Kokosový ostrov — povesti o jeho skrytých pokladoch

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Kostarike

ASI 480 kilometrov juhozápadne od pobrežia Kostariky leží ostrov, ktorý je známy povesťami o skrytom poklade. Niektorí ľudia sú presvedčení, že Robert Louis Stevenson napísal svoju svetoznámu knihu Ostrov pokladov na základe povestí o poklade pirátov, ktorý je tam zakopaný.

Kartografovia a námorníci nazývali ostrov od jeho objavenia v 16. storočí rôznymi menami. Po španielsky hovoriaci domorodci poznajú dnes tento ostrov ako Isla del Coco (Kokosový ostrov).

Medzi Kostarikou a súostrovím Galapágy je podmorský hrebeň známy ako Kokosový chrbát. Vulkanická činnosť tohto chrbta podmienila vznik jeho jediného ostrova. Tento hornatý kúsok zeme je jediným väčším ostrovom vo východnej tropickej oblasti Tichého oceánu, ktorý má dostatočné množstvo zrážok na to, aby tu mohol rásť tropický dažďový prales. Každý rok spadne na ostrove asi 7000 milimetrov zrážok.

Anglický básnik 18. storočia Samuel Coleridge opísal trápenie starovekého námorníka, ktorý mal „vodu, všade vodu, ale na pitie nemal ani kvapku“. No v 17. a 18. storočí slúžili sladké vody Kokosového ostrova námorníkom, ktorí dokázali ostrov nájsť, ako oáza v oceáne.

Povesť o skrytom poklade

V časoch, keď medzinárodná komunikácia a obchod boli závislé od plavby po oceánoch, ozbrojené prepady na otvorenom mori, čiže pirátstvo, boli hrozbou pre spoločnosť. Piráti však boli hrozbou aj jeden pre druhého.

Keď piráti vyplienili nejaké malé pobrežné mesto alebo loď, ukradnuté veci si rozdelili. A tak stál každý pirát pred problémom, ako ochrániť svoj podiel z nečestne získanej koristi pred krádežou zo strany svojich spoločníkov. Obyčajne sa rozhodli skryť svoj poklad na tajnom mieste v nádeji, že si ho neskôr budú môcť vziať. Kľúčom k nájdeniu skrytého pokladu sa stala mapa s tajnými značkami, ktorej rozumel iba ten, kto ju nakreslil.

Jedna z povestí Kokosového ostrova hovorí, že po úspešných útokoch na lode a stredoamerické mestá na pobreží Tichého oceánu mala jedna skupina pirátov príliš veľa zlata a klenotov. Keďže na ostrove bol dostatok pitnej vody a dostatočné zásoby mäsa (koncom 18. storočia tam boli dovezené ošípané), kapitán lode mal v úmysle použiť Kokosový ostrov ako základňu na ďalšie prepady.

Podľa jednej verzie tejto povesti trvalo delenie koristi celý deň. Zlato rozdeľovali plnými hrncami. Zo strachu, že ich o bohatstvo pripravia ich chamtiví spoločníci, všetci piráti sa rozhodli zakopať svoj diel pokladu niekde na tomto ostrove. Pomocou povrazov sa vyšplhali na útesy, ktoré lemujú pobrežie ostrova, a každý pirát zmizol v tropickej džungli. Zatiaľ čo niektorí verili svojej pamäti, iní sa vrátili s mapami, ktoré mohli rozlúštiť iba oni sami a ktoré ich mali opäť priviesť k ich pokladu. Všetka táto namáhavá práca však vyšla nazmar. Legenda hovorí, že keď piráti svoju korisť schovali, odplávali na galeóne hľadať väčšiu korisť. Keď doplávali do ďalšieho prístavu, kapitán v obave pred vzburou poslal tých, ktorých podozrieval z prípravy na vzburu, na pobrežie a vytiahol kotvu. Jeho nádej, že podozriví budú identifikovaní ako piráti a obesení, sa takmer splnila. No neočakával, že dvaja členovia posádky s vyššou hodnosťou sa dohodnú s úradmi, ktoré chceli chytiť kapitána. Britské námorníctvo vyslalo loď, ktorá mala galeónu prenasledovať, a skončilo sa to polapením a smrťou kapitána a jeho mužstva.

