Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo sa všetka pozornosť venuje môjmu bratovi?

„Trápi ma, že keď moji bratia a sestry niečo vyvedú, venuje sa im veľká pozornosť — pozitívna alebo negatívna. No keďže ja obyčajne poslúcham, berie sa to ako samozrejmosť.“ — Osemnásťročná Kay.a

„Mojim bratom a sestrám sa venuje väčšia pozornosť a zaobchádzajú s nimi lepšie. Ak sa mi dostane nejakej pozornosti, zväčša je vo forme rady. Cítila by som sa lepšie, keby som vedela, že aj oni sú naprávaní.“ — Pätnásťročná Ruth.

„Zdá sa mi, že mojim starším bratom a sestrám sa dostáva viac výsad a pozornosti.“ — Trinásťročný Bill.

OD CHVÍLE, keď sa narodíme, všetci potrebujeme pozornosť našich rodičov. A ak máš pocit, že sa ti nedostáva jej náležitý diel, pochopiteľne ťa to môže bolieť a hnevať. Najmä keď sa zdá, že tvoji súrodenci — starší, mladší, najlepší, alebo aj tí najneposlušnejší — sú vždy stredobodom pozornosti. Možno sa dokonca cítiš tak ako Dávid, keď napísal: „Bol som zabudnutý ako niekto mŕtvy, ktorý nie je v srdci; stal som sa podobný poškodenej nádobe.“ — Žalm 31:12.

Keď vidíš, ako sa tvojmu súrodencovi venuje pozornosť, ktorú by si chcel mať ty, môže to bolieť. Ale musí to znamenať, že nie si milovaný? Vôbec nie. Niektorým mladým sa dostáva mimoriadna pozornosť, lebo majú výnimočné schopnosti alebo sú spoločenskí. Jedenásťročný Kenneth hovorí: „Hoci je môj mladší brat Arthur len v treťom ročníku, hrá na hudobnom nástroji v skupine žiakov piateho ročníka. Je dobrý aj v športe a v matematike. Vlastne zo všetkých predmetov v škole dostáva jednotky. Niekedy si myslím, že ho ľudia majú radšej ako mňa, ale nezávidím mu. No, možno trošku.“

Potom sú tu mladí, ktorým, ako sa zdá, rodičia venujú veľa času jednoducho preto, že sú najstarší — alebo najmladší. Biblia o mladom mužovi Jozefovi hovorí: „Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých svojich ostatných synov, lebo on bol synom jeho staroby.“ (1. Mojžišova 37:3, 4) Naproti tomu 18-ročný Todd si myslí, že jeho brata uprednostňujú preto, lebo je najstarší. Hovorí: „Raz nám v škole povedali, aby sme na istý školský projekt doniesli nejakú fotografiu obľúbeného dieťaťa. Doma som našiel len niekoľko svojich fotografií a všimol som si, že máme oveľa viac fotografií môjho staršieho brata. To ma viedlo k uvažovaniu, prečo je to tak.“

Často sa však mimoriadna pozornosť venuje tvojmu súrodencovi preto, lebo má problémy — možno také, o ktorých ty nevieš. „Keď som mala asi 16, môj starší brat prežíval náročné obdobie,“ hovorí Cassandra, ktorá má teraz 22 rokov. „Nebol si istý, či naozaj chce slúžiť Jehovovi, a moji rodičia mu venovali takmer všetku svoju pozornosť. V tom čase som nemohla pochopiť prečo. Myslela som si, že im na mne vôbec nezáleží. Bola som preto smutná a cítila som sa zanedbávaná — a bola som aj nahnevaná.“

Prečo niekoho uprednostňujú

Niekedy sa však rodičia previnia tým, že otvorene niektoré z detí uprednostňujú. Jedna matka priznala: „Viem, že môj syn Paul si bolestivo uvedomuje, akí sme pyšní na našu dcéru. Priamo nám povedal: ‚Vždy sa s ockom na seba pozriete, keď Liz niečo povie.‘ Najskôr sme nevedeli, o čom to hovorí. Potom sme si uvedomili, že si stále vymieňame pohľady, ktoré hovoria: ‚No nie je úžasná?‘ Odkedy nás na to upozornil, vynaložili sme skutočné úsilie, aby sme to viac nerobili.“

Ale prečo vôbec rodičia niekoho uprednostňujú? Môže v tom zohrávať úlohu výchova, ktorú dostali oni. Napríklad ak tvoja matka vyrástla ako najmladšie dieťa, môže sa viac stotožňovať s najmladším. Bez toho, že by si to uvedomovala, môže mať sklon postaviť sa na jeho stranu. Alebo rodič môže cítiť spriaznenosť s tým dieťaťom, ktoré má podobnú povahu alebo s ktorým má spoločné záujmy. Pouvažuj o tom, čo Biblia hovorí o Izákovi a Rebeke a o ich dvojčatách Jakobovi a Ezauovi: „Chlapci dorástli a Ezau sa stal mužom, ktorý vedel loviť, mužom poľa, ale Jakob bezúhonným mužom, bývajúcim v stanoch. A Izák miloval Ezaua, lebo to pre jeho ústa znamenalo mať zverinu, zatiaľ čo Rebeka milovala Jakoba.“ — 1. Mojžišova 25:27, 28.

