... Vyrvi z hrudi klov svoj suchý, nechcem vidieť tvojich pier! Ni páperie nenechaj tu, zmizni z sochy mojich dvier! Havran rečie: ‚Nikdy ver.‘“ — Edgar Allan Poe, „Havran“

KTO by očakával, že tento vták s tmavým perím a smutným krákaním bude niečím zvláštnym? Nuž, nezasvätenému človeku sa na prvý pohľad môže zdať, že je to iba nezvyčajne veľká vrana. Neupúta pozornosť tak rýchle ako jeho pestrofarebná sesternica sojka modravá s jasnomodrým perím. A hoci patrí do rodu Passerina čiže k spevavcom, iba málo ľudí by považovalo krákanie krkavca za spev. Nemali by ste však tohto vtáka podceňovať. To, čo mu chýba na melodickom speve a pestrofarebnom vzhľade, je viac než vynahradené inými vlastnosťami. Krkavec má svoju vlastnú krásu a charakter. Vskutku, mnohí znalci vtákov považujú krkavca za triedu samu osebe.

Charakteristické vlastnosti

Obyčajný krkavec čierny (Corvus corax) je nepochybne najväčší a najdôstojnejší z celej čeľade krkavcovitých (Corvidae). Môže mať dva razy väčšiu hmotnosť než obyčajný havran, je dlhý asi 60 centimetrov a rozpätie krídel má približne jeden meter. Od havrana sa odlišuje tým, že má mohutnejší zobák a dlhý, klinovitý chvost. Bližšie skúmanie odhalí aj charakteristické strapaté perie na krku. Krkavec je známy tým, že dobre plachtí, zatiaľ čo havrany skôr trepocú krídlami a lietajú kĺzavým letom.

Krkavec je považovaný za najväčšieho zo stromových vtákov. Keď pozorujete, ako tento veľký vták sedí na konári a odpočíva, možno sa začudujete, ako to, že z konára nespadne. Krkavec má na zadnej strane nôh silné pazúry na zovretie konára či vetvičky; no tajomstvo zovretia spočíva v zabudovanom istiacom systéme. Keď si vták sadne na konár, jeho svaly a šľachy automaticky pevne zovrú jeho prsty. Silné, viacúčelové nohy krkavca sú tiež prispôsobené na chôdzu a hrabanie, a tak je vták dobre vybavený na získavanie potravy na mnohých miestach, kde sa vyskytuje.

Výskyt a let „čierneho blesku“

Iba veľmi málo vtákov sa vyskytuje na toľkých miestach ako krkavec. Je to skutočný svetobežník. Možno ho nájsť v mnohých častiach severnej pologule. Žije v takých rozdielnych oblastiach, ako sú púšte a ihličnaté lesy Kanady a Sibíri, kde si v korunách vysokých stromov stavia z kúskov vetiev a iného dostupného materiálu zložité hniezda; žije aj na morských útesoch Severnej Ameriky a Škandinávie, v tundre a na ostrovoch Arktického oceánu. Zdá sa, že spoločným menovateľom jeho výskytu je divočina, lebo krkavec je zvyčajne vtákom voľnej prírody.

Príklady rozmanitosti jeho životného prostredia možno nájsť aj v biblickej krajine, kde žijú dva druhy veľkého čierneho krkavca. Jeden druh sa udomácnil na širokých pláňach pustatiny na juhu, zatiaľ čo druhý obýva severné územie. Čierne krkavce hniezdia v škárach a skalných puklinách roklín. Jehova použil krkavce, aby živili Eliáša, keď sa skrýval v údolí bystriny Kerit. (1. Kráľov 17:3–6) Aj Izaiášova správa o krkavcoch obývajúcich ‚prázdnotu a kamene pustoty‘ Edomu je dobrým opisom ich životného prostredia. — Izaiáš 34:11.

Krkavce sú vynikajúcimi letcami. Sú krásne, keď pozorujeme, ako bez námahy stúpajú, opisujúc veľké kruhy, pričom sledujú terén pod sebou a hľadajú potravu. S ľahkosťou predvádzajú aj vzdušnú akrobaciu — premety, a dokonca krátky let dole hlavou — najmä v období párenia, a zdalo by sa, že niekedy iba pre radosť. Let krkavca priliehavo opísal Bernd Heinrich v knihe Ravens in Winter (Krkavce v zime): „Strmhlav padá z oblohy ako čierny blesk robiac pritom saltá, alebo sa preženie okolo, pričom plynule, zľahka máva krídlami.“ Autor dodáva, že je to „majster v lietaní, ba ešte viac“. Sila krkavca pri lietaní sa uvádza ako dôvod, prečo si ho Noach vybral za prvého tvora, ktorého v čase potopy vypustil z korábu. — 1. Mojžišova 8:6, 7.

