Morové nákazy v 20. storočí
ČIERNA smrť v Európe 14. storočia neviedla ku koncu sveta, ako to mnohí predpovedali. Ale ako je to s našou dobou? Naznačujú epidémie a choroby v našich dňoch, že žijeme v období, ktoré Biblia nazýva „posledné dni“? — 2. Timotejovi 3:1.
Možno si pomyslíte: ‚To určite nie.‘ Vďaka lekárskemu a vedeckému pokroku dnes dokážeme rozumieť chorobám a bojovať proti nim lepšie než v ktoromkoľvek inom období ľudských dejín. Vedci v oblasti medicíny vyvinuli širokú škálu antibiotík a vakcín — mocných zbraní proti chorobám a proti mikróbom, ktoré ich spôsobujú. Zlepšenia v nemocničnej starostlivosti, v úprave vody, v hygienických opatreniach a v spôsobe prípravy jedál takisto pomohli v boji proti nákazlivým chorobám.
Pred niekoľkými desaťročiami si mnohí mysleli, že tento boj sa už takmer skončil. Pravé kiahne už boli vyhladené a cieľom bolo vyhladenie ďalších chorôb. Lieky účinne zdolávali nespočetné neduhy. Odborníci na zdravie hľadeli do budúcnosti s optimizmom. Nákazlivé choroby mali byť premožené; víťazstvo malo nasledovať za víťazstvom. Lekárska veda mala zvíťaziť.
Ale nezvíťazila. Nákazlivé choroby zostávajú až dodnes hlavnou príčinou smrti a iba v roku 1996 zabili vyše 50 miliónov ľudí. Optimizmus minulosti postupne nahrádzajú rastúce obavy z budúcnosti. The World Health Report 1996 (Správa Svetovej zdravotníckej organizácie za rok 1996) varuje: „Pokrok, ktorý sa dosiahol v nedávnych desaťročiach pri úsilí o zlepšenie ľudského zdravia, je teraz vo veľkej miere ohrozený. Stojíme na pokraji celosvetovej krízy v nákazlivých chorobách. Žiadna krajina nie je v bezpečí.“
Staré choroby sa stávajú smrteľnejšími
Jedným dôvodom na obavy je skutočnosť, že dobre známe choroby, ktoré sa už raz považovali za premožené, sa vracajú vo formách, ktoré sú smrteľnejšie a ťažšie sa liečia. Príkladom je tuberkulóza, choroba, o ktorej sa kedysi myslelo, že v rozvinutom svete je už pod kontrolou. Ale tuberkulóza nevymizla; dnes zabíja asi tri milióny ľudí za rok. Očakáva sa, že ak sa opatrenia na kontrolu nezlepšia, potom sa v 90. rokoch touto chorobou nakazí asi 90 miliónov ľudí. Tuberkulóza rezistentná na lieky sa šíri v mnohých krajinách.
Ďalším príkladom znovu sa vracajúcej choroby je malária. Pred štyridsiatimi rokmi lekári prechovávali nádeje na rýchle vyhladenie malárie. Dnes táto choroba zabíja asi dva milióny ľudí každý rok. Malária je endemická, čiže vždy prítomná, vo vyše 90 krajinách a ohrozuje 40 percent svetovej populácie. Moskyty, ktoré prenášajú parazity spôsobujúce maláriu, sa stali odolnými voči pesticídom, a parazity samy sa stali natoľko odolnými voči liekom, že lekári sa obávajú, že niektoré kmene malárie môžu byť už čoskoro neliečiteľné.
Choroba a chudoba
Ďalšie choroby vytrvalo zabíjajú aj napriek tomu, že na boj proti nim existujú účinné zbrane. Pouvažujme napríklad o miechovej meningitíde. Na jej prevenciu existujú vakcíny a na jej liečenie sú lieky. Začiatkom roku 1996 vypukla v subsaharskej Afrike zúrivá epidémia tejto choroby. No vy ste o nej pravdepodobne počuli iba málo; predsa však zabila viac ako 15 000 ľudí — väčšinou chudobných ľudí, prevažne deti.
