Nezdravý spôsob života — akú cenu zaň platíme?
JEDNO dánske príslovie hovorí, že „choroba je pánom každého človeka“. Každý, kto ochorel na nejakú chronickú chorobu, pohotovo dosvedčí, že tento „pán“ môže byť naozaj krutý! Možno vás však prekvapí, keď sa dozviete, že choroba býva častejšie pozvaným hosťom než pánom. Americké Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb pripisujú 30 percent dní, ktoré pacienti strávili v nemocniciach, chorobám a zraneniam, ktorým sa mohli vyhnúť. Čo je príčinou? Nezdravý a riskantný spôsob života. Uvažujte o niektorých príkladoch.
FAJČENIE. Ira, 53-ročný muž, má emfyzém čiže rozdutie pľúc — výsledok takmer štyroch desaťročí fajčenia. Na liečbu svojho stavu potrebuje mať stálu zásobu kyslíka vo fľašiach, čo stojí asi 400 dolárov mesačne. V roku 1994 bol deväť dní hospitalizovaný a výsledkom bol účet vo výške 18 000 dolárov, čím celková suma vynaložená na starostlivosť o Irovo zdravie v tom roku stúpla hodne nad 20 000 dolárov. Ira však ešte stále nemá pocit, že by mal prestať fajčiť. „Jednoducho mám to neodolateľné nutkanie,“ hovorí.
Irov prípad nie je ojedinelý. Napriek dobre známym nebezpečenstvám fajčenia si ľudia denne zapália asi 15 miliárd cigariet. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch sa na zdravotnícku starostlivosť v súvislosti s chorobami z fajčenia vynaloží ročne asi 50 miliárd dolárov. To znamená, že v roku 1993 predstavovali výdavky na lekárske ošetrenie súvisiace s fajčením približne 2,06 dolára na každú škatuľku predaných cigariet.
Výdavky na lekárske ošetrenie v súvislosti s fajčením môžu začať rásť už pri narodení dieťaťa. Uvedieme aspoň jeden príklad. Istou štúdiou v Spojených štátoch sa zistilo, že u detí, ktoré sa narodili matkám fajčiarkam, bolo dvojnásobne vyššie riziko, že budú mať rázštep pery alebo podnebia, stav, ktorý si môže vyžiadať do veku dvoch rokov dieťaťa až štyri operácie. Priemerná celoživotná suma vynaložená na lekársku starostlivosť a náklady s tým spojené predstavuje 100 000 dolárov na osobu. Samozrejme, žiadnou sumou sa nedá vyčísliť citová ujma pri vrodenej chybe.
Niektorí ľudia hovoria, že vysoké náklady na zdravotnícku starostlivosť spôsobené fajčením sú vyvážené skutočnosťou, že veľa fajčiarov nežije tak dlho, aby úplne využili prostriedky sociálneho zabezpečenia. Ako však píše časopis The New England Journal of Medicine, „tento záver je pochybný; navyše, väčšina bude súhlasiť s tým, že predčasné úmrtia následkom fajčenia nie sú humánnym spôsobom regulovania nákladov na zdravotnícku starostlivosť“.
ALKOHOLIZMUS. Alkoholizmus súvisí s množstvom zdravotných ťažkostí vrátane cirhózy pečene, srdcových chorôb, gastritídy, žalúdočných vredov a pankreatitídy. Môže tiež spôsobiť, že človek je náchylnejší na infekčné choroby, ako je zápal pľúc. Podľa Dr. Stantona Peela sa v Spojených štátoch každý rok „vynaloží 10 miliárd dolárov na ošetrenie ľudí, ktorí sa radi pozerajú na dno pohárika“.
Alkohol často postihuje zárodok v maternici. Každý rok sa len v Spojených štátoch narodia desaťtisíce detí s defektmi, pretože ich matky v tehotenstve pili. U niektorých týchto detí sa zistí fetálny alkoholový syndróm (FAS) a často sú telesne i duševne postihnuté. Celoživotné náklady na zdravotnícku starostlivosť o dieťa postihnuté FAS boli odhadnuté na 1,4 milióna dolárov.
