Ako sa vyrovnať s následkami
GILBERT ležal na nemocničnej posteli s ochrnutými končatinami a pýtal sa svojho lekára: „Budem môcť niekedy opäť hýbať rukou a nohou?“ Dostal podnetnú odpoveď: „Čím usilovnejšie budete na tom pracovať, tým viac sa vám vráti a tým rýchlejšie to bude.“ Gilbert odpovedal: „Som pripravený!“ Vo veku 65 rokov mu fyzikálna terapia spolu s pozitívnou vyhliadkou pomohla z invalidného vozíka k pomôcke na chodenie, potom k paličke a späť do práce.
„Väčšina dnešnej rehabilitácie po mozgovej príhode podporuje názor, že keď je jedna oblasť mozgu poškodená, úlohu poškodeného tkaniva môžu prevziať iné oblasti. Jedným z cieľov terapie je zvýšiť potenciál týchto nezainteresovaných oblastí a poskytnúť stimuláciu, ktorá umožní mozgu reorganizáciu a prispôsobenie,“ hovoria výskumníci Weinerová, Lee a Bellová. Zotavenie však závisí aj od iných činiteľov, napríklad od miesta a rozsahu mozgovej príhody, celkového zdravotného stavu jednotlivca, kvality lekárskej starostlivosti a podpory ďalších ľudí.
Podpora zo strany rodiny a priateľov
Erikka sa tri roky venovala rehabilitačnému cvičeniu a učila sa chodiť a používať pravú ruku tak, aby kompenzovala činnosť svojej ochrnutej ľavej ruky. Hovorí, čo jej umožnilo zvládnuť situáciu: „Najdôležitejšou vecou bolo to, že môj manžel a priatelia mi zostali verní. Vedomie, že ma milujú, mi dodávalo silu, a keď ma povzbudzovali, aby som sa nevzdávala, podnecovalo ma to.“
Členovia rodiny sa stávajú partnermi v procese zotavovania svojich milovaných. Mali by klásť otázky lekárskemu personálu a pozorne si všímať terapie, v ktorých bude azda potrebné pokračovať doma, aby sa nestratilo dosiahnuté zlepšenie. Trpezlivosť, láskavosť, porozumenie a náklonnosť, ktorú prejavia členovia rodiny a priatelia, poskytne postihnutému bezpečné citové zázemie, v ktorom by sa mohol opäť naučiť rozprávať, čítať a zvládať ďalšie činnosti každodenného života.
John sa snažil nájsť rovnováhu medzi naliehaním a rozmaznávaním a usilovne pracoval, aby pomohol svojej manželke Ellen s cvičením a terapiou. Snahu svojej rodiny opisuje takto: „Nedovolili sme, aby Ellen upadla do hlbokej sebaľútosti. Niekedy sme boli prísni učitelia, ale vždy sme si všímali jej obmedzenia a pomáhali sme jej. Je veľmi citlivá, a tak som sa snažil nespôsobovať jej stres.“
Keď sa Ellen učila s pomocou logopéda opäť hovoriť, John jej pomáhal. „Robiť niektoré veci spolu bol jeden zo spôsobov povzbudenia, a tak sme spoločne nahlas čítali jeden druhému Bibliu, čo jej pomáhalo zlepšiť sa v reči. Pomaly, postupne sme začali chodiť aj do služby, lebo sme Jehovovi svedkovia. Takto sa Ellen mohla podeliť s ďalšími ľuďmi o nádej, ktorú máme do budúcnosti. To samo osebe bolo pre Ellen terapiou.“ Po troch rokoch sa Ellenin stav veľmi zlepšil.
Povzbudenie a posilnenie, ktorým môžu prispieť priatelia, by sa nikdy nemalo podceňovať, lebo môže mať úžasný účinok na uzdravenie osoby postihnutej mozgovou príhodou. Lekársky časopis Stroke priniesol správu, že väčšie „množstvo poskytovanej spoločenskej podpory sa ukázalo ako predpoklad rýchlejšieho zotavovania a väčšej miery celkového zlepšenia funkcií dokonca aj u pacientov s vážnejšou mozgovou príhodou“.
