Mesačné vrchy

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Keni

POVRÁVALO sa o tom celé stáročia: kdesi v strednej Afrike sú vraj vrchy, ktoré sú pokryté snehom — skutočný zdroj vôd Nílu. No predstava snehu v blízkosti rovníka v Afrike sa zdala nepravdepodobná. Napriek tomu začiatkom druhého storočia n. l. grécky geograf Ptolemaios predpokladal, že tieto vrchy existujú, a nazval ich Lunae Montes — Mesačné vrchy.a

Po stáročia bol každý pokus o nájdenie týchto vrchov márny. Ale potom, jedného dňa koncom devätnásteho storočia, sa bádateľ Henry Stanley — preslávený tým, že našiel Dr. Davida Livingstona — stal svedkom šťastnej zhody okolností. Závoj oblakov, ktorý skrýval tieto vrchy pred zrakom predošlých bádateľov, sa na chvíľku rozplynul, a tak sa Stanleymu naskytol veľkolepý pohľad na skupinu vrchov so snehovými čiapkami. Našiel Mesačné vrchy. Nazval ich však menom, ktoré vtedy používali miestni obyvatelia: Ruwenzori, čo znamená „Tvorca dažďa“.

Dnes panuje všeobecná zhoda v názore, že vrchy Ruwenzori hrajú iba malú úlohu pri zabezpečovaní vody pre rieku Níl. Ľudia ich však ešte stále bežne nazývajú Mesačnými vrchmi. Aj napriek bádaniu mnohých výskumných expedícií je toto pohorie vzbudzujúce bázeň ešte stále zahalené rúškom tajomstva. Keďže vrchy Ruwenzori ležia kúsok na sever od rovníka, tvoria prirodzenú hranicu medzi Ugandou a Konžskou demokratickou republikou, rozprestierajúc sa do dĺžky 130 kilometrov a do šírky 50 kilometrov.

Na rozdiel od väčšiny pohorí vo východnej Afrike, ktoré sú sopečného pôvodu, pohorie Ruwenzori je obrovský blok zemskej kôry, ktorý bol pred mnohými tisícročiami ohromnými geologickými tlakmi vymrštený hore. Hoci pohorie Ruwenzori dosahuje vo svojom najvyššom bode výšku 5109 metrov, ľudské oči ho môžu vidieť len zriedka. Väčšinu času je toto pohorie zahalené závojom hmly a oblakov.

Ako už naznačuje názov, pohorie Ruwenzori si dažďových a snehových zrážok užije viac než hojne a „obdobie sucha“ je tu len o máličko suchšie ako „obdobie dažďov“. Chôdza tu preto môže byť nebezpečná; na niektorých miestach je blata až po pás! Silné dažde tu „vyhĺbili“ viacero prekrásnych jazierok, ktoré zabezpečujú vlahu pre neobyčajne hustý rastlinný porast, ktorý pokrýva úbočia vrchov. V skutočnosti je pohorie Ruwenzori domovom viacerých neobyčajných rastlín. Niektoré z nich rastú do obrovských rozmerov.

Napríklad lobelky, pripomínajúce obrovské chlpaté prsty, dorastajú všade inde obvykle do výšky menej než 30 centimetrov, ale v pohorí Ruwenzori môžu narásť až do výšky 6 metrov. Starčeky tu vyzerajú ako veľké kapusty sediace navrchu rozvetvených kmeňov. A vresovce stromovité obrastené machom tu dorastajú až do výšky 12 metrov. Kvety všetkých farieb a vôní dodávajú tejto scenérii pôvab. Je tu tiež pestrá populácia nádherných vtákov, pričom niektoré sa vyskytujú len v Ruwenzori. Dolu na úbočiach žijú slony, šimpanzy, kudu krovinné, leopardy a guerézy.

Úžasný pohľad

Turisti, ktorí vychádzajú hore horskými chodníkmi, prejdú cez tropický dažďový prales a niekoľkokrát prekročia rieku Bujuku. Keď vystúpia do výšky 3000 metrov a obzrú sa späť, naskytne sa im veľkolepý pohľad — uvidia celú oblasť až k Riftovému údoliu!

Trochu vyššie je dolný močiar Bigo, oblasť, kde rastú trsy trávy a stromy vresovca stromovitého. Blata je tu často až po kolená. Strmý výstup k hornému močiaru Bigo a k jazeru Bujuku, ktoré je navrchu údolia Bujuku vo výške približne 4000 metrov, poskytuje úžasný výhľad na vrchy Mount Baker, Mount Luigi di Savoia, Mount Stanley a Mount Speke, čo sú najznámejšie vrchy v tejto oblasti.

Ešte vyššie sa nachádza trvalý ľadovec Elena. Tu si treba nasadiť horolezecké mačky čiže kovové hroty na výstup a používať aj lano a čakany na ľad, aby ste mohli vyliezť na ľadovec. Potom treba prejsť cez náhornú plošinu Stanley, aby ste sa dostali k vrcholu Margherita navrchu Mount Stanley, k najvyššiemu vrcholu pohoria Ruwenzori. Pozerať sa dolu z takej výšky a mať panoramatický výhľad na vrchy, údolia, lesy, rieky a jazerá naozaj vzbudzuje bázeň.

Toto pohorie však v žiadnom prípade nebolo zdolané. Ruwenzori ešte len začalo odhaľovať svoje tajomstvá. Ešte stále je veľa toho, čo nevieme o geológii tejto oblasti a o jej faune a flóre. Pohorie Ruwenzori teda zostáva zahalené rúškom tajomstva — tajomstva, ktoré plne pozná len jeho múdry a všemocný Stvoriteľ. Áno, on je skutočne Tým, ktorému „patria štíty hôr“. — Žalm 95:4.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 17]

1. Pohorie Ruwenzori je obyčajne zahalené hustými oblakmi

2. Bohaté dažďové zrážky dopadajúce na „Tvorcu dažďa“ zvlhčujú jeho úbočia pokryté machom

3. Chodník je lemovaný mnohými kvetmi a vôňami