Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo je to vždy len moja vina?

„Môj otec má alergiu a musí pracovať s ľuďmi, ktorí fajčia. Keď príde domov, niekedy je veľmi rozrušený. Stráca veci a obviňuje z toho mňa. Keď mu poviem, že to stratil on, rozzúri sa a povie mi, že ho nemám opravovať.“ — Jedno dospievajúce dievča.

MÁŠ niekedy pocit, že si v rodine obetným baránkom? Zdá sa ti, že bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, obvinia teba? Štrnásťročnej Joy sa to tak zdá. Býva v domácnosti s jedným rodičom a často dozerá na svojho mladšieho brata a sestru. „Som na prízemí, keď sa začnú biť,“ sťažuje sa Joy. „Správajú sa tak hlúpo a nezrelo, no keď príde ocko domov, kričí na mňa, lebo som tam nebola a nezabránila im v tom.“

Ak ti rodičia hovoria, že si rozmaznaný, lenivý, nezodpovedný, alebo používajú ďalšie prívlastky, ktoré naznačujú, že si nenapraviteľný, občas sa ti dokonca môže zdať, ako keby očakávali, že urobíš niečo zle. Ramona jeho rodina nazvala roztržitý profesor — čo bola prezývka, ktorá ho veľmi hnevala. Aj teba môže hnevať prezývka alebo prívlastok, ktorý zdôrazňuje tvoje chyby, hoci je to povedané nežne. Namiesto toho, aby ťa to podnietilo k náprave, negatívne prívlastky môžu jednoducho posilniť pocit, že na vine si vždy ty.

Obvinenie môže obzvlášť bolieť, ak sa zdá, že vyplýva z uprednostňovania. „Som prostredné dieťa,“ hovorí dospievajúci Frankie, „a vždy skončím ako najhorší.“ Možno sa zdá, že tvoji súrodenci sú vždy mimo podozrenia, ale že ty si obvinený už pri prvom náznaku nejakého problému.

Prečo rodičia deti obviňujú

Pravdaže, je len normálne, že rodičia napomínajú svoje deti, ak urobia chybu. Veď zdravé a konštruktívne napomenutie je jedným zo spôsobov, ako bohabojní rodičia vychovávajú svoje deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Efezanom 6:4) Aj najlepší rodičia však občas môžu reagovať prehnane, alebo dokonca môžu rýchlo urobiť nesprávne závery. Spomeň si na jednu udalosť, ktorá sa odohrala, keď bol Ježiš mladý. Pri tejto príležitosti sa Ježiš stratil. Ukázalo sa, že bol v Božom chráme, kde viedol biblické rozhovory. No aj tak, keď ho rodičia našli, matka sa ho spýtala: „Dieťa, prečo si sa k nám takto zachovalo? Tu tvoj otec a ja sme ťa úzkostlivo hľadali.“ — Lukáš 2:48.

Keďže Ježiš bol dokonalý, nebol dôvod obávať sa, že by sa nejako previnil. Ale tak ako všetci milujúci rodičia jeho matka cítila zodpovednosť za svoje dieťa a reagovala rázne, azda z obavy, že boli ohrozené jeho najlepšie záujmy. Podobne aj tvoji rodičia môžu občas reagovať prehnane, no nie preto, že by chceli byť protivní alebo krutí, ale jednoducho preto, že sa o teba skutočne zaujímajú.

Uvedom si tiež, že žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Keďže tvoji rodičia pracujú a starajú sa o domácnosť, sú pod značným tlakom, a to môže ovplyvňovať spôsob, ako sa k tebe správajú. (Porovnaj Kazateľa 7:7.) Jedna pracovníčka v oblasti duševného zdravia poznamenala: „V niektorých rodinách, ktoré prekonávajú krízu, rodičia môžu stratiť trpezlivosť a urobiť prenáhlené rozhodnutia, aj keď obyčajne sú spravodliví.“

Najmä tí rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti sami, majú sklon vybíjať si svoje sklamanie na deťoch jednoducho preto, lebo nemajú druha, s ktorým by veci rozobrali. Určite nie je zábavné, keď sa na teba znesie celá ťarcha osobných sklamaní rodiča. Lucy, ktorá má 17 rokov, hovorí: „Ak niečo urobím a zaslúžim si trest, je to v poriadku. Ale keď som potrestaná preto, že moja matka má zlú náladu, to naozaj nie je spravodlivé.“