Bernie si veľmi vážil podporu, ktorú mu poskytovali priatelia. Pripomína nám: „Návštevy priateľov sú veľmi dôležité na vyrovnanie sa s mozgovou príhodou. Chápavý hlas a pozorný prístup pozdvihujú psychiku. Hoci človek nemusí zdôrazňovať obmedzenia postihnutého, potvrdenie akéhokoľvek zlepšenia veľmi povzbudzuje.“ Čo by každý z nás mohol urobiť, aby sme poskytli podporu tým, ktorí sa vyrovnávajú s následkami mozgovej príhody? „Prineste nejaké kvety,“ navrhuje Bernie, „alebo povedzte nejakú myšlienku z Písma alebo skúsenosť. Mne to veľmi pomáhalo.“
Melva, ktorá je vekom už staršia a prežila mozgovú príhodu, zistila, že jej pomáha, keď sa s ňou niektorý duchovný brat modlí. To odporúča aj Gilbert a vysvetľuje: „Keď sa s niekým modlíte, vidno z toho váš skutočný záujem oňho.“ Peter, ktorý je po mozgovej príhode zrakovo postihnutý, si oceňuje, keď iní chápu jeho obmedzenie a vyhradia si čas na to, aby mu niečo prečítali.
Pomôcť postihnutému dostať sa na rehabilitáciu a späť domov je tiež láskavým skutkom. Potrebné je aj uistiť sa, že domov obete mozgovej príhody je bezpečným miestom. Pád je stálou hrozbou, keď je problémom rovnováha. Napríklad Gilbert si vážil láskyplnú pomoc priateľov, ktorí mu okrem iného v sprche kvôli bezpečnosti namontovali držadlo.
Naučiť sa poskytovať podporu
Výkyvy nálady a väčšia náchylnosť na plač môžu byť pre obeť mozgovej príhody trápne, rovnako ako znepokojenie tých, ktorí nemusia vedieť, ako reagovať. Keď sa však priatelia naučia, ako postihnutého podporiť, môžu ho uchrániť pred izoláciou, ktorá by mu inak hrozila. Záchvaty plaču obvykle budú menej časté. Ale keď začnú tiecť slzy, zachovajte pokoj a zostaňte s tým človekom a hovorte mu to, čo by ste sami radi počuli, keby ste boli na jeho mieste.
A predovšetkým pestujte zbožnú lásku k tým, u ktorých možno postihnutie spôsobilo zmenu osobnosti oproti tomu, ako ste ich predtým poznali. Postihnutí vycítia, čo si myslíte, a to zase ovplyvní to, ako budú na vás reagovať. Erikka hovorí: „Už možno nikdy nebudem tou istou osobou. Ale to by od postihnutého nemal nikto ani očakávať. Príbuzní a priatelia by sa mali naučiť milovať človeka takého, aký je. Keď starostlivo preskúmajú jeho osobnosť, zistia, že najpríťažlivejšie vlastnosti z minulosti stále má.“
Keď človek nemôže rozprávať alebo chápať, jeho sebaúcta hlboko klesne. Priatelia môžu uistiť rečovo postihnutých, že sú cenní, keď sa budú snažiť s nimi rozprávať. Takaši hovorí: „To, čo si myslím a cítim v srdci, sa nezmenilo. Ľudia však majú sklon vyhýbať sa mi, lebo sa so mnou nemôžu normálne rozprávať. Pre mňa je ťažké priblížiť sa k niekomu, ale keď niekto príde a rozpráva sa so mnou, je to úžasne povzbudzujúce a veľmi, veľmi ma to obšťastňuje!“
Tu sú niektoré rady, ktoré nám všetkým môžu pomôcť, aby sme vedeli podporiť a povzbudiť tých, ktorí trpia postihnutím reči:
Mozgová príhoda zväčša nepostihuje intelekt. Väčšina ľudí, ktorí prežijú mozgovú príhodu, zostáva duševne čulá, i keď je azda ťažké rozumieť tomu, čo hovoria. Nikdy s nimi nehovorte blahosklonne ani sa neuchýľte k napodobňovaniu detskej reči. Zaobchádzajte s nimi dôstojne.