Prispôsobiví a dôvtipní zlodeji

Prírodovedci považujú krkavca za jedného z najprispôsobivejších a najdôvtipnejších vtákov. Ako to uvádza jeden prameň, „jeho prefíkanosť je povestná“. Nech sa krkavec ocitne v akýchkoľvek okolnostiach, dokáže sa daným podmienkam prispôsobiť, najmä keď ide o potravu. Samozrejme, pomáha mu to, že nie je prieberčivým jedákom. Krkavec zje takmer všetko, čo sa mu dostane do pazúrov — ovocie, semená, orechy, ryby, zdochliny, malé zvieratá, odpadky. „Krkavčí“ apetít? Možno. A nie je prieberčivý ani v tom, kde svoju potravu nájde; za mrazivého počasia v severských oblastiach sa dá aj do hrabania pod snehom, aby sa dostal k plastikovým taškám s odpadkami. Krkavce celé dni sledujú aj poľovníkov a rybárov, lebo akosi vycítili, že časom pri nich nájdu potravu.

Corvidae čiže príslušníci čeľade krkavcovitých sú nenapraviteľnými zlodejmi a krkavce nie sú žiadnou výnimkou. Neštítia sa kradnúť potravu iným vtákom či zvieratám a boli pozorované, ako balamutia psy. Pár krkavcov sa strieda — jeden odvádza pozornosť psa, zatiaľ čo druhý sa vrhne na jeho jedlo. Kresby Inuitov zobrazujú prešibaného krkavca, ktorý kradne ryby rybárovi loviacemu z otvoru vysekaného v ľade.

Krkavce majú zvláštny vzťah k vlkom; obyčajne sledujú vlčie svorky. Pochutnávajú si na úlovku vlkov, no zdá sa, že ani pritom si neodpustia nejaké žartovné kúsky. Biológ L. David Mech zaznamenal, ako videl krkavce vystrájať vlkom šibalské kúsky. Rozpráva historku o jednom krkavcovi, ktorý prišiel k odpočívajúcemu vlkovi, ďobol ho do chvosta a keď vlk po ňom chňapol, uskočil bokom. Keď sa vlk k nemu približoval, vták ho nechal prísť skoro až na dosah, a potom sa vzniesol do vzduchu. Potom pristál asi meter za vlkom a opäť ho ďobol. Ďalšia správa hovorí o krkavcovi, ktorý sa hral na naháňačku s vĺčatami. Keď sa vĺčatá hraním unavili, krkavec sedel a krákal dovtedy, kým opäť nepokračovali v hre.

Časopis Canadian Geographic sa zmieňuje o relácii vysielanej rozhlasom z Yellowknife (Severozápadné teritóriá), v ktorej sa hovorilo o krkavcoch sediacich na šikmých plechových strechách obchodných budov, ktoré očividne čakali na nič netušiacich chodcov prechádzajúcich dole, aby na nich mohli spustiť nahromadený sneh kĺzajúci sa dolu strechou. Nie div, že Haidovia žijúci na západnom pobreží Kanady nazývajú krkavca lapajom!

Hlasové prejavy a schopnosť učiť sa

„Slovná zásoba“ krkavca je mimoriadne veľká a rozmanitá. Okrem najlepšie rozpoznateľného hlbokého, prenikavého krákania — ktoré sa pokladá za signál zjavného vyrušenia — jeho hlasové schopnosti môžu údajne vyjadriť nežnosť, šťastie, prekvapenie, vzrušenie i zlosť. Krkavce dokážu v rámci rozsahu svojho hlasu napodobňovať aj hlasy iných vtákov; verne napodobňujú najmä havrana.

Rozsah toho, čo sa krkavce môžu naučiť povedať, bol predmetom debát. No Candace Savageová v knihe Bird Brains (Vtáčie mozgy) zaznamenáva správy o krotkom krkavcovi, ktorý sa naučil napodobňovať ľudskú reč. Podľa jednej povesti básnik Edgar Allan Poe získal krkavca a usilovne ho cvičil, aby ponurým krákaním „vyslovil“ výraz „nikdy ver“, čo ho inšpirovalo k napísaniu známej básne Havran, v ktorej opisuje „mladého muža smútiaceho nad smrťou svojej milovanej“.

