Váš sluch — dar, ktorý si treba ceniť

POKOJNÝ večer na vidieku, ďaleko od zvukov civilizácie, dáva príležitosť započúvať sa do jemných zvukov noci. V ľahkom vánku šelestí lístie. Pridávajú sa vzdialené zvuky hmyzu, vtákov a ďalších zvierat. Aký nádherný pocit, počuť také jemné zvuky! Počujete ich?

Schopnosť ľudského sluchového ústrojenstva je proste úžasná. Ak strávite pol hodiny vo zvukovo izolovanej komore — čo je akusticky izolovaná miestnosť upravená tak, aby jej steny pohlcovali všetky zvuky — váš sluch sa pomaly ‚zosilní‘ natoľko, že začnete počuť nezvyčajné zvuky vychádzajúce z vášho tela. F. Alton Everest, vedec zaoberajúci sa akustikou, opisuje tento zážitok v knihe The Master Handbook of Acoustics (Základná príručka akustiky). Najskôr budete počuť hlasný tlkot vášho srdca. Asi po hodine v miestnosti budete počuť prúdenie krvi v cievach. A napokon, ak máte dobrý sluch, „vaša trpezlivosť bude odmenená počutím nezvyčajného syčivého zvuku — ozývajúceho sa medzi údermi srdca a prúdením krvi. Čo to je? Je to zvuk čiastočiek vzduchu, ktoré narážajú na vaše ušné bubienky,“ vysvetľuje Everest. „Kmit ušného bubienka následkom tohto syčivého zvuku je neuveriteľne malý — len stotina milióntiny centimetra!“ To je „prah počuteľnosti“, dolná hranica schopnosti počuť zvuk. Väčšia citlivosť by pre nás bola zbytočná, lebo slabšie zvuky by prekryl zvuk čiastočiek vzduchu, ktoré narážajú na bubienok.

Počutie je možné vďaka spolupráci vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha a vďaka schopnosti nášho nervového systému a mozgu spracúvať a vnímať zvuk. Zvuk sa šíri vzduchom vo forme vlnenia vyvolaného vibráciami. Tieto vlny rozkmitajú náš ušný bubienok smerom dozadu a dopredu a tieto kmity sa potom stredným uchom prenášajú do vnútorného ucha. Tam sa kmity prevedú na nervové impulzy, ktoré mozog vyjadruje ako zvuk.a

Vaše dôležité vonkajšie ucho

Pružná, zavinutá vonkajšia časť vášho ucha sa volá ušnica. Ušnica zachytáva zvuk, ale robí aj oveľa viac. Kládli ste si niekedy otázku, prečo má vaše ucho všetky tie malé záhyby? Zvukové vlny odrazené od rôznych miest povrchu ušnice sú jemne upravené podľa uhlu ich dopadu. Mozog je schopný rozlúštiť tieto drobné zmeny a vie určiť polohu zdroja zvuku. Mozog okrem toho porovnáva čas a intenzitu zvuku, ktorý vaše uši zachytia.

Na znázornenie, lúskajte prstami a pohybujte rukou hore a dolu priamo pred niekým, kto má zatvorené oči. Aj keď vaše prsty zostávajú v rovnakej vzdialenosti od oboch uší, dotyčný bude schopný povedať, či zvuk prichádza zhora, zdola alebo z niektorého miesta medzi tým. Dokonca aj keď človek počuje len na jedno ucho, môže celkom dobre určiť, odkiaľ zvuk prichádza.

Vaše stredné ucho — zázrak mechaniky

Základnou funkciou vášho stredného ucha je prenášať kmity bubienka na tekutinu, ktorá vypĺňa vnútorné ucho. Táto tekutina je oveľa ťažšia ako vzduch. A tak podobne ako je to u cyklistu, ktorý ide hore strmým kopcom, na čo najefektívnejší prenos energie je potrebný správny ‚prevod‘. V strednom uchu sa energia prenáša troma kostičkami, ktoré sa pre svoj tvar obyčajne volajú kladivko, nákovka a strmienok. Tento miniatúrny mechanický spojovací článok dosahuje taký ‚prevod‘, ktorý je pre vnútorné ucho takmer dokonalý. Je vypočítané, že bez tohto prevodu by sa strácalo 97 percent zvukovej energie!

