Pozorujeme svet
Chudoba a životné prostredie
Napriek ekonomickému rozmachu žije viac než 1,3 miliardy ľudí z menej než dvoch dolárov na deň. Správa OSN hovorí, že chudoba nielenže pretrváva, ale sa stupňuje. Viac než miliarda ľudí zarába denne menej než pred dvadsiatimi, tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi. To zase prispieva k ničeniu životného prostredia, lebo „chudoba si vyžaduje okamžité využívanie prírodných zdrojov, čo marí akékoľvek dlhodobé ochranárske snahy,“ uvádza časopis UNESCO Sources. „Ak bude odlesňovanie v Karibskej oblasti pokračovať doterajším tempom, za menej než 50 rokov tu lesy úplne zmiznú... V niektorých krajinách je situácia ešte horšia: na Filipínach zostávajú lesy ešte na ďalších 30 rokov, v Afganistane na 16 rokov a v Libanone na 15 rokov.“
Nebezpečenstvo zúfalstva
„Vedci... hovoria, že zúfalstvo môže poškodiť srdce rovnako ako vyfajčenie dvadsiatich cigariet denne,“ informujú londýnske noviny The Times. „Štvorročným sledovaním takmer 1000 mužov stredného veku vo Fínsku sa zistilo, že zúfalstvo viedlo k veľkému zvýšeniu rizika aterosklerózy čiže kôrnatenia tepien.“ Táto štúdia ukázala, že duševné rozpoloženie môže mať značný vplyv na zdravie. „Stále zisťujeme, že psychické a citové rozpoloženie má istý vplyv na zdravie,“ povedala Dr. Susan Eversonová, ktorá viedla tento výskum. „Lekári si musia uvedomiť, že pocit beznádeje má negatívny účinok a zväčšuje záťaž spôsobenú chorobou. Ľudia si musia uvedomiť, že keď pociťujú beznádej a zúfalstvo, mali by sa snažiť vyhľadať pomoc.“
Roky stratené cestovaním
Obyvatelia veľkých talianskych miest strávia množstvo času tým, že cestujú z domu do zamestnania alebo do školy a späť. Koľko času tým strávia? Podľa talianskej environmentálnej organizácie Legambiente obyvatelia Neapola strávia cestovaním 140 minút denne. Z priemernej očakávanej dĺžky života 74 rokov tak Neapolčania stratia 7,2 roka života v dopravných prostriedkoch. Rimania, ktorí strávia cestovaním denne 135 minút, strácajú 6,9 roka. Situácia v ostatných mestách je takmer rovnako nepriaznivá. Ľudia v Bologni strácajú cestovaním 5,9 roka a v Miláne 5,3 roka, oznamujú noviny La Repubblica.
Čas na Strednom východe
Zmeny času môžu na Strednom východe vyvolať komplikácie. Jedným príkladom je Irán, ktorý si už pred rokmi „posunul čas na svojich hodinách o tri a pol hodiny dopredu oproti greenwichskému strednému času namiesto o celé hodiny, ako to robí väčšina krajín,“ píšu noviny The New York Times. „Keď chcete napríklad počúvať správy svetovej agentúry BBC vysielané ráno o piatej, musíte si zapnúť rádio o 8.30 a snažiť sa ignorovať údery hodín Big Benu, ktoré sa snažia urobiť z vašich hodiniek luhára.“ A zatiaľ čo je v tejto oblasti zvykom skončiť letný čas posledný septembrový víkend, minulý rok to Izrael zmenil na 13. september. Ťažké je určiť aj víkendové dni. Väčšina krajín v oblasti Perzského zálivu má víkend vo štvrtok a v piatok. No v Egypte a vo väčšine susedných krajín je víkend v piatok a v sobotu, zatiaľ čo v Libanone je to v sobotu a v nedeľu. „Cestujúci, ktorý plánuje prísť do Abú Dábí povedzme v stredu napoludnie a potom v piatok večer letieť do Bejrútu, si tak zabezpečí štvordňový víkend. No fanatikovi práce stačí naplánovať si cestu opačným smerom,“ uvádzajú noviny.
