Z malého ostrova rušné letisko

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Hongkongu

„URČITE zhodíme zo striech televízne antény!“ zvolala jedna vyľakaná cestujúca, keď sa pozrela z okna lietadla, ktoré nalietavalo na pristátie na medzinárodnom hongkonskom letisku Kaj-tak. Na zemi, v blízkom meste Kowloon, vešala nejaká žena na streche svojho domu bielizeň a prihrbila sa, znášajúc ďalší útok na ušné bubienky, keď jej lietadlo burácalo nad hlavou.

„Problémom sú vrchy,“ hovorí John, pilot, ktorý už veľa ráz robil tento neľahký pristávací manéver. „Ak by sme pristávali zo severozápadu, znamenalo by to nepríjemný obrat tesne pred začiatkom pristávacej dráhy. Vrchy prispievajú aj k vytváraniu nebezpečných zostupných prúdov vzduchu, ktoré nazývame strih vetra.“

Nervózni cestujúci, piloti a najmä obyvatelia mesta Kowloon sa už nemohli dočkať dňa, keď na letisku Kaj-tak pristane posledné lietadlo. A tento deň prišiel, lebo v júli 1998 bolo v Hongkongu otvorené nové letisko.

Letisko na ostrove

V osemdesiatych rokoch dosiahlo letisko Kaj-tak hranice svojej kapacity. Keďže nebola nijaká možnosť ďalej ho rozšíriť, hľadalo sa miesto pre nové letisko. Ale Hongkong nemal k dispozícii nijakú dostatočne veľkú rovinu pre letisko. Okrem toho, ľudia nechceli mať hlučné letisko takpovediac za humnami. Aké riešenie sa našlo? Ček-lap-kok, malý ostrov ležiaci severne od Lantau, veľkého, no málo zastavaného ostrova. Malo to byť splnenie sna inžinierov.

Výstavba letiska si vyžadovala vyrovnať malý ostrov a menší susedný ostrov a získať z mora asi deväť a pol štvorcových kilometrov pevniny. Na spojenie letiska s mestom Hongkong bola vybudovaná 34 kilometrov dlhá železničná trať a diaľnica, pričom obidve prechádzajú ponad ostrovy a morskú hladinu, vedú cez mesto Kowloon a cez prístav Viktória. Znamenalo to vybudovať mosty, tunely a viadukty, čím vznikol jeden z najväčších stavebných projektov, aký sa kedy v Hongkongu uskutočnil.

Z ostrova na ostrov po unikátnych mostoch

Na hongkonské Nové územia prichádzajú tisíce ľudí, aby si pozreli svetoznámu spojnicu Lantau, ktorá spája ostrov Lantau s pevninou. Pozostáva z mosta kotveného lanami, ktorý spája ostrov Lantau s malým ostrovom Ma-wan, z viaduktu ponad Ma-wan a z visutého mosta s rozpätím 1377 metrov, ktorý zase spája ostrov Ma-wan s tretím ostrovom Cing-ji. Tieto dvojúrovňové mosty patria k najdlhším svojho druhu na svete, pričom horná úroveň sa využíva na cestnú premávku a na dolnej krytej úrovni je železničná trať a ďalšie dva jazdné pruhy pre motorové vozidlá.

Laná, ktoré držia visutý most, vyzerajú z diaľky dosť tenké. Človek si kladie otázku, či inžinieri urobili výpočty správne a či sa most nezrúti do vody. Bližší pohľad však ukáže, že laná určite nie sú tenké. Sú viac ako meter hrubé a sú vyrobené zo 160 000 kilometrov drôtu, čo by stačilo na štvornásobné obtočenie zeme. Laná musia byť také hrubé, lebo nesú 95 prefabrikovaných 500-tonových častí vozoviek, ktoré tvoria most. Keď bola montáž lán ukončená, prefabrikované časti boli nákladnými vlečnými člnmi dopravené na miesto a navijakmi vyzdvihnuté z člnov.

Neďaleko bývajúci obyvatelia boli fascinovaní pozorovaním výstavby pylónov, ktoré podopierajú visuté káble. Pylóny neboli stavané pomocou lešenia, ktoré sa zvyčajne pri výstavbe používa. Stavitelia použili spôsob nazývaný posuvné debnenie. Pri tomto spôsobe sa formy čiže debnenie, do ktorého sa nalieva betón, ustavične pohybujú smerom hore a netreba ich rozoberať a na ďalšom stupni opäť skladať. Využitím tejto novinky stavitelia stavali jeden pylón vysoký 190 metrov iba tri mesiace.

Hongkong leží v pásme tajfúnov. Ako tieto premostenia odolajú silným vetrom? V roku 1940 bol pôvodný most Tacoma Narrows Bridge v štáte Washington (USA) zničený, keď ho vietor s rýchlosťou 68 kilometrov za hodinu ohol, akoby bol z bambusu. Odvtedy však projektovanie mostov veľmi pokročilo. Tieto nové mosty boli najprv odskúšané na modeloch a vydržia nárazy vetra s rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu.

