Príprava detí na odchod

„AKO šípy v ruke mocného, takí sú synovia mladosti,“ napísal biblický žalmista. (Žalm 127:4) Šíp nezasahuje svoj cieľ náhodne. Musí byť starostlivo zamierený. Podobne ani deti nemusia dosiahnuť cieľ stať sa zodpovednými dospelými bez rodičovského usmerňovania. „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho,“ nabáda Biblia, a „aj keď zostarne, neodbočí z nej.“ — Príslovia 22:6.

Premenu od nesamostatného dieťaťa k samostatnému dospelému nemožno uskutočniť za noc. Teda kedy by mali rodičia začať učiť svoje deti samostatnosti? Apoštol Pavol pripomínal mladému mužovi Timotejovi: „Od útleho detstva [si] poznal sväté spisy, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša.“ (2. Timotejovi 3:15) Predstavte si, Timotejovi začala jeho matka poskytovať duchovné školenie ešte ako nemluvňaťu!

Nuž, keď z duchovného školenia môžu mať úžitok nemluvniatka, či nie je rozumné, aby sa deťom začalo poskytovať školenie pre vek dospelosti čo najskôr? Jeden zo spôsobov, ako to robiť, je učiť ich, aby boli zodpovedné a robili vlastné rozhodnutia.

Učiť deti zodpovednosti

Ako môžete povzbudzovať svoje deti k zodpovednosti? Manželská dvojica Jack a Nora v súvislosti so svojou dcérou spomína: „Sotva vedela chodiť, naučila sa odnášať ponožky alebo iné malé veci do svojej spálne a dávať ich do správnej zásuvky. Naučila sa tiež odkladať hračky a knižky na svoje miesto.“ To sú malé začiatky, ale to dieťa sa už učilo robiť zodpovedné rozhodnutia.

Keď je dieťa väčšie, azda mu možno zveriť o niečo vážnejšiu zodpovednosť. Abra a Anita preto dovolili svojej dcére mať doma psa. Dievča bolo zodpovedné za starostlivosť o psa, a dokonca na ňu dávalo peniaze zo svojho vreckového. Školenie detí, aby konali v súlade so svojimi zodpovednosťami, si vyžaduje trpezlivosť. Stojí to však za to a prispieva to k ich citovému rastu.

Ďalšou príležitosťou učiť deti zodpovednosti sú domáce práce. Niektorí rodičia v podstate vynechávajú svoje deti z rodinných povinností, lebo ich zapojenie považujú skôr za oštaru než za pomoc. Ďalší usudzujú, že ich deti by sa mali ‚mať lepšie, než sa mali oni ako deti‘. To je mylné uvažovanie. Písma hovoria: „Ak niekto rozmaznáva svojho sluhu od mladosti, v neskoršom živote sa stane dokonca nevďačníkom.“ (Príslovia 29:21) Podstata tohto textu sa rozhodne týka detí. Je smutné, keď mladý človek vstupuje do veku dospelosti nielen ako ‚nevďačník‘, ale aj ako neschopný zvládnuť i tie najjednoduchšie úlohy v domácnosti.

Mladým ľuďom v biblických časoch boli bežne prideľované domáce práce. Napríklad mladý Jozef bol už ako 17-ročný spoluzodpovedný za starostlivosť o rodinné stáda. (1. Mojžišova 37:2) To vôbec nebola malá úloha, lebo stáda jeho otca boli obrovské. (1. Mojžišova 32:13–15) Vzhľadom na fakt, že Jozef sa neskôr stal mocným vládcom, je veľmi pravdepodobné, že toto skoré školenie malo veľký podiel na pozitívnom formovaní jeho charakteru. Dávidovi, budúcemu kráľovi Izraela, boli ako mladíkovi takisto zverené rodinné stáda. — 1. Samuelova 16:11.

A poučenie pre dnešných rodičov? Prideľujte svojim deťom zmysluplné domáce práce. S trochou času, úsilia a trpezlivosti môžete mladých ľudí naučiť pomáhať pri upratovaní, varení, udržiavaní dvora, oprave domu a automobilu. Pravda, veľa závisí od veku a schopností dieťaťa. Ale obvykle aj malé deti môžu určitým spôsobom ‚pomáhať oteckovi opravovať auto‘ alebo ‚pomáhať mamičke variť obed‘.