Trpezlivo počúvajte. Môžu potrebovať čas na sformulovanie myšlienky alebo na dokončenie slova, slovného spojenia alebo vety. Pamätajte, že skutočne pozorný poslucháč nie je netrpezlivý.
Nepredstierajte, že rozumiete, ak nerozumiete. Láskavo priznajte: „Ľutujem, no zdá sa, že nerozumiem. Neskôr to môžeme skúsiť znova.“
Hovorte pomaly a jasne normálnym tónom.
Používajte krátke vety a známe slová.
Klaďte otázky, ktoré vyžadujú odpovedať iba „áno“ alebo „nie“, a povzbuďte k takejto odpovedi. Pamätajte na to, že nemusia byť schopní pochopiť to, čo hovoríte.
Stlmte hluk v pozadí.
Vyrovnávať sa s následkami s Jehovovou láskyplnou podporou
I keď je dôležité poznať príčinu vašej mozgovej príhody, lebo vám to umožní podniknúť kroky na zníženie rizika ďalších príhod, dôležité je tiež ovládnuť sprievodný strach. Ellen si spomína: „Božie slová v Izaiášovi 41:10 boli pre mňa mimoriadnou útechou. Tam sa píše: ‚Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.‘ Jehova sa stal pre mňa takým skutočným, že som sa prestala báť.“
Aj Anandovi pomáha Biblia vyrovnať sa so zúfalstvom, ktoré pociťoval: „Poskytuje mi mimoriadnu podporu, ustavične ma oživuje a osviežuje.“ Hirojuki mal problém s tým, ako mať úžitok z Písma, lebo sa nemohol sústrediť. Hovorí: „Našiel som útechu v počúvaní Biblie na audiokazetách.“
Apoštol Pavol povedal: „Keď som slabý, vtedy som mocný.“ (2. Korinťanom 12:10) Bol to Jehovov duch, ktorý pomohol Pavlovi vykonať to, čo by nebol mohol urobiť vlastnou silou. Tí, čo prežijú mozgovú príhodu, sa takisto môžu spoliehať na Jehovu, že im dá duchovnú silu. Erikka hovorí: „Keď sme zdraví a robíme všetko vlastnou silou, možno nedávame Jehovovi veľa príležitostí, aby nám pomáhal. Ale moje obmedzenie mi veľmi zvláštnym spôsobom umožnilo posilniť môj vzťah k nemu.“
Tí, čo poskytujú starostlivosť, nachádzajú podporu
Tí, čo poskytujú starostlivosť, potrebujú podporu vo svojej nesmierne dôležitej úlohe. Kam sa môžu obrátiť, aby túto podporu dostali? Jedným takým miestom je rodina. Každý člen by sa mal podieľať na poskytovaní starostlivosti. Jošiko rozpráva, ako ju synovia citovo podporovali: „Keď som hovorila o svojich problémoch, počúvali, akoby to boli ich vlastné problémy.“ Členovia rodiny potrebujú získať všetky dostupné informácie, aby sa naučili, ako sa starať o postihnutého a ako konať s ohľadom na zmeny osobnosti u svojich drahých.
