„Harmónia skvelého načasovania“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JUŽNEJ AFRIKE

ĽUDSKÁ reč je zázrak. Pri vytváraní množstva rôznych zvukov spolupracuje asi 100 svalov hrudníka, hrdla, čeľustí, jazyka a pier. Každý sval je zväzkom stoviek, ba až tisícov vláken. Tieto svalové vlákna riadi viac mozgových buniek, než ich je potrebných na činnosť svalov nôh atléta. Jedna nervová bunka stačí na riadenie všetkých 2000 vláken lýtkového svalu. No nervové bunky, ktoré riadia hlasivky alebo hrtan, môžu byť pripojené len na dve alebo tri svalové vlákna.

Každé slovo alebo krátka fráza, ktorú vyslovíte, má svoj vlastný vzor pohybu svalov. Napríklad všetky informácie potrebné na opakovanie otázky: „Ako sa máte?“ sú uložené v rečovej oblasti vášho mozgu. No znamená to, že váš mozog používa špecifický, neprispôsobivý systematický svalový program na opakovanie každého slova alebo každej frázy? Nie. Schopnosť reči je oveľa úžasnejšia. Napríklad niekedy môžete mať boľavé miesto v ústach, a tak je pre vás náročné vyslovovať slová vaším špecifickým spôsobom. Bez toho, že by ste si to uvedomovali, mozog prispôsobí pohyb rečových svalov, čím vám umožní vyslovovať slová tak, aby sa to čo najviac podobalo spôsobu, akým bežne hovoríte. To poukazuje na ďalšiu úžasnú skutočnosť.

Jednoduchý pozdrav „Ahoj!“ môže mať množstvo významov. Tón hlasu môže ukázať, či ten, kto to hovorí, je šťastný, vzrušený, či sa nudí alebo sa ponáhľa, či je nahnevaný, smutný alebo sa bojí, a môže odhaliť rôzne odtiene týchto citových stavov. Áno, význam jediného výrazu sa môže meniť v závislosti od rozsahu pohybu a momentálneho načasovania množstva rôznych svalov.

„Pri miernom tempe,“ vysvetľuje Dr. William H. Perkins v knihe Stuttering Prevented (Predísť zajakávaniu), „vyslovíme za sekundu asi 14 hlások. To je dva razy rýchlejšie, než dokážeme ovládať náš jazyk, naše pery, čeľusť alebo ďalšie časti nášho rečového ústrojenstva, keď nimi hýbeme samostatne. No keď ich kvôli reči spojíme, pracujú tak ako prsty skúsených pisárok na stroji alebo koncertných klaviristov. Ich pohyby sa prekrývajú v harmónii skvelého načasovania.“

Niektoré vtáky môžu v obmedzenej miere napodobniť ľudskú reč. Ale žiadne zviera nemá mozog naprogramovaný na vytváranie reči tak, ako ju vytvára ľudský mozog. Neprekvapuje teda, že vedci neuspeli v pokusoch naučiť opice zreteľne hovoriť. Podľa neurobiológa Ronalda Netsella sa schopnosť, ktorá je potrebná na hovorenie, dá porovnať so schopnosťou „výnimočného človeka, ktorý hrá na klavíri len ‚podľa sluchu‘“. A lexikograf Ludwig Koehler vyslovil záver: „Ľudská reč je tajomstvo; je to božský dar, zázrak.“