Učiť deti vykonávať domáce práce si tiež vyžaduje, aby im rodičia dávali veľmi cenný dar — svoj čas. Jednej manželskej dvojice, rodičov dvoch chlapcov, sa pýtali na tajomstvo úspešného školenia detí. Títo rodičia odpovedali: „Čas, čas, čas!“

Láskyplné naprávanie

Keď deti vykonávajú svoje úlohy dobre, alebo aspoň vynakladajú úsilie, aby to robili, povzbudzujte ich hojnou a úprimnou chválou! (Porovnaj Matúša 25:21.) Prirodzene, deti zriedkakedy vykonajú úlohy tak ako dospelý. A keď deťom dovolíte robiť vlastné rozhodnutia, budú často robiť chyby. No vyvarujte sa prehnanej reakcie! Vari aj vy ako dospelí nerobíte chyby? Prečo teda neprejaviť trpezlivosť, keď urobí chybu vaše dieťa? (Porovnaj Žalm 103:13.) Počítajte s chybami. Považujte ich za súčasť učebného procesu.

Autori Michael Schulman a Eva Meklerová uvádzajú: „Deti, s ktorými sa zaobchádza priateľsky, nemajú obavy, že budú potrestané za to, že podnikli samostatné kroky.“ Ale „deti, ktoré majú chladných či nevľúdnych rodičov, sa obávajú podniknúť v podstate akýkoľvek spontánny krok, vrátane tých užitočných, lebo sa boja, že ich rodičia nájdu na tom, čo urobili, nejaký nedostatok a skritizujú ich alebo ich potrestajú“. Toto vyjadrenie je v súlade s biblickou výstrahou určenou rodičom: „Nedráždite svoje deti, aby neboli skľúčené.“ (Kolosanom 3:21) A tak keď snahy dieťaťa nesplnia naše očakávania, prečo ho nepochváliť aspoň za to, že sa snažilo? Povzbuďte ho, aby to nabudúce urobilo lepšie. Dajte mu najavo, že jeho pokrok je pre vás zdrojom radosti. Uistite ho o svojej láske.

Samozrejme, občas je naprávanie nevyhnutné. Mimoriadne zjavné to môže byť v rokoch dospievania, keď mladí ľudia zápasia o to, aby si vytvorili vlastnú identitu, aby boli prijímaní ako samostatní jedinci na základe vlastných schopností. Preto rodičia urobia múdro, keď sa na také pokusy o dosiahnutie nezávislosti budú pozerať s pochopením namiesto toho, aby si ich vždy vysvetľovali ako vzburu.

Pravda, mladí ľudia sú náchylní konať impulzívne či podliehať ‚žiadostiam, ktoré súvisia s mladosťou‘. (2. Timotejovi 2:22) Keď sa teda nestanovia hranice správania, môže to dieťaťu uškodiť po citovej stránke; nenaučí sa prejavovať sebaovládanie a sebadisciplínu. Biblia vystríha: „Chlapec, ktorému je ponechaná voľnosť, spôsobí svojej matke hanbu.“ (Príslovia 29:15) No primerané, láskyplné disciplinovanie je užitočné a pripravuje mladého človeka na nároky a tlaky dospelosti. Biblia nabáda: „Kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, ten ho vyhľadáva s kázňou.“ (Príslovia 13:24) Pamätajte však, že podstatou disciplinovania je učenie a školenie — nie trestanie. Slovo „prút“ sa tu pravdepodobne vzťahuje na palicu, ktorú používali pastieri na usmerňovanie svojho stáda. (Žalm 23:4) Je to symbol láskyplného vedenia — nie drsnej surovosti.