Infekčné ochorenia dolných dýchacích ciest, vrátane zápalu pľúc, zabíjajú štyri milióny ľudí každý rok, z ktorých väčšinu tvoria deti. Rubeola ročne zabíja milión detí a čierny kašeľ ďalších 355 000. Mnohým z týchto úmrtí by sa tiež dalo predísť pomocou lacných vakcín.
Približne osemtisíc detí zomiera každý deň následkom dehydratácie z hnačky. Takmer všetkým týmto úmrtiam by sa dalo predísť dobrými hygienickými opatreniami alebo zabezpečením čistej pitnej vody, alebo podaním orálneho rehydratačného roztoku.
Väčšina týchto úmrtí nastáva v krajinách rozvojového sveta, kde je chudoba rozšírená. Asi 800 miliónov ľudí — značná časť svetovej populácie — nemá nijaký prístup k zdravotníckej starostlivosti. The World Health Report 1995 (Správa Svetovej zdravotníckej organizácie za rok 1995) hovorí: „Najväčší zabijak sveta a najväčšia príčina zlého zdravia a utrpenia na zemeguli je uvedená takmer na konci zoznamu Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Dostala kód Z59.5 — extrémna chudoba.“
Nové druhy chorôb
Ešte ďalšie choroby sú takpovediac nováčikmi, ktorí boli identifikovaní len nedávno. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nedávno vyhlásila: „Za posledných 20 rokov sa objavilo najmenej 30 nových chorôb, ktoré ohrozujú zdravie stámiliónov ľudí. V prípade mnohých z týchto chorôb neexistuje nijaké liečenie, nijaká možnosť uzdravenia ani vakcína, a možnosti predchádzať im alebo ich dostať pod kontrolu sú obmedzené.“
Vezmite si napríklad vírus HIV a aids. Hoci približne pred 15 rokmi boli ešte neznáme, dnes sužujú ľudí na každom svetadieli. V súčasnosti je vírusom HIV nakazených asi 20 miliónov dospelých a viac než 4,5 milióna dostalo aids. Podľa správy Human Development Report 1996 je teraz aids hlavnou príčinou smrti dospelých vo veku do 45 rokov v Európe a v Severnej Amerike. Na celom svete sa nakazí okolo 6000 ľudí každý deň, teda jeden človek každých 15 sekúnd. Prognózy naznačujú, že počet prípadov aidsu bude prudko stúpať. Do roku 2010 sa podľa jednej americkej agentúry očakáva, že predpokladaná dĺžka života v afrických a ázijských krajinách, ktoré sú najviac postihnuté aidsom, sa zníži na 25 rokov.
Je vari aids výnimočnou chorobou, jedinou svojho druhu, alebo by mohli epidémie ďalších chorôb spôsobiť podobnú, či ešte horšiu pohromu? WHO odpovedá: „Niet pochýb o tom, že choroby dnes ešte neznáme, ale s potenciálom stať sa aidsom zajtrajška, na nás v skrytosti číhajú.“
Faktory v prospech mikróba
Prečo sa odborníci na zdravie obávajú epidémií chorôb v budúcnosti? Jedným dôvodom je nárast miest. Pred sto rokmi žilo v mestách iba asi 15 percent svetovej populácie. Predpovede však odhadujú, že do roku 2010 bude vyše polovice ľudí sveta žiť v mestských oblastiach, obzvlášť vo veľkomestách menej rozvinutých krajín.
Pôvodcom nákaz sa v husto osídlených oblastiach darí. Ak má nejaké mesto dobrú úroveň bývania, ako aj zodpovedajúcu kanalizáciu a zásobovanie vodou a dobrú zdravotnícku starostlivosť, nebezpečenstvo epidémií sa znižuje. Ale najrýchlejšie rastúce mestá sú práve mestá v chudobných krajinách. Niektoré mestá majú iba jednu toaletu na každých 750 alebo viac ľudí. Mnohé mestské oblasti okrem toho nemajú dobrú úroveň bývania a nezávadnú pitnú vodu, a ani zdravotnícke zariadenia. Tam, kde žijú státisíce ľudí natlačené v úbohých podmienkach, sa pravdepodobnosť prenosu chorôb veľmi zvyšuje.