V minulom storočí táto legenda živila nádeje hľadačov pokladov. Ako však ukazuje nasledujúca správa, dychtiví hľadači pokladov si mali dva razy rozmyslieť, či sa k expedícii na Kokosový ostrov pripoja. Článok uverejnený v novinách The New York Times zo 14. augusta 1892 opisoval hľadanie kapitána Augusta Gislera, ktorý chcel nájsť poklad pozostávajúci zo zlata, striebra a šperkov v hodnote 60 000 000 dolárov. Gislerova honba za pokladom znamenala izolovať sa od civilizácie a znášať tie najťažšie podmienky v džungli tohto opusteného ostrova. Sám vynaložil na tento projekt aspoň 50 000 dolárov a hľadaním pokladu strávil viac než 19 rokov. Roku 1908 Gisler z Kokosového ostrova odišiel, chudobný a zlomený na duchu, bez toho, aby napriek všetkému úsiliu nejaký poklad našiel.

Skutočnosť, že Gisler nijaký poklad na ostrove nenašiel, neodradila každého. Na ostrov sa vybralo viac než 500 organizovaných expedícií. Podľa dostupných informácií ani jedna nenašla poklad spomenutý v povesti.

Prírodné poklady Kokosového ostrova

Nedávno Kokosový ostrov prilákal odlišný druh hľadačov pokladov. Ekoturistov, ako i prírodopiscov a iných vedcov priťahuje fauna a flóra ostrova a poklady bohatého morského života vo vodách okolo ostrova.

Ostrov je pokrytý bujnou tropickou vegetáciou. Vedci identifikovali asi 450 druhov hmyzu a článkonožcov, i keď odhadujú, že na ostrove ich je vyše 800 druhov. Je tam 28 riek, ktoré sá vinú rozoklaným terénom a padajú cez impozantné zrázy, vytvárajúc veľkolepé vodopády.

Jedným z 97 druhov vtákov na ostrove je biely rybár. Má zábavný zvyk vznášať sa priamo nad hlavami ľudí, zdanlivo bez strachu pred návštevníkmi ostrova. Pre tento roztomilý zvyk dostal rybár v španielčine prezývku espíritu santo čiže svätý duch, pripomínajúc biblickú správu o Ježišovom krste. — Pozri Matúša 3:16.

Hlboko pod vodami obklopujúcimi Kokosový ostrov je svet oplývajúci prírodnými pokladmi. K ekoturistom, ktorí navštevujú ostrov, patria športoví potápači, ktorí žasnú nad veľkou koncentráciou žralokov kladivohlavých a žralokov druhu Triaenodon obesus, ktorými sa hemžia tieto vody. Potápači už videli tieto žraloky plávať v skupinách od 40 do 50. Potápačov udivuje aj pozoruhodná čistota vody. Sú očarení hrou farieb, keď sa tropické ryby kŕmia riasami a planktónom.

Kostarika si ako krajina už tradične veľmi váži svoje biologické poklady. V súčasnosti je 18 percent jej územia chránených ako národné parky a rezervácie. Roku 1978 bol Kokosový ostrov vyhlásený za súčasť tohto systému prírodných parkov, ktorý dnes pozostáva z 56 chránených území v krajine. Roku 1991 sa chránené územie rozšírilo a zahŕňa aj 24-kilometrové pásmo podmorských útesov okolo ostrova. Stráženie a ochrana podmorského životného prostredia pred komerčným rybolovom predstavuje náročnú úlohu. Ochranári sa obávajú, že neobmedzený rybolov môže narušiť chúlostivý ekosystém sveta pod hladinou mora, ktorým je ostrov obklopený.

Až dodnes je Kokosový ostrov známy svojimi povesťami o dobrodružných pirátoch a ich zakopanom poklade. Ešte stále vzbudzuje záujem a priťahuje hľadačov pokladov z celého sveta. Avšak najväčšie bohatstvo tohto ostrova je skryté v jeho prírodných zdrojoch.

[Prameň ilustrácií na strane 25]

Obrázky na strane 25–26: S láskavým dovolením Josého Pastora, Okeanos

[Obrázky na strane 26]

Žraloky druhu Triaenodon obesus (1) a žraloky kladivohlavé (2, 3) plávajú vo vodách okolo Kokosového ostrova v skupinách od 40 do 50