Z letiska do centra za 23 minút

Na samotný ostrov Hongkong sa dá z nového letiska dostať rýchlejšie než z bývalého letiska Kaj-tak, hoci vzdialenosť je štyri razy väčšia. Ako je to možné? Do obchodného centra Hongkongu, priliehavo nazvaného Stred, premávajú vlaky rýchlosťou 135 kilometrov za hodinu. Najprv sa naskytne pekný výhľad na pusté vrchy ostrova Lantau. Potom vlak „preskočí“ cez ostrovy na pevninu a preženie sa okolo najväčšieho kontajnerového prístavu sveta v Kwai-čung. O päť kilometrov ďalej prichádza do mestskej časti Mong-kok, kde býva 170 000 ľudí. Pokračuje ďalej do turistického centra Cim-ša-cui a tunelom popod prístav prichádza vlak do konečnej stanice Stred, a to iba 23 minút po odchode z letiska!

Letisko aj pre budúcnosť

V decembri 1992 bol Ček-lap-kok 302-hektárovým skalnatým ostrovom. V júni 1995 to už bola 1248-hektárová plošina pre nové letisko a územie Honkongu sa tým zväčšilo takmer o jedno percento. Zatiaľ čo pôvodný ostrov bol vyrovnaný pomocou 44 000 ton silných výbušnín, veľká flotila plávajúcich rýpadiel pri ostrove bagrovala z morského dna piesok. V priebehu najintenzívnejšieho obdobia výstavby sa plocha ostrova zväčšovala o viac než dva hektáre denne. Počas celých 31 mesiacov výstavby bolo každú sekundu premiestnených priemerne desať ton zeminy. Keď dodávatelia zemných prác končili svoju činnosť, hneď nastúpili do práce ďalší, aby vystavali samotné letisko.

Steve, ktorý úzko spolupracoval na tomto projekte, nám hovorí niektoré zaujímavosti: „Nekvalitne postavenú pristávaciu dráhu môžu dnešné veľkokapacitné lietadlá vážne poškodiť. Preto boli na zhutnenie piesku použité ťažké valce a potom bol položený asfaltový koberec. Odhaduje sa, že keď tieto valce ukončili práce na prvej pristávacej dráhe a odstavných plochách letiska, prešli vzdialenosť 192 000 kilometrov, čo sa rovná takmer päťnásobku dĺžky rovníka.

Naša firma mala zmluvu na výstavbu budovy letiska; zmontovali sme a položili oceľové strešné väzníky. Každý vážil 150 ton. Pomocou obrovského žeriavu sme ich naložili na trajlery, ktoré ich rýchlosťou dva kilometre za hodinu dopravili k budove letiska.“

Táto letisková budova nie je betónová kocka. Väčší dôraz sa kládol na vytvorenie svetlej a vzdušnej stavby, v ktorej by sa príjemne cítili pracovníci letiska a rovnako i cestujúci. Okrem toho bolo letisko navrhnuté tak, aby dopravilo cestujúcich na miesto s čo najmenším zdržaním. Cestujúci môžu sedieť v lietadle 30 minút od prihlásenia sa pri pulte. Na urýchlenie pohybu je k dispozícii vlak bez strojvodcu, ktorý dopravuje cestujúcich z jedného konca letiskovej budovy na druhý. Navyše, 2,8 kilometra pohyblivých chodníkov je veľkým uľahčením pre unavené nohy.

Steve pokračuje: „Aký rozdiel oproti letisku Kaj-tak, ktorým prešlo v roku 1995 vyše 27 miliónov cestujúcich! Nové letisko môže odbaviť za rok 35 miliónov cestujúcich a tri milióny ton nákladu. Nakoniec bude schopné zvládnuť 87 miliónov cestujúcich a deväť miliónov ton nákladu.“

Hongkong investuje do tohto projektu veľa peňazí — približne 20 miliárd dolárov čiže asi 3300 dolárov na každého zo 6,3 milióna obyvateľov. Všetci dúfajú, že letisko Ček-lap-kok pomôže Hongkongu udržať si súčasnú prosperitu. Čas ukáže, či to tak bude, no jedna vec je istá: pristátie v Hongkongu bude naďalej pozoruhodným zážitkom.

[Mapa na strane 12]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Železničná trať na letisko Diaľnica

Letisko Ček-lap-kok

Ostrov Lantau

Severolantauská diaľnica

Spojnica Lantau

Most Kap-šui-mun

Most Cing-ma

Západokowloonska diaľnica

Kowloon

Letisko Kaj-tak

Ostrov Hongkong

[Obrázok na strane 13]

Výstavba mostu Cing-ma

[Prameň ilustrácie na strane 11]

New Airport Projects Co-ordination Office