Kto ešte môže poskytnúť podporu opatrovateľom? David a jeho rodina požiadali členov svojej duchovnej rodiny v zbore Jehovových svedkov, aby im pomohli s Viktorom: „Reagovali na našu potrebu. Striedajúc sa, občas k nám prišli a namiesto nás dávali na Viktora v noci pozor.“
Každý, kto poskytuje opateru, potrebuje cítiť nežnú lásku a podporu svojej duchovnej rodiny. Ale niektorí sa ťažko odhodlávajú požiadať o pomoc. Haruko to vysvetľuje: „Často mi hovoria: ‚Ak potrebuješ s niečím pomôcť, neváhaj a daj nám vedieť.‘ Ale keďže viem, aký je každý zaneprázdnený, neviem sa donútiť požiadať o pomoc. Bola by som veľmi vďačná, keby mi priatelia ponúkli konkrétnu pomoc: ‚Môžem ti pomôcť s upratovaním. Kedy ti to najlepšie vyhovuje?‘ ‚Môžem ti nakúpiť, bude ti to vhod, keď sa u teba teraz zastavím?‘“
Kendžiho manželka mala mozgovú príhodu; Kendži však dokázal poskytovať jej potrebnú starostlivosť. Zistil, že v modlitbe môže uvrhnúť svoje bremená na Jehovu. Napokon jeho manželka stratila schopnosť rozprávať, a tak Kendži stratil partnera, s ktorým by si mohol pohovoriť. No každý deň si číta Bibliu. Hovorí: „Pripomína mi to Jehovovu nežnú starostlivosť o tých, ktorí majú skrúšeného ducha, a to mi pomáha, aby som sa necítil deprimovaný a osamelý.“
Spoliehať sa na Jehovovho ducha môže pomôcť vo chvíľach, keď sa zdá, že nás naše city takmer premáhajú. Jošiko, ktorá sa po mozgovej príhode svojho manžela vyrovnáva so zmenou jeho osobnosti a s jeho výbuchmi zlosti, hovorí: „Niekedy cítim nutkanie kričať z celej sily. Vtedy sa vždy modlím k Jehovovi a jeho duch mi prináša pokoj.“ Z vďačnosti za Jehovovu lojálnosť, ktorú pociťuje, nedovolí, aby niečo narušilo jej kresťanský spôsob života. Pravidelne chodí na kresťanské zhromaždenia, zapája sa do služby a má osobné štúdium Biblie. „Keď vykonám svoj diel,“ hovorí Jošiko, „viem, že Jehova ma nikdy neopustí.“
Keď sa niekoho zmocňujú úzkostlivé starosti, Jehova je vždy blízko, aby počúval. Midori, ktorej manžel prežil mozgovú príhodu, nachádza útechu v myšlienke, že Jehova obrazne vlieva všetky jej slzy do svojho „koženého vaku“. (Žalm 56:8) Pripomína si Ježišove slová: „Nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň.“ Midori hovorí: „Rozhodla som sa, že budem trpezlivá, pokým nepríde nový svet.“ — Matúš 6:31–34.
Čeliť vážnym obmedzeniam
Je pravda, že niektorí pacienti sa počas rehabilitácie pozoruhodne zotavia, ale iní dosiahnu iba malý úspech v opätovnom získaní schopností, ktoré mali pred mozgovou príhodou. Čo im môže pomôcť, aby dokázali prijať svoje obmedzenia, nech už sú akékoľvek vážne a dlhotrvajúce?
Bernie, ktorý následkom príhody stratil do značnej miery pohyblivosť, odpovedá: „Radosť z mojej nádeje na večný život na budúcej rajskej zemi a modlitba k môjmu nebeskému Otcovi, Jehovovi, mi pomohli pokojne prijať moje obmedzenia.“
Táto nádej pomohla Erikke a jej manželovi Georgovi prijať Erikkine obmedzenia a napriek tomu mať radosť zo života. Georg to vysvetľuje: „Máme Boží sľub, že jedného dňa budeme úplne zdraví. Preto sa nesústreďujeme na invaliditu. Samozrejme, i tak robíme pre Erikkino zdravie všetko, čo môžeme. No človek sa môže naučiť žiť s nedokonalou koordináciou svalov a sústrediť sa na pozitívnejšie veci.“ — Izaiáš 33:24; 35:5, 6; Zjavenie 21:4.
