Mladí ľudia sa pýtajú...

Mal by som sa priznať k svojmu hriechu?

„Tak sa hanbím. Neviem, čo mám robiť. Chcem ísť za rodičmi, ale príliš sa hanbím.“ — Lisa.a

TOTO napísala jedna zmätená mladá žena. Niekoľko rokov mala romantický vzťah s istým neveriacim mužom a jedného dňa, keď bola pod vplyvom alkoholu, s ním mala pohlavný styk.

Je smutné, že takéto veci sa z času na čas stávajú, a to aj medzi mladými kresťanmi. Čím sme mladší a neskúsenejší, tým viac chýb zrejme robíme. Avšak jedna vec je dopustiť sa malej chyby, a celkom iná vec je zapliesť sa do vážneho zlého konania, ako je sexuálna nemravnosť. (1. Korinťanom 6:9, 10) Keď sa to stane, mladý človek potrebuje pomoc. Problémom však je, že priznať sa k previneniu nie je ľahké.

Jedna kresťanská dievčina mala predmanželský pohlavný styk. Rozhodla sa priznať starším v zbore, a dokonca si určila deň, keď to urobí. Tento termín však oddialila. Neskôr ho opäť posunula. Čoskoro uplynul celý rok!

„Nič nie je skryté“

Ak si sa dopustil vážneho hriechu, musíš si uvedomiť, že zostať ticho nie je múdre, pretože pravda obyčajne vyjde aj tak najavo. Keď bol Mark malý chlapec, rozbil keramickú nástennú ozdobu. „Pokúsil som sa ju opatrne zlepiť dohromady,“ spomína, „ale netrvalo dlho a moji rodičia zbadali pukliny.“ Je pravda, že už nie si dieťa. Ale väčšina rodičov obyčajne cíti, ak niečo nie je v poriadku s ich deťmi.

„Svoje problémy som sa snažila zakryť lžami,“ pripúšťa 15-ročná Ann, „ale skončilo sa to tak, že to bolo ešte horšie.“ Lži sú veľmi často odhalené. A keď tvoji rodičia zistia, že si klamal, pravdepodobne sa rozčúlia — a to viac, ako by možno boli rozčúlení, keby si hneď vyšiel s pravdou von.

Čo je ešte dôležitejšie, Biblia hovorí: „Nie je nič ukryté, aby sa nestalo zjavným, ani nie je nič starostlivo zatajené, aby sa nikdy nestalo známym a nikdy nevyšlo najavo.“ (Lukáš 8:17) Jehova vie, čo sme urobili a čo robíme. Nemôžeš sa pred ním skryť o nič lepšie než Adam. (1. Mojžišova 3:8–11) Po čase budú tvoje hriechy možno odhalené aj pred ostatnými. — 1. Timotejovi 5:24.

To, že zostaneš ticho, ti môže uškodiť aj inak. Žalmista Dávid napísal: „Keď som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním. Lebo vo dne v noci na mne ťažko spočívala tvoja ruka.“ (Žalm 32:3, 4) Áno, napätie z utajovania si môže vybrať vysokú daň v citovom ohľade. Úzkosť a pocit viny, ako aj strach z odhalenia môžu spôsobiť, že budeš veľmi skľúčený. Možno sa začneš oddeľovať od priateľov a od rodiny. Možno si budeš dokonca myslieť, že si odlúčený od samotného Boha! „Mal som výčitky svedomia, pretože som zarmútil Jehovu,“ napísal mladík menom Andrew. „Zožieralo ma to.“

Nezostávaj ticho

Je nejaký spôsob, ako sa dostať z citového zmätku? Áno, je! Žalmista napísal: „Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval... A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ (Žalm 32:5; porovnaj 1. Jána 1:9.) Podobne Andrew našiel skutočnú úľavu, keď vyznal svoj hriech. Spomína: „Priblížil som sa k Jehovovi a vrúcne som sa modlil o odpustenie.“

Môžeš urobiť to isté. Modli sa k Jehovovi. Vie, čo si urobil, ale pokorne to pred ním v modlitbe priznaj. Pros o odpustenie, neváhaj preto, že sa cítiš byť príliš zlý na to, aby ti pomohol. Ježiš zomrel, aby sme sa mohli tešiť z dobrého postavenia pred Bohom napriek našej nedokonalosti. (1. Jána 2:1, 2) Môžeš prosiť aj o silu, aby si urobil potrebné zmeny. Čítanie 51. žalmu môže byť pre teba zvlášť užitočné v tom, aby si dokázal takto pristúpiť k Bohu.

Povedz to svojim rodičom

Je však potrebné viac ako len vyznať sa Bohu. Si povinný povedať to aj svojim rodičom. Sú pred Bohom zodpovední za to, aby ťa vychovávali „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Efezanom 6:4) Môžu to robiť len vtedy, keď poznajú tvoje problémy. Povedať to svojim rodičom tiež nemusí byť jednoduché ani príjemné. Ale po počiatočnej reakcii pravdepodobne ovládnu svoje emócie. Možno budú dokonca radi, že si im natoľko dôveroval, že si im prezradil svoj problém. Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi hovorí o mladom mužovi, ktorý upadol do sexuálnej nemravnosti. Keď sa však napokon priznal, jeho otec ho privítal s otvorenou náručou! (Lukáš 15:11–24) Niet pochýb, že tvoji rodičia ti podobne prídu na pomoc. Napokon, stále ťa milujú.

