Čo o tom hovorí Biblia?

Pripúšťa kresťanská jednota rôznorodosť?

JEDNOTA v kresťanskom zbore je nesmierne dôležitá. Pri nejednote v náukovej oblasti by vznikali prudké hádky, spory, a dokonca nepriateľstvo. (Skutky 23:6–10) Biblia hovorí, že „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“. (1. Korinťanom 14:33) Preto sú kresťania nabádaní, aby hovorili súhlasne a aby boli spojení rovnakou mysľou a rovnakým spôsobom myslenia. — 1. Korinťanom 1:10.

Podporujú tieto slová a podobné biblické pasáže myšlienku, že medzi kresťanmi má byť v každom ohľade prísna uniformita? (Ján 17:20–23; Galaťanom 3:28) Bráni pravé kresťanstvo, tak ako je opísané v Biblii, rôznorodosti, pokiaľ ide o osobnosť jednotlivcov? Očakáva sa, že všetci kresťania budú zodpovedať nejakému nemennému charakteru?

Boh pôsobí na nás ako na jednotlivcov

Niektorí ľudia sú pevne presvedčení, že Biblia je len ďalším nástrojom na svojvoľné ovládanie más. Je pravda, že niektoré sekty ju takýmto spôsobom často zneužívali. Ježiš však vykreslil Písma a ich božského Autora úplne inak. Boha opísal ako toho, kto má veľký záujem o každého zo svojich tvorov.

V Jánovi 6:44 Ježiš povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ Sloveso, ktoré je tu použité, nenaznačuje, že Boh ťahá ľudí proti ich vôli. Naopak, Boh ich priťahuje jemne, tak, že pôsobí na srdce. Ako to povedal jeden biblický učenec, existuje ‚vplyv od Boha, ktorý pôsobí na myseľ, aby verila‘. Stvoriteľ sa nepozerá na ľudskú rodinu ako na beztvárnu masu. Posudzuje jednotlivcov a jemne k sebe priťahuje tých, ktorí majú správne naklonené srdce. — Žalm 11:5; Príslovia 21:2; Skutky 13:48.

Všimnime si, aký prispôsobivý bol apoštol Pavol. Uvedomoval si špeciálne potreby jednotlivcov a uznával, že isté názory sú v určitých národoch alebo v určitom prostredí bežné. Tomu prispôsobil svoj prístup. Napísal: „Židom [som sa stal] ako Žid, aby som získal Židov... Slabým som sa stal slabým, aby som získal slabých. Ľuďom každého druhu som sa stal všetkým, aby som každopádne niektorých zachránil.“ — 1. Korinťanom 9:20–22.

Je jasné, že Pavol si o ľuďoch nevytváral šablónovité predstavy ani nezaobchádzal so všetkými rovnako. Dal im takéto povzbudenie: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ (Kolosanom 4:6) Áno, Pavol i ďalší kresťania museli uznať a rešpektovať jedinečnosť každého človeka, aby mu mohli pomôcť.

Boží pôvodný zámer

Toto rešpektovanie človeka ako jednotlivca pokračuje aj potom, keď sa stane časťou kresťanského zboru. Boží ľud sa netopí v mori úplnej uniformity a absolútnej zhody s tým, čomu dávajú prednosť tí, ktorí majú autoritu. Naopak, teší sa zo širokej rôznorodosti osobností, ktoré majú rôzne schopnosti, zvyky a názory. Individualita každého jednotlivca sa nepovažuje za niečo, čo spôsobuje ťažkosti alebo nepríjemnosti. Je to časť Božieho pôvodného zámeru.

Preto v novom svete, ktorý sľubuje Biblia pre spravodlivých, dokonalosť medzi ľuďmi umožní veľkú rozmanitosť. (2. Petra 3:13) V biblickej encyklopédii Insight on the Scripturesa je pod heslom „Dokonalosť“ vhodne uvedený nasledovný komentár: „Dokonalosť však neznamená koniec rôznorodosti, ako si to ľudia často myslia. V ríši zvierat, ktorá je výsledkom Jehovovej ‚dokonalej činnosti‘ (1. Mojžišova 1:20–24; 5. Mojžišova 32:4), je obrovská rozmanitosť.“

Insight dodáva: „Podobne dokonalosť planéty Zem nie je nezlučiteľná s rozmanitosťou, zmenou alebo kontrastom; umožňuje jednoduchosť i zložitosť, všednosť i nápaditosť, kyslosť i sladkosť, drsnosť i hladkosť, dáva priestor lúkam i lesom, horám i údoliam. Zahŕňa aj podnecujúcu sviežosť skorej jari, teplo leta s azúrovo modrou oblohou, nádheru jesenných farieb, čistú krásu čerstvo napadaného snehu. (1. Mojžišova 8:22) Dokonalí ľudia teda nebudú šablónovito rovnakými osobnosťami s rovnakým talentom a s rovnakými schopnosťami.“

Záujem o druhých

Pravé kresťanstvo však odrádza od sebeckého nezáujmu o ľudí okolo nás. Apoštol Pavol starostlivo strážil každú stránku svojho života a správania, aby sa vyhol tomu, že by potkol iných. Vo svojom liste zboru v Korinte uviedol: „Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok.“ (2. Korinťanom 6:3) Niekedy musíme ovládnuť svoje osobné túžby a dať potreby ostatných pred to, čomu dávame prednosť my. Napríklad kresťanom v Ríme Pavol napísal: „Je dobre nejesť mäso alebo nepiť víno alebo nerobiť nič, o čo sa potkýna tvoj brat.“ — Rimanom 14:21.