V prípadoch, keď je zotavenie veľmi obmedzené, je podpora rodiny a priateľov ešte dôležitejšia. Môžu postihnutému pomôcť vyrovnávať sa so situáciou, kým nenastane Boží čas na odstránenie všetkých zdravotných ťažkostí.
Keď obete mozgovej príhody a ich rodiny vedia, že pred nimi je nádherná budúcnosť, keď bude ľuďom obnovené zdravie, umožňuje im to vyrovnávať sa s tým, čo im život prináša, deň za dňom. Tak môžu trpezlivo čakať na úľavu od všetkého utrpenia v Božom novom svete, ktorý čoskoro príde. (Jeremiáš 29:11; 2. Petra 3:13) Dovtedy si môžu byť všetci, ktorí sa obracajú k Jehovovi, istí, že im už teraz bude pomáhať a podporovať ich, keď sa vyrovnávajú s ochromujúcimi následkami mozgovej príhody. — Žalm 33:22; 55:22.
[Zvýraznený text na strane 12]
Rodina a priatelia môžu pomôcť postihnutému vyrovnávať sa so situáciou, kým nenastane Boží čas na odstránenie všetkých zdravotných ťažkostí
[Rámček/obrázok na strane 10]
Ako predchádzať mozgovej príhode
„NAJLEPŠÍ spôsob, ako zvládnuť mozgovú príhodu, je snažiť sa jej predísť,“ hovorí Dr. David Levine. A faktorom číslo jeden súvisiacim s väčšinou mozgových príhod je vysoký krvný tlak.
U väčšiny ľudí je možné vysoký krvný tlak upraviť stravou bohatou na draslík a znížením príjmu soli, nasýtených tukov a cholesterolu. Dôležité môže byť aj zníženie konzumácie alkoholu. Pravidelné cvičenie primerané veku a telesnej kondícii môže pomôcť zbaviť sa nadbytočných kilogramov, čo potom môže viesť k zníženiu krvného tlaku. Môže byť potrebné užívať aj lieky, ale pod dohľadom lekára, keďže je dostupná široká škála liekov.
Následkom ochorenia krčnej tepny sa zužuje hlavná cesta zásobovania mozgu krvou a toto ochorenie je hlavnou príčinou mozgovej príhody. V závislosti od stupňa blokády tejto tepny možno odporučiť operáciu známu ako karotídna endarteriektómia na spriechodnenie zablokovaných tepien. Štúdie ukázali, že ľuďom, ktorí mali príznaky blokády a ktorých tepny boli veľmi zúžené, pomohla operácia spolu s podávaním liekov. S operáciou však môžu byť spojené problémy, a preto ju treba starostlivo zvážiť.
Riziko mozgovej príhody môže zvýšiť choroba srdca. Fibriláciu predsiení (nepravidelný tep), pri ktorej sa môžu vytvoriť krvné zrazeniny, ktoré sa môžu dostať do mozgu, možno liečiť liekmi proti zrážaniu krvi. Iné srdcové ťažkosti si môžu vyžadovať operáciu a podávanie liekov, aby sa znížilo riziko vzniku mozgovej príhody. Cukrovka je príčinou veľkého počtu mozgových príhod, a tak zvládnutie cukrovky môže byť pomocou pri predchádzaní týmto príhodám.
Prechodné ischemické záchvaty sú jasným varovaním, že môže dôjsť k mozgovej príhode. Rozhodne ich nenechávajte bez povšimnutia. Navštívte svojho lekára a zamerajte sa na ich príčinu, lebo znásobujú riziko príhody.
Zdravý, umiernený spôsob života môže veľmi prispieť k prevencii mozgovej príhody. Vyvážená strava a pravidelné cvičenie, rovnako ako obmedzenie konzumácie alkoholu na minimum a vylúčenie fajčenia môže pomôcť udržať tepny zdravé, a dokonca môže podporiť zdravé zmeny v už poškodených tepnách. Zvýšenie konzumácie čerstvého ovocia, zeleniny a obilnín pomohlo podľa rôznych štúdií znížiť riziko mozgovej príhody.