Keďže alkohol obyčajne znižuje sebaovládanie, nadmerné pitie často zohrá určitú úlohu pri vypuknutí násilia, ktoré môže viesť k zraneniam, a tie si vyžadujú lekárske ošetrenie. Potom je tu aj nenahraditeľná škoda spôsobená vodičmi, ktorí riadia vozidlo pod vplyvom alkoholu. Uvažujte o účinkoch na Lindsey, osemročné dievčatko, ktoré museli vyprosťovať zo zadného sedadla matkinho auta, do ktorého narazila opitá vodička. Lindsey strávila sedem týždňov v nemocnici a potrebovala niekoľko operácií. Náklady na zdravotnícku starostlivosť prekročili sumu 300 000 dolárov. A to mala šťastie, že vôbec prežila.
ZNEUŽÍVANIE DROG. Jedna výskumníčka odhaduje, že celoročné náklady spôsobené zneužívaním drog v Amerike predstavujú 67 miliárd dolárov. Joseph A. Califano ml., prezident Centra drogových závislostí na newyorskej Kolumbijskej univerzite, poukazuje na inú nákladnú stránku tohto problému: „Kokaínové deti, pred desaťročím rarita, zapĺňajú novorodenecké oddelenia v počte 2000 dojčiat denne... Výchova každého prežijúceho dieťaťa do dospelosti môže stáť milión dolárov.“ Navyše, hovorí Califano, „tieto tehotné ženy nechodia do poradne pre tehotné ženy a neprestávajú užívať drogy a to je príčina, prečo sa v roku 1994 z takmer troch miliárd dolárov vynaložených z vládneho programu Medicaid použila značná časť na nemocničnú starostlivosť súvisiacu s užívaním drog“.
Tragickosť tejto situácie sa zväčšuje, keď vezmeme do úvahy nevyčísliteľnú cenu, ktorú za toto zlo platia ľudia. Manželské hádky, zanedbané deti a premrhané finančné prostriedky patria k bežným problémom, ktoré postihujú rodiny rozvrátené zneužívaním drog.
PROMISKUITA. V Spojených štátoch sa ročne nakazí viac než 12 miliónov osôb pohlavne prenášanými chorobami, preto majú Spojené štáty najvyššie percento infikovaných zo všetkých rozvinutých krajín. David Celentano z Fakulty hygieny a zdravia Univerzity Johnsa Hopkinsa to nazýva „národnou hanbou“. Priame náklady na liečbu týchto chorôb, nerátajúc do toho aids, predstavujú asi 10 miliárd dolárov ročne. Najväčšiemu riziku je vystavená dospievajúca mládež, a nie div. Podľa jednej správy, kým mladí ukončia stredné vzdelanie, asi 70 percent z nich už malo pohlavný styk a takmer 40 percent malo najmenej štyroch partnerov.
Aids je pre zdravotnícku starostlivosť katastrofou sám osebe. Začiatkom roku 1996 stála najúčinnejšia dostupná liečba — inhibítory proteinázy spolu so štandardnými starými liekmi — od 12 000 do 18 000 dolárov na osobu ročne. Ale to je iba zlomok zo skrytej ceny aidsu, ku ktorej patrí strata produktivity obete a tiež tých, ktorí si berú voľno z práce alebo zo školy, aby sa o chorého postarali. Odhaduje sa, že do roku 2000 odčerpá HIV a aids v celosvetovom meradle asi 356 až 514 miliárd dolárov — čo je ekvivalent zničenia celej ekonomiky Austrálie alebo Indie.