Podobne dnes sa môže niekto rozhodnúť, že v prítomnosti toho, kto má problém ovládať sa v pití, nebude piť alkohol. (1. Korinťanom 10:23, 24) Nerobí to preto, že by bol nútený prispôsobiť sa, ale je to šľachetný skutok láskavosti a lásky. „Ani Kristus sa nepáčil sám sebe.“ Ježiš bol osobnosť, ale nepresadzoval to, čomu by dal prednosť on, na úkor pocitov ostatných. — Rimanom 15:3.

Rešpektovanie slobody jednotlivca a rešpektovanie toho, čomu dáva prednosť v medziach biblických smerníc, je jednou z najosviežujúcejších stránok pravého kresťanstva. Pravé kresťanstvo učí, že Boh nás vytvoril tak, aby sme boli odlišní a jedineční. V 1. Korinťanom 2:11 čítame: „Kto z ľudí pozná veci človeka okrem ducha človeka, ktorý je v ňom?“ Snažíme sa pochopiť druhých do takej miery, ako je to len možné. Ale z tohto verša vyplýva, že každý z nás je taký jedinečný, že tomu rozumie len on sám a náš Stvoriteľ. Máme „skrytého človeka srdca“, ktorého odhaľujeme tak, ako sa rozhodneme. — 1. Petra 3:4.

Jednota a rozmanitosť — vzácna rovnováha

Apoštol Pavol dal dobrý príklad kresťanskej rovnováhy. Hoci mal autoritu ako Kristov apoštol, dával si pozor, aby nevnucoval svoj názor druhým.

Pavol mal napríklad veľmi vyhranený názor na výhody slobodného stavu v tomto nedokonalom svete. Sám bol slobodný, keď napísal: „Tí, ktorí [uzavrú manželstvo], budú mať súženie v tele,“ a „podľa môjho názoru je [vdova] šťastnejšia, ak zostane tak, ako je“. To, že jeho slová sa stali súčasťou inšpirovaného Božieho Slova, naznačuje, že na jeho názore nebolo nič nesprávne. Napriek tomu povedal i toto: „Aj keby si sa oženil, nezhrešíš.“ — 1. Korinťanom 7:28, 40.

Je zjavné, že apoštoli boli väčšinou ženatí muži, čo Pavol potvrdil vo svojich slovách: „Či nemáme právo vodiť so sebou sestru ako manželku, tak ako aj ostatní apoštoli a Pánovi bratia a Kéfas?“ (1. Korinťanom 9:5) Kresťania vedeli, že v tejto veci môžu urobiť iné rozhodnutie, ako urobil Pavol, a on ich stále bude rešpektovať.

Boží ctitelia mohli svoju vieru vždy vyjadrovať v súlade so svojou jedinečnou osobnosťou. Boh dokonca biblickým pisateľom umožnil používať pri písaní individuálny štýl. Napríklad Nehemiáš, hoci bol pokorný, napísal svoju správu v prvej osobe. (Nehemiáš 5:6, 19) Naproti tomu apoštol Ján zo skromnosti nepoužil vo svojom Evanjeliu ani raz svoje meno a len zriedka sa o sebe zmienil. Boh schválil obidva štýly písania a uchoval ich v Biblii.

Podobné príklady rovnováhy a rozumnosti sa nachádzajú v celých Písmach. Je jasné, že kresťanská jednota pripúšťa rôznorodosť. Pravda, odlišná minulosť a rôzne názory môžu viesť k nejednote, ak chýbajú duchovné vlastnosti. (Rimanom 16:17, 18) Ale keď si ‚oblečieme lásku, dokonalé puto jednoty‘, naučíme sa akceptovať jedinečnú osobnosť iných a tešiť sa z nich. — Kolosanom 3:14.

„Preto sa navzájom vítajte,“ hovorí Biblia, „tak ako aj Kristus privítal nás, s úmyslom oslavovať Boha.“ (Rimanom 15:7) S pomocou Božieho ducha kresťania môžu dosiahnuť vzácnu rovnováhu v zachovávaní jednoty, zatiaľ čo sa budú tešiť z rozmanitosti jedinečných osobností v zbore.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 14]

Stvoriteľ sa nepozerá na ľudskú rodinu ako na beztvárnu masu

[Zvýraznený text na strane 15]

Každý z nás je taký jedinečný, že tomu rozumie len on sám a náš Stvoriteľ