Služby a zdroje Internetu

BEŽNÝM prostriedkom, ktorý Internet poskytuje, je celosvetový systém na posielanie a prijímanie elektronickej pošty známy ako e-mail. Elektronická pošta v skutočnosti predstavuje značnú časť celej internetovskej prevádzky a pre mnohých ľudí je to jediný prostriedok Internetu, ktorý používajú. Ako pracuje? Aby sme zodpovedali túto otázku, pozrime sa najprv na bežný poštový systém.

Predstavte si, že bývate v Kanade a chcete poslať list svojej dcére, ktorá býva v Moskve. Po napísaní správnej adresy na obálku list odošlete, čím sa jeho cesta začína. Na pošte ho nasmerujú do ďalšieho miesta, azda do regionálneho alebo do národného distribučného strediska, a potom do miestneho poštového úradu v blízkosti bydliska vašej dcéry.

Podobný proces prebieha aj pri elektronickej pošte. Keď svoj list na počítači napíšete, musíte uviesť e-mail adresu, ktorá identifikuje vašu dcéru. Len čo tento elektronický list odošlete, vycestuje z vášho počítača, často cez zariadenie nazývané modem, ktoré spája váš počítač s Internetom cez telefónnu sieť. Potom prechádza rôznymi počítačmi, ktoré sa správajú ako miestne a národné poštové smerovacie zariadenia. Tieto zariadenia majú dostatok informácií na to, aby dostali list do cieľového počítača, z ktorého si ho vaša dcéra môže vyvolať.

Na rozdiel od bežnej pošty elektronická pošta sa často dostane na miesto určenia, dokonca i na iné svetadiely, už za niekoľko minút alebo aj rýchlejšie, ak nie je niektorá časť siete veľmi preplnená alebo dočasne mimo prevádzky. Keď si vaša dcéra prezrie svoju elektronickú poštovú schránku, nájde tam svoju elektronickú poštu. Rýchlosť elektronickej pošty a ľahkosť, s akou ju možno posielať aj mnohým príjemcom do celého sveta, z nej robí obľúbenú formu komunikácie.

Newsgroups

Ďalšia obľúbená služba sa nazýva Usenet. Usenet ponúka prístup do newsgroups — skupín vyhradených na skupinové diskusie na určité témy. Niektoré newsgroups sú zamerané na kupovanie alebo predávanie rôzneho spotrebného tovaru. Existujú tisíce newsgroups, a keď používateľ získa prístup do Usenetu, za prihlásenie sa do nich už nič neplatí.

Predstavme si, že sa niekto pripojil k newsgroup zaoberajúcej sa zbieraním známok. Keď iní, ktorí do tejto skupiny prispievajú, posielajú nové správy o tomto koníčku, správy sú k dispozícii i tomuto novému. Prezerá si nielen to, čo niekto do newsgroup poslal, ale i to, čo ostatní napísali ako reakciu na to. Napríklad ak niekto požiada o informácie o určitej sérii známok, zakrátko tam môže byť veľa odpovedí z celého sveta s informáciami, ktoré sú hneď k dispozícii všetkým, ktorí sú do tejto newsgroup prihlásení.

Obmenou tejto idey je Bulletin Board System (BBS). Systémy BBS sú podobné ako Usenet s tým rozdielom, že všetky súbory sa nachádzajú v jednom počítači, ktorý má obvykle na starosti jeden človek alebo skupina. Obsah newsgroups odzrkadľuje rôzne záujmy, názory a morálne hodnoty tých, ktorí ich používajú, a preto je potrebná rozvážnosť.

Spoločné používanie súborov a vyhľadávanie tém

Jedným z pôvodných cieľov Internetu bolo globálne spoločné používanie informácií. Učiteľ, o ktorom bola zmienka v predchádzajúcom článku, našiel na Internete ďalšieho pedagóga, ktorý bol ochotný podeliť sa o už vypracované materiály na vyučovanie. Prenos týchto súborov sa uskutočnil za niekoľko minút napriek vyše 3000-kilometrovej vzdialenosti.