Čo by si mal urobiť, keď sa zdá, že tvoji rodičia uprednostňujú niektorého tvojho súrodenca?b Mohol by si sa pokúsiť pokojne sa o tom s rodičmi porozprávať bez toho, aby si ich obviňoval. (Príslovia 15:22) Keď ich budeš s úctou počúvať, budeš možno schopný pozrieť sa na vec z ich pohľadu. To ti môže pomôcť zmierniť sklamanie. (Príslovia 19:11) Jedno dospievajúce dievča hovorí: „Naozaj ma trápilo, že mojej mame je milší brat ako ja. Keď som sa jej na to spýtala, povedala mi, že môj brat sa veľmi podobá na ocka, a preto je jej milší. A keďže ja sa veľmi podobám na ňu, som milšia ockovi. A tak, keďže sme si dosť podobné, vzájomne si ‚ideme na nervy‘. A keďže môj otec a brat sú si takí podobní, jeden druhého rozčuľujú. Keď mi to takto vysvetlila, pochopila som to, aj keď som sa z toho veľmi netešila.“

Rozdielne zaobchádzanie — je nespravodlivé?

Prečo však rodičia nemôžu jednoducho zaobchádzať so všetkými úplne rovnako? Beth, ktorá má teraz 18 rokov, hovorí: „Keď som mala asi 13 rokov, myslela som si, že by so mnou a s mojím bratom mali zaobchádzať rovnako — presne tak isto. Ale na mňa sa vždy kričalo, zatiaľ čo jemu všetko prešlo. A keď robil s ockom niečo okolo auta, mohol s ním tráviť viac času. Zdalo sa mi to také nespravodlivé.“

No rozdielne zaobchádzanie nemusí byť vždy nespravodlivé. Pouvažuj nad tým, ako Ježiš Kristus zaobchádzal so svojimi apoštolmi. Nesporne miloval všetkých dvanástich, no len troch z nich pozval, aby boli svedkami istých zvláštnych udalostí, vrátane vzkriesenia Jairovej dcéry a premenenia. (Matúš 17:1; Marek 5:37) A navyše, Ježiš mal zvlášť blízky vzťah k apoštolovi Jánovi. (Ján 13:23; 19:26; 20:2; 21:7, 20) Boli tu rozdiely? Určite áno. Bolo to nespravodlivé? Vôbec nie. Lebo zatiaľ čo Ježiš mal možno zvlášť rád niektorých z apoštolov, nezanedbával potreby ostatných. — Marek 6:31–34.

Podobne sa možno jednému z tvojich súrodencov dostáva zvláštnej pozornosti pre jeho talent, povahu alebo potreby. Prirodzene, keď to pozoruješ, môže ťa to bolieť. No otázka je: Sú tvoje potreby naozaj zanedbávané? Sú tvoji rodičia ochotní ti pomôcť, keď od nich potrebuješ radu, pomoc alebo podporu? Ak áno, skutočne môžeš povedať, že si obeťou nespravodlivosti? Biblia nás povzbudzuje, aby sme s druhými zaobchádzali „podľa ich potrieb“. (Rimanom 12:13) Keďže ty a tvoji súrodenci ste osobnosti s rôznymi potrebami, je proste nemožné, aby s vami rodičia zaobchádzali vždy rovnako.

Beth, ktorú sme už citovali, si teda uvedomila, že rovnaké zaobchádzanie nie je vždy spravodlivé a že spravodlivé zaobchádzanie nie je vždy rovnaké. Hovorí: „Uvedomila som si, že ja a môj brat sme dvaja rozdielni ľudia a potrebujeme rozdielne zaobchádzanie. Keď sa pozerám späť, nemôžem uveriť tomu, že som to nevidela, keď som bola mladšia. Mám dojem, že to závisí od toho, ako sa na veci v tom veku pozeráme.“

Naučiť sa rozlišovať

Áno, od toho, „ako sa na veci pozeráme“, do veľkej miery závisia naše reakcie na rôzne situácie. Tak ako farebné šošovky, aj tvoje city môžu sfarbiť veci, na ktoré sa pozeráš. A citová potreba rodičovskej pozornosti a schválenia je silná. Výskumníci Stephen Bank a Michael Kahn poznamenávajú: „Aj keby rodičia boli schopní dosiahnuť ten nedosiahnuteľný sen, aby zaobchádzali so svojimi úplne rozdielnymi deťmi nestranne, každé dieťa by malo dojem, že rodičia uprednostňujú jedno z ostatných detí.“

Pouvažuj znovu napríklad o tom, čo povedali traja mladí citovaní v úvode. Ich situácia by sa zdala bezútešná, nebyť jednej skutočnosti: Sú to súrodenci! Áno, každý si myslí, že tým ostatným sa venuje väčšia pozornosť a že on je ten zanedbávaný! Náš pohľad na veci je teda často trochu skreslený. „Muž s rozlišovacou schopnosťou je chladného ducha,“ hovoria Príslovia 17:27. Rozlišovať znamená pozerať sa na veci reálne a objektívne, nie citovo. Rozlišovacia schopnosť ti môže pomôcť uvedomiť si, že aj keď tvoji rodičia s tebou možno nezaobchádzajú úplne rovnako ako s ostatnými súrodencami, majú na srdci tie najlepšie záujmy vás všetkých! Keď si to uvedomíš, môže ti to pomôcť vyhnúť sa hnevu a trpkosti.

Čo však vtedy, keď sa zdá, že sa ti skutočne nedostáva oprávnený diel pozornosti? Čo môžeš robiť? To sa bude rozoberať v jednom z budúcich čísel Prebuďte sa!

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Rozdielne zaobchádzanie sa môže zdať nespravodlivé