K spojovaciemu článku v strednom uchu sú pripojené dva jemné svaly. Len čo je vaše ucho vystavené silnému zvuku nízkej frekvencie, tieto svaly sa v stotine sekundy automaticky stiahnu, čím vo veľkej miere obmedzia pohyb spojovacieho článku, a tak predchádzajú akémukoľvek možnému poškodeniu. Tento reflex je dosť rýchly na to, aby vás chránil prakticky pred všetkými silnými zvukmi, ktoré sa vyskytujú v prírode; nie však pred všetkými, ktoré vytvárajú mechanické a elektronické zariadenia. A navyše, tieto maličké svaly dokážu ochrannú polohu udržať len asi desať minút. Ale to vám dáva možnosť vzdialiť sa od zdroja tohto škodiaceho zvuku. Je zaujímavé, že keď hovoríme, náš mozog vysiela k týmto svalom signály na zníženie sluchovej citlivosti, aby náš hlas nebol pre nás príliš hlasný.

Vaše úžasné vnútorné ucho

Sluchová časť vášho vnútorného ucha sa nachádza v slimáku, ktorý je tak pomenovaný podľa svojho tvaru pripomínajúceho ulitu slimáka. Obal, ktorý chráni jeho jemný mechanizmus, je najtvrdšou kosťou vo vašom tele. V labyrinte slimáka sa nachádza bazálna membrána — jedno z niekoľkých tkanív, ktoré po dĺžke rozdeľujú slimáka do kanálov. Pozdĺž bazálnej membrány je Cortiho orgán s tisíckami vláskových buniek — nervových buniek, ktorých zakončenia sú podobné vlasu a nachádzajú sa v tekutine vypĺňajúcej slimáka.

Keď pohyb kostičiek v strednom uchu rozochveje oválne okienko slimáka, spôsobuje to v tekutine vlny. Tieto vlny rozhýbu blany, asi tak ako vlnky rybníka rozhojdajú plávajúce listy. Vlny ohýbajú bazálnu membránu na miestach zodpovedajúcich príslušným kmitočtom. Vláskové bunky na týchto miestach potom narážajú na kryciu membránu, ktorá ich prikrýva. Tento dotyk je spúšťacím mechanizmom pre vláskové bunky, ktoré potom vytvárajú impulzy a posielajú ich do mozgu. Čím je zvuk intenzívnejší, tým viac vláskových buniek je zaktivizovaných a tým sú zaktivizované rýchlejšie. Mozog tak vníma silnejší zvuk.

Váš mozog a váš sluch

Mozog je najdôležitejšia časť sluchového ústrojenstva. Má úžasnú schopnosť premieňať množstvo informácií, ktoré dostáva vo forme nervových impulzov, na rozumové vnímanie zvuku. Túto dôležitú úlohu jasne ukazuje špeciálne spojenie medzi myslením a počutím, spojenie, ktoré sa skúma na poli takzvanej psychoakustiky. Váš mozog vám napríklad umožňuje počuť jeden rozhovor z mnohých rozhovorov v preplnenej miestnosti. Mikrofón túto schopnosť nemá, a preto by bola páska nahrávaná v tej istej miestnosti takmer nezrozumiteľná.

Podráždenie spôsobené nežiaducimi zvukmi dokazuje inú stránku tohto spojenia. Bez ohľadu na to, aká nízka je intenzita nejakého zvuku, ak ho počujete aj vtedy, keď nechcete, môže vás dráždiť. Napríklad intenzita zvuku kvapkajúceho kohútika je veľmi nízka. No môže byť pre vás mimoriadne nepríjemné, ak vás to zobudí uprostred noci!

Áno, naše emócie sú veľmi tesne spojené s naším sluchom. Len si pomyslite na nákazlivý účinok srdečného smiechu alebo na teplo vyvolané úprimným slovom náklonnosti alebo pochvaly. Podobne aj veľkú časť toho, čo sa učíme, vnímame ušami.