Aká pomoc je k dispozícii, ak niekto nevie, kde sa v Internete nachádza nejaká téma? Tak ako vyhľadávame telefónne čísla pomocou telefónneho zoznamu, používateľ môže nájsť miesta, ktoré ho v Internete zaujímajú, tak, že najprv dosiahne prístup k takzvaným vyhľadávacím miestam. Používateľ zadá slovo alebo slovné spojenie a miesto odpovie zoznamom miest v Internete, kde informáciu možno nájsť. Vyhľadávanie je obvykle bezplatné a trvá len niekoľko sekúnd.

Farmár, o ktorom už bola zmienka, sa dozvedel o novej technike nazývanej „precision farming“, pri ktorej sa používajú počítače a družicové mapy. Zadal toto slovné spojenie vyhľadávaciemu miestu, a tak našiel mená farmárov, ktorí túto metódu používajú, ako aj podrobné informácie o nej.

World Wide Web

Súčasť Internetu nazývaná World Wide Web (alebo Web) umožňuje autorom využiť starú myšlienku — poznámky pod čiarou — novým spôsobom. Keď je v článku v časopise alebo v knihe značka poznámky pod čiarou, ktorú tam vložil autor, pozrieme sa na spodný okraj strany, kde je zrejme odkaz na inú stranu alebo knihu. Autori internetovských počítačových dokumentov môžu urobiť v podstate to isté použitím techniky, ktorá podčiarkne alebo zvýrazní niektoré slovo, slovné spojenie alebo obrázok v ich dokumente.

Zvýraznené slovo alebo obrázok čitateľovi signalizuje existenciu pridruženého internetovského zdroja, ktorým je často ďalší dokument. Tento internetovský dokument si čitateľ môže ihneď vyvolať a zobraziť. Dokument môže byť dokonca v inom počítači a v inej krajine. David Peal, autor knihy Access the Internet! (Pripojte sa na Internet!), uvádza, že táto technika „vás spája so skutočnými dokumentmi, nie iba s odkazmi na ne“.

Web umožňuje aj uchovávanie a vyvolávanie fotografií a grafiky a uchovávanie a prehrávanie kreslených filmov, videofilmov a zvukov. Loma, žena v domácnosti, ktorá bola spomínaná na začiatku predchádzajúceho článku, si vyhľadala a prehrala krátky farebný film o súčasných teóriách o vesmíre. Rozprávanie počúvala prostredníctvom zvukového systému počítača.

Surfovanie po Internete

Pomocou webovského prehliadača si možno ľahko a rýchlo prezerať informácie a farebné obrázky, ktoré môžu byť uchovávané v počítačoch v mnohých krajinách. Používanie webovského prehliadača sa môže v niektorých ohľadoch podobať skutočnému cestovaniu, ibaže je to jednoduchšie. Človek si môže prezrieť webovské expozície zvitkov od Mŕtveho mora či navštíviť Pamätné múzeum holokaustu. Táto schopnosť rýchlo sa pohybovať z jedného miesta internetovskej pavučiny (Webu) na druhé sa všeobecne nazýva surfovanie po Internete.

Obchodné a ďalšie organizácie prejavili záujem o Web ako o prostriedok reklamy svojich produktov alebo služieb, ako aj poskytovania iných druhov informácií. Vytvárajú si webovskú stránku, istý druh elektronickej výkladnej skrine. Keď sa adresa webovskej stránky nejakej organizácie stane známou, potenciálni zákazníci môžu použiť prehliadač a ísť „nakupovať“ alebo vyhľadávať informácie. Ale tak ako je to na ktoromkoľvek trhu, nie všetky produkty, služby či informácie poskytované v Internete sú prospešné.

Výskumníci sa snažia urobiť Internet dostatočne bezpečným pre dôverné a chránené transakcie. (O bezpečnosti budeme viac hovoriť neskôr.) Vzhľadom na zväčšujúcu sa premávku, ktorú táto komerčná činnosť vyvolala, sa vyvíja ďalší celosvetový Internet, ktorý niektorí nazvali Internet II.

Čo je to „chat“?