O schopnosti krkavca učiť sa netreba diskutovať. Ak by sa mali vtáky zoradiť podľa inteligencie, zdá sa, že krkavec by bol na poprednom mieste v zozname. Biológ Bernd Heinrich píše, že krkavec „je považovaný za intelektuála vtáčieho sveta“. Hovorí, že „keď sú krkavce podrobené skúške, prejavujú porozumenie“. V jednom experimente krkavec za šesť hodín prišiel na to, ako sa dostať ku kúsku mäsa, ktoré viselo na špagáte, zatiaľ čo havrany lúštili tento problém ešte po 30 dňoch. Krkavce sa dokonca naučili počítať. Dôvtip krkavcov môže prispievať k ich dlhému životu, lebo na slobode žijú viac ako 40 rokov a v zajatí až 70 rokov. Samozrejme, všetky schopnosti krkavca treba pripísať múdrosti jeho Stvoriteľa.

Tento vták je dobre známy a každý, kto pozná jeho zvláštne vlastnosti, ho má v úcte. Možno ho nájsť v povestiach ľudstva celého sveta. K jeho povesti prispeli známi spisovatelia minulosti i súčasnosti. (Pozri rámček na strane 24.) Áno, krkavec je veľmi zaujímavý vták. Čo však možno povedať o jeho kráse?

Má svoju vlastnú krásu

Nuž, nepočuli ste ešte o ‚vlasoch čiernych ako havran‘? (Šalamúnova pieseň 5:11) Jeho lesklé čierne perie hrá odleskom oceľovomodrej a purpurovej — na spodnej časti tela má niekedy zelenkavý lesk — čo dodáva slovu „havraní“ skutočný význam. Predstavte si vznášajúceho sa krkavca s jeho impozantnou veľkosťou a lesklým čiernym perím, ako kontrastuje s pustými diaľkami svojho púštneho domova. Alebo si predstavte kontrast medzi týmto lesklým uhľovočiernym vtákom a čerstvo napadnutým, čistým bielym snehom. Krásu krkavca si všimli aj umelci. Maliar Robert Bateman si spomína: „Priťahovali ma krásne zasnežené svahy v Yellowstonskom parku, efektná, jasná krajina, ktorá pekne ladila s majestátnym telom krkavca.“

Skutočne možno povedať, že pokiaľ ide o krásu, minulosť, oblasť výskytu, lietanie, prefíkanosť a odolnosť, krkavec je vtákom na úrovni.

[Rámček na strane 24]

Krkavec v povestiach a literatúre

POVESTI:

Čínske, egyptské, grécke, semitské a sibírske povesti zobrazujú krkavca ako zvestovateľa búrok alebo zlého počasia. Také povesti môžu mať svoj pôvod v správe o Noachovi a potope.

V sibírskych povestiach predstavuje krkavec život a tvorenie a u domorodých kmeňov Severnej Ameriky je bohom-stvoriteľom.

V povestiach Afriky, Ázie a Európy krkavec stelesňuje smrť.

LITERATÚRA:

Krkavec má tú poctu, že je prvým vtákom menovaným v Biblii. — 1. Mojžišova 8:7, Roháčkov preklad.

Shakespearove krkavce znázorňujú hlavne hrozbu a zlo (Julius Caesar, Macbeth, Othello), ale sú zobrazované aj ako dobrodincovia, ktorí živia opustené deti. — Titus Andronicus, Zimná rozprávka.

Charles Dickens zobrazil krkavca v príbehu Barnaby Rudge ako zábavnú postavu.

Edgar Allan Poe spojil krkavca v básni Havran so stratou lásky a zúfalstvom.

[Rámček na strane 25]

Čo sa môžeme naučiť

Od krkavca sa môžeme poučiť. Boží vlastný Syn povedal: „Dobre si všimnite, že havrany ani nesejú semeno, ani nežnú a nemajú stodolu ani sýpku, a predsa ich Boh kŕmi.“ (Lukáš 12:24) Keďže jeho domovom sú často opustené miesta, potravu musí hľadať v širokom okolí. Krkavce si na celý život vyberajú len jedného partnera a sú oddanými rodičmi. Keď hniezdia, musia ustavične prinášať potravu, aby utíšili škrekľavý krik svojich hladných mláďat. Keď Jehova poúčal Jóba o svojej múdrosti, ktorú odzrkadľuje stvorenie, zahrnul medzi príklady aj krkavca. (Jób 38:41) Keďže Boh sa stará o krkavce, ktoré boli v mojžišovskom Zákone vyhlásené za nečisté, môžeme si byť istí, že neopustí ľudí, ktorí mu dôverujú.

[Prameň ilustrácií na strane 23]

Krkavce na stranách 23–25: © 1996 Justin Moore