Čo o tom hovorí Biblia?
Zhoduje sa veda s Bibliou?
OD LIETADIEL a atómových bômb až po genetickú manipuláciu s bunkami a klonovanie ovce je naše 20. storočie obdobím, v ktorom vládne veda. Vedci umožnili ľuďom pristáť na Mesiaci, vyhladili ovčie kiahne, spôsobili prevrat v poľnohospodárstve a miliardám ľudí umožnili okamžitú komunikáciu s celým svetom. A tak neprekvapuje, že keď hovoria vedci, ľudia počúvajú. Ale čo môžu vedci povedať o Biblii, ak o nej niečo hovoria? A čo nám naproti tomu hovorí Biblia o vede?
Sú zázraky nevedecké?
„Vedecky uvažujúci ľudia veria vo vzťah ‚príčiny a následku‘. Domnievajú sa, že na všetko existuje úplne prirodzené vysvetlenie,“ uvádza jedna súčasná encyklopédia. Aj ľudia študujúci Bibliu prijímajú uznávané vedecké zásady. Zisťujú však, že Biblia často hovorí o zázračných udalostiach, ktoré sa podľa súčasného poznania nedajú vedecky vysvetliť. Príkladom je zastavenie slnka za dní Jozuu a Ježišovo chodenie po vode. (Jozua 10:12, 13; Matúš 14:23–34) Tieto zázraky sú však predkladané ako výsledok pôsobiacej Božej moci.
Tento bod je veľmi dôležitý. Keby Biblia tvrdila, že ľudia môžu chodiť po vode bez božskej pomoci alebo že zdanlivý pohyb Slnka po oblohe môže byť bezdôvodne zastavený, mohlo by sa zdať, že to odporuje vedeckým faktom. No keďže Biblia takéto udalosti pripisuje Božej moci, neodporuje vede, ale skôr privádza diskusiu do takej oblasti, kam sa veda ešte nedostala.
Odporuje Biblia vede?
Ale čo také prípady, keď Biblia hovorí o bežných udalostiach v živote ľudí alebo sa len mimochodom zmieňuje o rastlinách, zvieratách alebo prírodných úkazoch? Je zaujímavé, že neexistuje žiaden dokázaný príklad toho, že by Biblia odporovala známym vedeckým faktom, keď sa berie do úvahy kontext.
Biblia napríklad často používa poetický jazyk, ktorý odráža dojmy ľudí žijúcich pred tisíckami rokov. Keď sa v knihe Jób hovorí, že Jehova kuje oblohu „tvrdú ako liate zrkadlo“, vhodne to opisuje oblohu ako kovové zrkadlo, ktoré dáva jasný odraz. (Jób 37:18) Nie je potrebné brať toto znázornenie doslova, ako by ste nebrali doslova znázornenie o tom, že zem má „podstavce“ alebo nejaký „rohový kameň“. — Jób 38:4–7.
Je to dôležité, lebo mnoho komentátorov berie tieto znázornenia doslova. (Pozri 2. Samuelovu 22:8; Žalm 78:23, 24.) Prišli k záveru, že Biblia učí niečo podobné, ako je uvedené v The Anchor Bible Dictionary, kde sa hovorí:
„Zem, ktorú ľudstvo obýva, je považovaná za okrúhly, pevný predmet, možno kotúč, ktorý pláva na nekonečných vodách. Paralelne s touto nižšou vrstvou vody je hore druhá, ktorá je tiež nekonečná a z ktorej voda padá vo forme dažďa cez diery a kanály v nebeskej nádrži. Mesiac, slnko a ďalšie svetelné telesá sú zapustené v zakrivenej štruktúre, ktorá sa klenie nad zemou. Touto štruktúrou je známa ‚nebeská klenba‘ (rákia‛) z kňazského záznamu.“
Je jasné, že tento obraz sa nezhoduje s modernou vedou. No je to nezaujaté hodnotenie učenia Biblie o oblohe? Vôbec nie. The International Standard Bible Encyclopaedia uvádza, že takýto opis hebrejského vesmíru je „v skutočnosti založený viac na predstavách prevládajúcich v Európe počas temného stredoveku než na akýchkoľvek skutočných správach v S[tarom] Z[ákone]“. Kde majú pôvod tieto stredoveké predstavy? Ako vysvetľuje David C. Lindberg v knihe The Beginnings of Western Science (Začiatky západnej vedy), do veľkej miery boli založené na kozmologických predstavách starovekého gréckeho filozofa Aristotela, ktorého diela boli základom veľkej časti stredovekého učenia.
Nemalo by význam a bolo by to mätúce, keby sa Boh v Biblii vyjadroval jazykom, ktorý by bol prijateľný pre vedca 20. storočia. Namiesto vedeckých formulácií je Biblia plná živých znázornení z každodenného života ľudí, ktorí ich zapísali — zobrazení oplývajúcich nadčasovou silou ešte aj dnes. — Jób 38:8–38; Izaiáš 40:12–23.
Poznanie z vyššieho zdroja
Je však zaujímavé, že niektoré zmienky v Biblii skutočne odrážajú vedecké poznanie, ktoré nebolo dostupné ľuďom žijúcim v tej dobe. Jób opisuje Boha, ako „rozťahuje sever nad prázdnom, vešia zem na ničom“. (Jób 26:7) Predstava zeme, ktorá visí „na ničom“, bola úplne iná ako mýtické predstavy väčšiny ľudí v staroveku, ktorí ju umiestňovali na slony alebo morské korytnačky. Mojžišovský Zákon obsahuje hygienické požiadavky, ktoré omnoho predstihli lekárske poznanie tej doby. Predpisy karantény pre ľudí, u ktorých bolo podozrenie, že sú malomocní, a zákaz dotýkať sa mŕtvych ľudí bezpochyby zachránili život mnohým Izraelitom. (3. Mojžišova, 13. kapitola; 4. Mojžišova 19:11–16) Asýrske liečebné metódy sú v ostrom protiklade k tomu opísané ako „zmes náboženstva, veštenia a démonizmu“ a zahŕňali liečbu psími výkalmi a ľudským močom.
Biblia v súlade s tým, čo by sme mohli očakávať od knihy inšpirovanej Stvoriteľom, obsahuje vedecky presné informácie, zjavne predstihujúce dobu, v ktorej boli zapísané, i keď sa nikdy zoširoka nezaoberá vedeckými vysvetleniami, ktoré by boli pre ľudí v staroveku bezvýznamné alebo mätúce. Biblia neobsahuje nič, čo by odporovalo známym vedeckým faktom. Naproti tomu však Biblia obsahuje mnoho vecí, ktoré sa nezhodujú s nedokázanými teóriami, akou je napríklad evolučná teória.
[Zvýraznený text na strane 27]
Jóbova poznámka, že zem ‚visí na ničom‘, naznačuje poznanie, ktoré nebolo dostupné Jóbovým súčasníkom
[Prameň ilustrácie na strane 26]
NASA