NÁSILIE. Keď bola Joycelyn Eldersová hlavnou lekárkou amerického Úradu pre zdravotníctvo, oznámila, že v roku 1992 predstavovali zdravotnícke náklady spôsobené násilím 13,5 miliardy dolárov. Americký prezident Bill Clinton povedal: „Jedným dôvodom, prečo je americká zdravotnícka starostlivosť taká drahá, je to, že naše nemocnice a pohotovostné stanice sú plné ľudí s reznými a strelnými ranami.“ Časopis The Journal of the American Medical Association má na to dobrý dôvod, keď násilie v Spojených štátoch nazýva „zdravotníckou hrozbou“. Táto správa pokračuje: „Hoci násilie nie je chorobou v ‚klasickom‘ zmysle slova, jeho účinok na zdravie jednotlivca a verejnosti je taký veľký ako vplyv mnohých telesných chorôb — ba možno ešte väčší.“
Istá správa zo 40 nemocníc v štáte Colorado uvádza, že priemerná suma vynaložená na liečbu každej obete násilia počas prvých deviatich mesiacov roku 1993 bola 9600 dolárov. Viac než polovica hospitalizovaných nebola poistená a mnohí z nich nemohli alebo nechceli tieto výdavky zaplatiť. Taká situácia vedie k vyšším daniam, k vyšším poplatkom za poistenie a k vyšším nemocničným účtom. Coloradský nemocničný zväz oznamuje: „Doplácame na to všetci.“
Zmena spôsobu života
Z ľudského hľadiska je vyhliadka na zmenu trendu nezdravého spôsobu života chabá. „Amerika nie je záhradou Eden a nikdy sa celkom nezbavíme zneužívania návykových látok,“ hovorí správa Kolumbijskej univerzity. „No do akej miery sa nám podarí také zneužívanie obmedziť, v takej budeme žať bohaté výsledky vo forme zdravších detí, poklesu násilia a zločinnosti, nižších daní, nižších nákladov na zdravotnícku starostlivosť, vyšších ziskov, lepších študentov a menšieho počtu prípadov aidsu.“
Jehovovi svedkovia zistili, že Biblia je najlepšou pomocou pri dosahovaní tohto cieľa. Biblia nie je obyčajná kniha. Je inšpirovaná Stvoriteľom človeka, Jehovom Bohom. (2. Timotejovi 3:16, 17) On je „Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, ktorý ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť“. (Izaiáš 48:17) Zásady uvedené v Biblii sú zdravé a tí, ktorí sa riadia jej radami, majú z toho veľký úžitok.
Napríklad Esther bola kedysi silnou fajčiarkou.a Keď začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, svedkyňa, ktorá s ňou študovala, ju pozvala, aby strávila deň prehliadkou svetového ústredia Jehovových svedkov v Brooklyne (New York). Spočiatku sa Esther zdráhala. Vedela, že Jehovovi svedkovia nefajčia, a tak uvažovala, ako by len mohla s nimi stráviť celý deň. A tak si dala do kabelky jednu cigaretu s tým, že keď sa jej veľmi bude chcieť fajčiť, jednoducho sa vkradne na toaletu. Práve tak ako si naplánovala, po jednej prehliadke vošla Esther na toaletu a vybrala si cigaretu. Ale potom si niečo všimla. Miestnosť bola úplne čistá a vzduch celkom svieži. „Jednoducho som nemohla znečistiť to miesto fajčením cigarety,“ spomína si Esther, „tak som ju spláchla do misy. A to bola posledná cigareta, ktorej som sa dotkla!“
Milióny ľudí na celom svete sa podobne ako Esther učia žiť v súlade s biblickými zásadami. Majú z toho úžitok a stávajú sa väčším prínosom pre spoločnosť, v ktorej žijú. A čo je najdôležitejšie, prinášajú česť svojmu Stvoriteľovi, Jehovovi Bohu. — Porovnaj Príslovia 27:11.
Hoci „záhradu Eden“ nemožno obnoviť ani najväčším ľudským úsilím, Biblia hovorí, že Boh to urobí. V 2. Petra 3:13 je napísané: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho [Božieho] sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ (Porovnaj Izaiáša 51:3.) Na tejto novej zemi nebude už zdravotnícka starostlivosť problémom, lebo ľudstvo sa bude tešiť zo života v dokonalom zdraví — tak ako to Boh zamýšľal od začiatku. (Izaiáš 33:24) Radi by ste sa viac dozvedeli o Božích sľuboch? Jehovovi svedkovia vám v tom veľmi radi pomôžu.
[Poznámka pod čiarou]
a Meno bolo zmenené.
[Prameň ilustrácie na strane 26]
© 1985 P. F. Bentley/Black Star