Vzdelávanie pre život

Rodičovské vedenie je mimoriadne potrebné, keď ide o vzdelávanie dieťaťa. Zaujímajte sa o vzdelávanie svojho dieťaťa. Pomôžte mu zvoliť si vhodné školské predmety a zodpovedne sa rozhodnúť, či bude potrebné nejaké ďalšie vzdelávanie.a

Prirodzene, najdôležitejším vzdelaním vôbec je duchovné vzdelanie. (Izaiáš 54:13) Deti budú potrebovať zbožné hodnoty, aby prežili vo svete dospelých. Musí byť školená ich „vnímavosť“. (Hebrejom 5:14) Rodičia môžu urobiť veľa pre to, aby im v tomto ohľade pomohli. Rodiny Jehovových svedkov sú povzbudzované, aby s deťmi viedli pravidelné biblické štúdium. Podľa príkladu Timotejovej matky, ktorá Timoteja vyučovala z Písma od jeho útleho detstva, rodičia z radov svedkov takisto vyučujú svoje malé deti.

Barbara, matka v neúplnej rodine, dbá na to, aby rodinné štúdium Biblie bolo pre deti veľmi príjemným zážitkom. „V ten večer sa postarám o to, aby som dala deťom dobré jedlo, a dám im aj zákusok, ktorý majú rady. Na vyvolanie správnej nálady pustím nahrávku Melódií Kráľovstva. Potom po úvodnej modlitbe zvyčajne študujeme časopis Strážna veža. No ak je potrebné niečo mimoriadne, môžem využiť také publikácie, ako je kniha Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede.“b Podľa Barbary štúdium Biblie pomáha jej deťom, aby „získali na veci Jehovov pohľad“.

Naozaj, dieťaťu nemožno dať nijaký väčší dar, než je poznanie a porozumenie Božieho Slova, Biblie. Biblia môže dať „neskúseným rozumnosť, mladému mužovi poznanie a schopnosť premýšľať“. (Príslovia 1:4) Takto vyzbrojený mladý človek vstupuje do dospelosti schopný poradiť si s novými tlakmi a situáciami.

Napriek tomu odchod detí signalizuje veľkú zmenu v životnom štýle väčšiny rodičov. Ako sa môžu rodičia úspešne vyrovnať s tým, že rodinné hniezdo zostalo prázdne, o tom hovorí nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

„Deti, ktoré majú chladných či nevľúdnych rodičov, sa obávajú podniknúť v podstate akýkoľvek spontánny krok, vrátane tých užitočných, lebo sa boja, že ich rodičia nájdu na tom, čo urobili, nejaký nedostatok a skritizujú ich alebo ich potrestajú.“ — Bringing Up a Moral Child (Výchova mravného dieťaťa) od Michaela Schulmana a Evy Meklerovej

[Rámček na strane 6]

Rodičia bez manželského partnera — problém prípravy detí na odchod

Rebeka, osamelá matka, hovorí: „Pre rodičov bez manželského partnera je veľmi ťažké pripravovať svoje deti na odchod. Ak si nedávame pozor, prejavujeme sklon priveľmi ich chrániť a priveľmi sa o ne starať.“ Kniha Rodinné šťastie — aké je jeho tajomstvo?c na stranách 107–108 ponúka tieto užitočné postrehy:

„Je prirodzené, že osamelí rodičia majú k svojim deťom mimoriadne blízky vzťah, no treba dávať pozor, aby sa neprekračovali hranice, ktoré medzi rodičmi a deťmi stanovil Boh. Vážne ťažkosti môžu vzniknúť napríklad vtedy, keď osamelá matka očakáva od svojho syna, že prevezme zodpovednosti muža domu, alebo sa k svojej dcére správa ako k dôverníčke a zaťažuje ju dôvernými problémami. Také niečo je pre dieťa nevhodné, stresujúce a často aj mätúce.

Uisti svoje deti, že ty ako rodič sa budeš o ne starať — nie naopak. (Porovnaj 2. Korinťanom 12:14.) Občas možno potrebuješ nejakú radu alebo podporu. Hľadaj ju u kresťanských starších alebo možno u zrelých kresťanských žien, nie u svojich nedospelých detí. — Títovi 2:3.“

Keď si rodičia bez manželského partnera stanovia primerané hranice a udržiavajú si zdravý vzťah k svojim deťom, je pre nich obvykle ľahšie pripravovať svoje deti na odchod.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 7]

Praktické školenie môže deťom pomôcť, aby sa stali zodpovednejšími dospelými

[Obrázky na strane 8]

Rodinné štúdium Biblie môže dať deťom múdrosť potrebnú na to, aby úspešne zvládli život v dospelosti