Znamená to však, že epidémie budúcnosti sa budú obmedzovať len na preplnené, chudobou postihnuté veľkomestá? Časopis Archives of Internal Medicine odpovedá: „Musíme skutočne pochopiť, že oblasti najhlbšej chudoby, ekonomická beznádej a ich dôsledky vytvárajú to najúrodnejšie pole na rozsievanie nákaz a premáhajú aj technológiu zvyšnej časti ľudstva.“
Nie je ľahké obmedziť chorobu len na jednu oblasť. Masy ľudí sú v pohybe. Každý deň prekročí medzinárodné hranice asi jeden milión ľudí. Každý týždeň cestuje milión ľudí medzi bohatými a chudobnými krajinami. A ako ľudia cestujú, smrtiace mikróby sa ‚zvezú‘ s nimi. Časopis The Journal of the American Medical Association poznamenal: „Vypuknutie nejakej choroby kdekoľvek na svete sa dnes musí považovať za hrozbu pre väčšinu krajín, a zvlášť pre tie, ktoré slúžia ako významné strediská medzinárodného cestovného ruchu.“
A tak aj napriek lekárskemu pokroku 20. storočia si morové nákazy naďalej vyberajú svoju daň na ľudských životoch a mnohí sa boja, že to najhoršie ešte len príde. Ale čo hovorí o budúcnosti Biblia?
[Zvýraznený text na strane 4]
Nákazlivé choroby sú stále hlavnou príčinou smrti vo svete a iba v roku 1996 zabili vyše 50 miliónov ľudí
[Rámček na strane 6]
Rezistencia na antibiotiká
Mnohé nákazlivé choroby sa čoraz ťažšie liečia, pretože sa stali rezistentnými na antibiotiká. Stáva sa to takto: Keď baktérie niekoho nakazia, stále sa rozmnožujú, a tak prenášajú svoje genetické črty na svoje potomstvo. Pri vzniku každej novej baktérie existuje riziko mutácie — nepatrnej chyby v kopírovaní, ktorá dá novej baktérii nejakú novú črtu. Pravdepodobnosť, že nejaká baktéria sa mutáciou zmení tak, že by sa stala rezistentnou na antibiotiká, je mimoriadne malá. Ale baktérie sa rozmnožujú po miliardách a niekedy vytvoria až tri generácie potomstva za hodinu. A tak sa nepravdepodobné predsa len stáva — z času na čas sa objaví baktéria, ktorú je ťažké zabiť antibiotikom.
Keď potom infikovaná osoba užíva antibiotikum, nerezistentné baktérie sú vyhladené a dotyčná osoba sa pravdepodobne cíti lepšie. No rezistentné baktérie prežívajú. Teraz však už nemusia zápasiť o výživu a priestor so svojimi spolumikróbmi. Môžu sa nekontrolovane množiť. A keďže jediná baktéria sa môže namnožiť až na vyše 16 miliónov baktérií za jediný deň, netrvá dlho a človek je opäť chorý. No teraz je nakazený kmeňom baktérií, ktoré sú odolné proti lieku, ktorý ich mal zabiť. Tieto baktérie môžu nakaziť aj iných ľudí a časom sa môžu mutáciou opäť zmeniť tak, že sa stanú rezistentnými na ďalšie antibiotiká.
Jeden úvodník v časopise Archives of Internal Medicine uviedol: „Prudký nárast rezistencie na našu súčasnú terapeutickú výzbroj u pôvodcov bakteriálnych, vírusových, plesňových a parazitárnych ochorení nás núti uvažovať nie o tom, či, ale kedy prehráme túto vojnu človeka proti svetu mikróbov“. — Kurzíva od nás.