Obavy o francúzštinu
Predstavitelia francúzsky hovoriaceho sveta sa nedávno zišli na trojdňovej konferencii v Hanoji (Vietnam), aby oslávili „univerzálnosť francúzštiny“, oznámil parížsky denník Le Figaro. Po francúzsky hovorí vyše 100 miliónov ľudí. V 17. storočí, keď bola francúzština na svojom vrchole, bola jazykom medzinárodnej diplomacie. „V rozdelenej Európe sa vojny a bitky končili mierovými zmluvami napísanými vo francúzštine,“ uvádzajú noviny. No teraz si francúzština „hľadá svoje miesto vo svete“. Úpadok v používaní francúzštiny možno pripísať vzostupu angličtiny ako obchodného jazyka. V snahe preklenúť túto priepasť povzbudil francúzsky prezident podporovať presadzovanie francúzskeho jazyka na informačnej diaľnici. Jeden politik však vyjadril svoje obavy o budúcnosť francúzštiny a povedal: „Používanie francúzskeho jazyka vo svete nevzbudzuje záujem verejnosti, médií či politikov. Tento nezáujem je azda markantnejší vo Francúzsku než v iných krajinách.“
Snaha skoncovať s podplácaním
V Číne je to huilu, v Keni kitu kidogo. Mexiko používa výraz una mordida, Rusko vzjatka a Stredný východ bakšiš. V mnohých krajinách je podplácanie spôsobom života a niekedy je to jediný spôsob, ako uzatvoriť obchod, zaobstarať niektoré veci, ba dokonca dovolať sa práva. Nedávno však 34 krajín podpísalo dohodu s cieľom odstrániť podplácanie z medzinárodných obchodných rokovaní. Patrí k nim 29 členov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ďalej Argentína, Brazília, Bulharsko, Chile a Slovensko. Aj vedúce svetové finančné organizácie — Svetová banka a Medzinárodný menový fond — podnikajú určité kroky proti úradnej korupcii. Tieto kroky boli podniknuté vtedy, keď Svetová banka uskutočnila prieskum a zistila, že 40 percent podnikov v 69 krajinách dávalo úplatky. Tieto dve organizácie teraz pripúšťajú, aby bolo obmedzované poskytovanie financií krajinám, ktoré ignorujú korupciu.
Húsenice ako lahôdka
Húsenice mopane sú už dlho súčasťou stravy chudobných ľudí na vidieku Južnej Afriky, kde sú hlavným zdrojom proteínov. Potomstvo lišaja z čeľade okáňovité dostalo názov podľa stromu mopane (Colophospermum mopane), ktorého listami sa živí. V apríli a v decembri ženy tieto húsenice zbierajú a po odstránení vnútorností ich uvaria a potom ich nechajú na slnku usušiť. Obsah proteínov, tukov, vitamínov a ich kalorická hodnota sú prinajmenšom také, aké majú mäso a ryby. Teraz sa však húsenice mopane stali obľúbeným jedlom v reštauráciách Južnej Afriky. Táto módna vlna sa rozšírila aj do Európy a do Spojených štátov, čo vyvolalo poplach medzi africkými vidiečanmi. Prečo? „Ako dopyt vzrastá, vznikajú obavy, či tento druh húsenice prežije,“ uvádzajú londýnske The Times. „Húsenice mopane už vymizli z veľkých oblastí susednej Botswany a Zimbabwe.“
Sú škody spôsobené fajčením nenapraviteľné?
Nedávno uskutočnená štúdia ukazuje, že poškodenie tepien spôsobené fajčením môže byť trvalé. V časopise The Journal of the American Medical Association výskumníci oznámili, že tak fajčenie, ako i dýchanie cigaretového dymu môže nenapraviteľne poškodiť tepny. V tejto štúdii sledovali 10 914 mužov a žien vo veku od 45 do 65 rokov. V skupine boli fajčiari, bývalí fajčiari, nefajčiari, ktorí boli pravidelne vystavení cigaretovému dymu, a nefajčiari, ktorí neboli vystavení dymu. Výskumníci merali pomocou ultrazvuku hrúbku krčnej tepny. O tri roky tieto merania zopakovali.
Ako očakávali, u stálych fajčiarov došlo k podstatnému zvýšeniu kôrnatenia tepien — o 50 percent v prípade toho, kto 33 rokov fajčil denne priemerne jednu škatuľku cigariet. Aj tepny bývalých fajčiarov sa zúžili, a to o 25 percent rýchlejšie než u nefajčiarov, v niektorých prípadoch aj u tých, ktorí už 20 rokov nefajčili. U nefajčiarov, ktorí boli vystavení cigaretovému dymu, bolo kôrnatenie tepien o 20 percent väčšie než u tých, ktorí neboli vystavení dymu. Podľa tejto štúdie možno ročne pripísať asi 30 000 až 60 000 úmrtí v Spojených štátoch tomu, že nefajčiari sú vystavení cigaretovému dymu.
Nijaké zlepšenie tváre
Po siedmich rokoch reštaurátorskej práce je sfinga v Egypte opäť oslobodená od lešenia, ktoré ju obklopovalo. „Od roku 1990 do roku 1997 bolo na zreštaurovanie sfingy použitých stotisíc kameňov,“ povedal Ahmad al-Haggar, riaditeľ historických pamiatok tej oblasti. No dodal, že starostlivá reštaurátorská práca nezahŕňala poškodenú tvár „tohto vápencového kolosa, napoly leva a napoly človeka“.