Pravdaže, môžeš mať obavy, že svojich rodičov zraníš. No to, čo je pre rodičov zraňujúce, nie je tvoje priznanie, ale vykonanie hriechu! Priznanie je prvý krok k zmierneniu tejto bolesti. Ann, ktorú sme už spomenuli, hovorila so svojimi rodičmi a potom cítila obrovskú úľavu.b

Ďalšou prekážkou priznania je tiež hanba a rozpaky. Aj keď verný pisateľ Ezdráš nespáchal hriech, vyznal hriechy svojich súkmeňovcov Židov a povedal: „Hanbím sa a som v rozpakoch, aby som pozdvihol tvár k tebe, ó, môj Bože.“ (Ezdráš 9:6) Iste je vhodné, že sa hanbíš, ak si urobil niečo nesprávne. Naznačuje to, že tvoje svedomie stále pracuje. A po čase tieto pocity hanby ustúpia. Andrew to vyjadril takto: „Priznanie je mimoriadne náročné a trápne. Ale vedomie, že Jehova odpustí vo veľkej miere, je určitou úľavou.“

Návšteva starších

Ak si kresťan, záležitosť sa nekončí tým, že to povieš svojim rodičom. Andrew hovorí: „Vedel som, že so svojím problémom musím ísť za staršími v zbore. Akou úľavou bolo spoznať, že sú tu na to, aby mi pomohli!“ Áno, mladí medzi Jehovovými svedkami môžu ísť po pomoc a povzbudenie za staršími v zbore, a mali by to urobiť. Ale prečo sa nemôžeš len pomodliť k Jehovovi a nechať to tak? Pretože Jehova poveril starších zodpovednosťou, aby „bdeli nad vašimi dušami“. (Hebrejom 13:17) Môžu ti pomôcť vyhnúť sa tomu, aby si opäť upadol do hriechu. — Porovnaj Jakuba 5:14–16.

Neklam sa úvahami, že si môžeš pomôcť sám. Ak by si bol naozaj dosť silný na to, aby si si pomohol sám, bol by si sa dopustil hriechu? Jednoznačne musíš hľadať pomoc u niekoho zvonku. Andrew to odvážne urobil. A jeho rada? „Nabádam každého, kto je alebo bol zapletený do vážneho hriechu, aby otvoril svoje srdce Jehovovi a jednému z jeho pastierov.“

Ako sa však priblížiť k staršiemu? Vyber si jedného, s ktorým sa cítiš primerane voľne. Mohol by si začať takto: „Potrebujem sa o niečom porozprávať,“ alebo: „Mám problém,“ alebo aj: „Mám problém a potrebujem tvoju pomoc.“ Ak budeš úprimný a otvorený, dáš najavo, že sa kajáš a že sa chceš zmeniť.

‚Obávam sa, že budem vylúčený‘

A čo táto možnosť? Je pravda, že ak sa niekto dopustí vážneho hriechu, môže byť vylúčený, ale nie je to automatické. Vylúčení sú tí, ktorí odmietajú kajať sa — tí, ktorí tvrdohlavo odmietajú zmeniť sa. Príslovia 28:13 hovoria: „Kto prikrýva svoje priestupky, nebude mať úspech, ale tomu, kto ich vyznáva a opúšťa, bude preukázané milosrdenstvo.“ To, že si šiel za staršími po pomoc, je dôkazom tvojej túžby zmeniť sa. Starší v prvom rade uzdravujú, a nie trestajú. Sú povinní zaobchádzať s Božím ľudom láskavo a dôstojne. Chcú ti pomôcť, aby si ‚narovnal cesty svojim nohám‘. — Hebrejom 12:13.

Prirodzene, ak podvádzaš alebo ak dlhodobo konáš vážne zlo, možno ti chýbajú presvedčivé „skutky zodpovedajúce pokániu“. (Skutky 26:20) Niekedy to vedie k vylúčeniu. A aj keď sa previnilec kajá, starší sú povinní nejakým spôsobom ho pokarhať. Malo by ťa ich rozhodnutie rozhnevať alebo roztrpčiť? V Hebrejom 12:5, 6 Pavol nabáda: „Syn môj, nepodceňuj kázeň od Jehovu, ani nepoľavuj, keď ťa napráva. Lebo koho Jehova miluje, toho kázni; áno, bičuje každého, koho prijíma za syna.“ Bez ohľadu na to, aký trest dostaneš, pozeraj sa naň ako na dôkaz, že ťa Boh miluje. Pamätaj, že úprimné pokánie ti pomôže obnoviť správny vzťah s naším milosrdným Otcom, Jehovom Bohom.

Priznať sa k svojim chybám si vyžaduje odvahu. Ale ak to urobíš, môžeš urovnať záležitosti nielen so svojimi rodičmi, ale aj s Jehovom Bohom. Nedovoľ, aby ti strach, pýcha a rozpaky zabránili dostať pomoc. Pamätaj: Jehova ‚odpustí vo veľkej miere‘. — Izaiáš 55:7.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 12]

‚Nabádam všetkých, ktorí zhrešili, aby otvorili svoje srdcia Jehovovi.‘— Andrew

[Obrázok na strane 11]

Ak sa priznáš svojim rodičom, môže to viesť k duchovnému uzdraveniu