Dar, ktorý si treba ceniť

Mnoho fascinujúcich tajomstiev nášho sluchu ešte nie je odhalených. Ale vedecké porozumenie, ktoré sa doteraz získalo, prehlbuje naše ocenenie pre inteligenciu a lásku prejavenú v tom, že môžeme počuť. „Nech uvažujeme o sluchovom ústrojenstve človeka do akejkoľvek hĺbky,“ píše výskumník v oblasti akustiky F. Alton Everest, „je ťažké vyhnúť sa záveru, že jeho zložité funkcie a mechanizmy naznačujú, že na jeho konštrukcii mal niekto blahodarný podiel.“

Kráľ Dávid, ktorý vládol v starovekom Izraeli, nemal súčasné vedecké poznanie o vnútornej činnosti nášho sluchu. No uvažoval o svojom tele a o jeho mnohých daroch a jeho Tvorcovi spieval: „Som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné.“ (Žalm 139:14) Vedecký výskum zázrakov a záhad nášho tela, vrátane sluchu, podporuje dôkazy toho, že Dávid mal pravdu — boli sme obdivuhodne vytvorení múdrym a milujúcim Stvoriteľom!

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 24]

Pomoc pre ľudí s poškodeným sluchom

Dlhodobé vystavenie silnému zvuku spôsobuje trvalé poškodenie sluchu. Počúvať príliš hlasnú hudbu alebo pracovať pri hlučných zariadeniach bez ochrany je priveľká cena za takúto stratu. Sluchové pomôcky môžu byť pomocou pre ľudí so zhoršeným sluchom, dokonca aj pre niektorých z tých, ktorí sa narodili ako nepočujúci. Mnohým tieto pomôcky prinavracajú celý svet zážitkov. Po tom, čo jedna žena prvýkrát dostala sluchovú pomôcku, zachytila zvláštny zvuk, ktorý prichádzal zvonku cez jej kuchynské okno. „Boli to vtáky!“ zvolala. „Nepočula som ich už celé roky!“

Vekom obyčajne strácame schopnosť počuť vysoké tóny, aj keď nedôjde k nejakému vážnejšiemu poškodeniu. Nanešťastie k vysokým tónom patrí aj frekvencia spoluhlások — čo sú často veľmi dôležité zvuky na porozumenie reči. Slovnú komunikáciu starších ľudí môžu preto rušiť bežné zvuky domácnosti, ako napríklad tečúca voda alebo šuchotanie papierom, keďže majú vysoké frekvencie, ktoré splývajú so spoluhláskami. Sluchové pomôcky môžu priniesť čiastočnú úľavu, ale majú aj nevýhody. Napríklad kvalitné sluchové pomôcky môžu byť veľmi drahé — v mnohých krajinách si ich priemerný človek vôbec nemôže dovoliť. A okrem toho, žiadna sluchová pomôcka vám nevráti úplne normálny sluch. Čo sa teda dá urobiť?

Veľmi môže pomôcť, ak budeme ohľaduplní. Kým oslovíte niekoho, kto slabo počuje, mali by ste sa uistiť, že vie, že sa chystáte niečo mu povedať. Snažte sa byť k nemu otočený tvárou. To mu umožní vidieť pohyby vášho tela a vašich pier, a tak bude môcť zachytiť všetky spoluhlásky vo vašich slovách. Ak je to možné, podíďte k takému človeku bližšie a hovorte pomaly a zreteľne; nekričte. Pre mnohých ľudí so slabším sluchom sú silné zvuky v skutočnosti bolestivé. Ak vám dotyčný neporozumie, sformulujte vetu inak, a neopakujte to, čo ste hovorili predtým. Podobne ak váš sluch nie je taký ako predtým, môžete ostatným uľahčiť komunikáciu s vami tak, že sa viac priblížite k tomu, kto hovorí, a budete trpezlivý. Toto mimoriadne úsilie môže viesť k zlepšeniu vzťahov a môže vám pomôcť zladiť sa s vaším okolím.

[Obrázok]

Ak sa rozprávate s niekým, kto slabo počuje, otočte sa k nemu tvárou a hovorte pomaly a zreteľne

[Nákresy na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Vaše ucho

Ušnica

Sluchový kanálik

Bubienok

Kladivko (malleus)

Nákovka (incus)

Strmienok (stapes)

Kruhové okienko

Oválne okienko

Slimák

Sluchový nerv

Cortiho orgán

Sluchový nerv

Vláskové bunky

Krycia membrána

Nervové vlákna

Bazálna membrána