[Rámček na strane 7]
Niektoré z nových nákazlivých chorôb od roku 1976
Rok Kde sa prvýkrát
identi- objavila alebo kde
fikovania Názov choroby bola identifikovaná
1976 Legionárska choroba Spojené štáty
1976 Kryptosporidióza Spojené štáty
1976 Hemoragická horúčka Ebola Zair
1977 Hantavírus Kórea
1980 Hepatitída delta (HD) Taliansko
1980 Ľudský T-lymfotropický vírus 1 (HTLV-1) Japonsko
1981 Aids Spojené štáty
1982 E. coli O157:H7 Spojené štáty
1986 Bovinná spongiformná encefalopatia* Veľká Británia
1988 Salmonella enteritidis PT4 Veľká Británia
1989 Hepatitída C Spojené štáty
1991 Venezuelská hemoragická horúčka Venezuela
1992 Vibrio cholerae 0139 India
1994 Brazílska hemoragická horúčka Brazília
1994 Vírus ľudských a konských osýpok Austrália
*Iba u zvierat.
[Prameň ilustrácie]
Zdroj: WHO
[Rámček na strane 8]
Staré choroby sa vracajú
Tuberkulóza: Očakáva sa, že v tomto desaťročí zomrie na tuberkulózu vyše 30 miliónov ľudí. Vinou neúčinnej liečby tejto choroby v minulosti sa tuberkulóza rezistentná na lieky teraz stáva celosvetovou hrozbou. Niektoré kmene baktérií sú v súčasnosti odolné voči liekom, ktoré ich kedysi ničili bez zlyhania.
Malária: Táto choroba ročne postihuje až 500 miliónov ľudí a zabíja asi 2 milióny. Snahy dostať túto chorobu pod kontrolu sú brzdené nedostatkom alebo nesprávnym používaním liekov. Následkom toho sa parazity spôsobujúce maláriu stali rezistentnými na lieky, ktoré ich kedysi zabíjali. Odolnosť moskytov proti insekticídom tento problém ešte viac komplikuje.
Cholera: Cholera zabíja 120 000 ľudí za rok, a to väčšinou v Afrike, kde sa epidémie rozširujú stále viac a stále častejšie. Hoci v Južnej Amerike bola cholera po desaťročia neznáma, v roku 1991 postihla Peru a odvtedy sa rozšírila po celom tomto kontinente.
Horúčka dengue: Tento vírus prenášaný moskytmi sužuje podľa odhadov 20 miliónov ľudí každý rok. V roku 1995 postihla najmenej 14 krajín Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti najhoršia epidémia horúčky dengue za posledných 15 rokov. Epidémie horúčky dengue sa rozširujú následkom rastu miest, rozširovania sa moskytov prenášajúcich horúčku dengue a hromadného pohybu nakazených ľudí.
Záškrt: Vďaka programom hromadnej imunizácie, ktoré sa začali pred 50 rokmi, sa táto choroba stala v priemyselne rozvinutých krajinách mimoriadne zriedkavou. Avšak od roku 1990 zúrili epidémie záškrtu v 15 krajinách východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu. Každý štvrtý človek, ktorý sa nakazil touto chorobou, zomrel. Počas prvej polovice roku 1995 bolo ohlásených približne 25 000 prípadov.
Bubonický mor: V roku 1995 bolo Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) ohlásených najmenej 1400 prípadov ľudského moru. V Spojených štátoch a na iných miestach sa táto choroba rozšírila do oblastí, kde sa už desaťročia mor nevyskytol.
[Prameň ilustrácie]
Zdroj: WHO
[Obrázok na strane 5]
Napriek zlepšeniu zdravotníckej starostlivosti lekárska veda stále nie je schopná zastaviť šírenie nákazlivých chorôb
[Prameň ilustrácie]
WHO photo by J. Abcede
[Obrázok na strane 7]
Choroby sa šíria ľahko, keď ľudia žijú natlačení v úbohých podmienkach
[Obrázok na strane 8]
Približne 800 miliónov ľudí v krajinách rozvojového sveta nemá prístup k zdravotníckej starostlivosti