Ďalším činiteľom je uprednostňovanie. Aj keď rodič obyčajne miluje všetky svoje deti, nie je nič nezvyčajné, ak je viac priťahovaný k jednému zo svojich detí.a (Porovnaj 1. Mojžišovu 37:3.) Už len pocit, že si menej milovaným dieťaťom, je bolestivý. Ale ak sa zdá, že tvoje potreby sa neberú na vedomie alebo že si často obviňovaný z toho, čo urobili tvoji súrodenci, iste to vyvolá rozhorčenie. „Mám mladšieho brata Darrena,“ hovorí mladá Roxanne. „Pre mamu je to anjelik... Vždy obviňuje mňa, nikdy nie Darrena.“

Rodiny, ktoré majú ťažkosti

Aj v zdravých rodinách môže príležitostne dôjsť k nespravodlivému obvineniu. No v rodinách, ktoré majú ťažkosti, možno rodičia stále deti obviňujú, zahanbujú a ponižujú. Niekedy obviňovanie sprevádza aj „zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč“. — Efezanom 4:31.

Môže byť nejaký mladý človek vinný za takéto výbuchy rodiča? Je pravda, že neposlušný syn alebo dcéra môže byť pre rodiča „trápením“. (Príslovia 17:25) Biblia však hovorí práve rodičom: „Nedráždite [doslova „neprovokujte k zlosti“] svoje deti.“ (Efezanom 6:4) Rodičia musia tak ako všetci kresťania prejavovať sebaovládanie, musia sa ‚ovládať za zlých okolností‘. (2. Timotejovi 2:24) A tak keď rodič stráca sebaovládanie, nemôže zvaľovať vinu za to na nedostatky svojho dieťaťa.

Slovné útoky môžu byť dôkazom toho, že rodič trpí nejakým citovým tlakom, depresiou alebo nízkou sebaúctou. Mohlo by to tiež naznačovať, že má také problémy, ako sú manželské ťažkosti alebo alkoholizmus. Podľa jedného zdroja sa deti závislých rodičov často stávajú obetnými baránkami. „Nič, čo robia, nie je dobré. Možno ich označujú za ‚hlúpe‘, ‚zlé‘, ‚sebecké‘ a tak ďalej. Členovia rodiny sa potom zamerajú na také dieťa (alebo deti) ako na identifikovaný ‚problém‘ a to odvedie ich pozornosť od vlastných nepríjemných pocitov a problémov.“

Vyrovnať sa s nespravodlivým obvinením

Dr. Kathleen McCoyová poznamenáva: „Prívlastky, podceňovanie a kritizovanie osobnosti dieťaťa... môže byť u dospievajúceho dôvodom nízkej sebaúcty, depresie a nekomunikatívnosti.“ Alebo, ako to píše sama Biblia, drsné zaobchádzanie môže deti ‚dráždiť‘ a môže spôsobiť, že budú „skľúčené“. (Kolosanom 3:21) Možno začneš o sebe uvažovať ako o bezcennom, neúspešnom človeku. Možno si vypestuješ aj negatívne pocity voči svojim rodičom. Možno prídeš k záveru, že môžeš urobiť len málo pre to, aby si im vyhovel, a že nie je dôvod, aby si sa o to snažil. Môže sa v tebe usadiť hnev a rozhorčenie a to spôsobí, že odmietaš akúkoľvek disciplínu — aj konštruktívnu kritiku. — Porovnaj Príslovia 5:12.

Čo môžeš robiť? Mnoho závisí od tvojej konkrétnej situácie. Prečo sa nezastaviť a nezamyslieť sa nad ňou reálne? Je to napríklad naozaj tak, že si vždy vinný? Alebo by to mohlo byť jednoducho tak, že tvoji rodičia majú sklon byť niekedy príliš kritickí a povedia niečo nesprávne? „Všetci sa... mnohokrát potkýname,“ hovorí Biblia, a to sa týka aj tvojich rodičov. (Jakub 3:2) A tak aj keď tvoji rodičia občas naozaj reagujú trochu prehnane, musíš prehnane reagovať aj ty? Možno bude dobré uplatniť biblickú radu z Kolosanom 3:13: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“

Aby si to dokázal, môže ti pomôcť, ak sa vcítiš do situácie svojich rodičov. Príslovia 19:11 hovoria: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev a je od neho pekné, ak prejde ponad priestupok.“ Ak sa ti zdá, že keď ocko príde z roboty, je nezvyčajne precitlivený a obviňuje ťa za niečo, čo si neurobil, musíš z toho robiť nejaký veľký problém? Ak si uvedomíš, že je asi nervózny a unavený, môže ti to pomôcť, aby si ‚prešiel ponad priestupok‘.

Čo však vtedy, ak nespravodlivé obviňovanie nie je spôsobené len príležitostným podráždením, ale je trvalé a nemilosrdné? V jednom z budúcich článkov budeme rozoberať spôsoby, ako zlepšiť svoju situáciu v takom prípade.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Od rodiča nie je nespravodlivé, ak ti poskytne radu na nápravu, ak je potrebná