Ďalšou bežnou službou Internetu je Internet Relay Chat čiže Chat. Chat (rozhovor) umožňuje skupine ľudí bezprostredne si posielať správy, používajúc pseudomená. Chat používajú rôzne vekové skupiny, ale mimoriadne obľúbený je medzi mladými ľuďmi. Po pripojení je používateľovi umožnený kontakt s veľkým počtom ďalších používateľov z celého sveta.

Vytvárajú sa takzvané chat rooms (diskusné miestnosti) alebo chat channels (diskusné kanály), ktoré sa venujú určitej téme, napríklad science-fiction, filmom, športu či románom. Všetky správy napísané v rámci chat room sa objavia takmer súčasne na obrazovkách počítačov všetkých účastníkov tej-ktorej chat room.

Chat room sa veľmi podobá spoločenskému stretnutiu ľudí, ktorí medzi sebou nadväzujú rozhovory vo všeobecnosti v rovnakom čase, s tým rozdielom, že namiesto hovorenia všetci píšu krátke správy. Chat rooms sú zvyčajne aktívne 24 hodín denne. Kresťania si, samozrejme, uvedomujú, že biblické zásady týkajúce sa spoločenstva, napríklad zásada zaznamenaná v 1. Korinťanom 15:33, platia na účasť v diskusných skupinách rovnako, ako platia na všetky stránky života.a

Kto platí za Internet?

Možno vás zaujíma, kto platí poplatky za veľké vzdialenosti, ktoré možno na Internete prekonať. Podiel na hradení výdavkov majú všetci používatelia — skupinoví používatelia i jednotlivci. Konečný používateľ však nemusí nutne dostať telefónny účet za diaľkové spojenia, a to ani v prípade, že sa spojil s mnohými zahraničnými miestami. Väčšina používateľov má účet u miestneho komerčného prevádzkovateľa Internetu, ktorý v mnohých prípadoch účtuje používateľovi fixný mesačný poplatok. Prevádzkovatelia zvyčajne poskytujú miestne telefónne číslo, aby neboli potrebné mimoriadne výdavky za telefón. Bežný mesačný poplatok za prístup je približne 20 amerických dolárov.

Ako vidíte, možnosti Internetu sú obrovské. Ale mali by ste sa na túto informačnú diaľnicu napojiť?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 7]

Internetovské adresy — čo je to?

Identifikácia ľudí pripojených na Internet sa robí pomocou e-mail adries. Predstavte si, že chcete poslať elektronickú poštu priateľovi, ktorého e-mail adresa je drg@tekwriting.com.b V tomto príklade identifikačný prvok osoby čiže log-in je „drg“. Ľudia ako svoj log-in často používajú svoje iniciálky alebo celé meno. Výraz nasledujúci za symbolom „@“ môže označovať ich zamestnávateľa, miesto podniku alebo ich prevádzkovateľa služby e-mail. V našom prípade „tekwriting“ označuje takéhoto prevádzkovateľa. Posledná časť adresy označuje druh organizácie, u ktorej má váš priateľ log-in. V našom prípade „com“ označuje komerčnú organizáciu. Vzdelávacie organizácie majú podobný spôsob označovania, ale na konci je „edu“, a neziskové organizácie majú na konci „org“. Podľa inej normy pre e-mail je na konci kód krajiny danej osoby. Napríklad adresa lvg@spicyfoods.ar vyjadruje, že osoba, ktorej log-in je „lvg“, je spojená s firmou „spicyfoods“ v Argentíne.

Ďalší typ adresy lokalizuje webovské dokumenty v Internete. Povedzme, že informácie o výskume dažďových pralesov možno nájsť vo webovskom dokumente, ktorý sa nachádza na http://www.ecosystems.com/research/forests/rf. Písmená „http“ (Hypertext Transfer Protocol) označujú protokol narábajúci s webovskými dokumentmi určitého druhu a „www.ecosystems.com“ je názov webovského serveru, počítača — v tomto prípade komerčnej firmy označenej „ecosystems“. Samotným webovským dokumentom je posledná časť adresy — „/research/forests/rf“. Webovské adresy sa často nazývajú Uniform Resource Locators, skrátene URL.

[Poznámka pod čiarou]