Náboženstvo v dnešnom Poľsku

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Poľsku

OBYVATELIA Poľska sú na celom svete známi ako hlboko nábožensky založení. Okolo 95 percent z nich sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi.

V tejto krajine sa náboženské oslavy berú veľmi vážne a sú neoddeliteľnou súčasťou národných tradícií. Zvlášť na vidieku môžu byť náboženské sviatky veľmi pestré a slávnostné, pričom účastníci sú oblečení v ľudových krojoch a ľudia sa zúčastňujú na hrách.

V médiách sa pravidelne objavujú správy o takýchto udalostiach, ako aj o púťach na známe miesta uctievania a náboženských procesiách. Krsty, cirkevné svatby, meniny a prvé prijímania sú podobne vysoko váženými udalosťami.

V roku 1978 sa Karol Wojtyła z Poľska stal pápežom Jánom Pavlom II. To dalo katolíckemu náboženstvu v Poľsku ďalší impulz. Hrdé zástupy vítajú svojho krajana, kedykoľvek navštívi domovinu.

Všetka táto náboženská aktivita vytvára v ľuďoch za hranicami Poľska dojem, že poľský ľud má silnú vieru, ktorú verejne prejavuje. Avšak katolícki vodcovia a ďalší pozorovatelia v Poľsku vyjadrujú obavy nad meniacimi sa postojmi a zvykmi rastúceho počtu členov cirkvi.

Poľské vyhliadky

Poprední zástupcovia poľskej katolíckej hierarchie spolu s novinármi a sociológmi majú iný názor na stav katolíckeho náboženstva v dnešnom Poľsku. Čím ďalej tým častejšie počuť silné vyhlásenia vedúcich osobností, ktoré reagujú na rastúcu zločinnosť, upadajúce mravné normy a klesajúci záujem o cirkevné náuky a cirkevný život. Veľa diskusií sa sústreďuje na otázku: Aký účinok má všeobecná rímskokatolícka forma uctievania na každodenný život ľudí?

Napríklad poľský prímas Józef Glemp si všimol medzi ľuďmi rastúcu svetskosť a hovoril o potrebe čeliť novej vlne pohanstva v krajine. V katolíckom časopise Ład poskytol pisateľ Wojciech Chudy podrobnejší rozbor situácie. Uviedol: ‚Musíme uvažovať o probléme, ktorý už roky trápi kňazov, sociológov a psychológov zaoberajúcich sa náboženstvom, a tým je zreteľný rozpor medzi náboženským a každodenným životom. Počúvate kázeň, ale v okamihu, keď vyjdete von z kostola, jednoducho zabúdate na Božie Slovo. Zapadnete do iného sveta, do sveta nášho každodenného zápasu, v ktorom žijete svoj život, akoby Boha vôbec nebolo.‘

Arcibiskup Henryk Muszyński, viceprezident biskupskej konferencie, pripája svoj postreh a hovorí: „Evanjeliu sa nepodarilo vnútorne nás zmeniť. Poliaci sú kresťanmi len podľa štatistík. Nedá sa poprieť, že väčšina ľudí sa pozerá na kresťanstvo skôr ako na zvyk než ako na náboženstvo.“

Zmenené hodnoty — zmenené správanie

Takéto vyjadrenia ukazujú, že popredným zástupcom cirkvi robia starosti vážne zmeny, ktoré nastávajú v hodnotách a v správaní verejnosti. Jedným dôvodom je, ako sa zdá, že kedysi typická náboženská oddanosť ustupuje iným záujmom.

Na ilustráciu, v jednej sociologickej štúdii dali Poliaci najdôležitejšie miesto v živote rodine, potom čestnosti, právu, láskavosti a spoľahlivosti. Veci súvisiace s Bohom a s náboženstvom sa umiestnili až na 16. mieste. Výsledkom je, že klesá návštevnosť kostolov aj medzi tými, ktorí vyhlasujú, že sú veriaci.

Poľskí biskupi si robia starosti aj v súvislosti so štatistikami, ktoré ukazujú rozšírené prehliadanie cirkevných náuk. Napríklad v prieskume týkajúcom sa náboženských otázok, ktorý vypracovala Irena Borowiková z Jagelovskej univerzity, len 50 respondentov povedalo, že veria v posmrtný život, 47 percent si myslelo, že kňazom by malo byť dovolené vstupovať do manželstva, a 64 percent schvaľovalo rozvod.

Iná štúdia, uverejnená v časopise Wprost, ukázala, že „69 percent Poliakov odsudzuje cirkevný zákaz používania antikoncepcie, 56 percent má námietky proti zákazu potratu a 54 percent schvaľuje predmanželský pohlavný styk“. Tieto čísla odrážajú súčasné rozdiely v uvažovaní vnútri cirkvi.

Cirkev si za posledné dve desaťročia získala veľkú vážnosť za to, akú úlohu zohrala v odpore voči komunizmu. Ale teraz akoby pokračujúce miešanie sa cirkvi do politických a spoločenských otázok bolo príčinou nevôle, ktorá vedie k ešte hlbšiemu rozdeleniu medzi členmi cirkvi a cirkevnou hierarchiou.

Aké je skutočné riešenie?

Pred historickými politickými zmenami v roku 1989 existovali konkrétne pravidlá správania uložené vládou. Väčšina z nich dnes už neplatí. Nový politický systém priniesol demokraciu a osobnú slobodu, ale aj boj o prežitie v liberalizovanej ekonomike voľného trhu. Mnohí ľudia v Poľsku si myslia, že poľská spoločnosť jednoducho nebola pripravená na takú radikálnu zmenu. V čom bola chyba?

Mravné a duchovné prežitie v dnešnom svete si vyžaduje vieru, ktorá je založená na niečom hlbšom, než je náboženský zvyk alebo obrad. Každý jednotlivec musí nadobudnúť vieru, ktorá je pevne založená na osobnom poznaní a porozumení Božieho Slova, Biblie.

Sám pápež Ján Pavol II. nedávno uznal, že kresťania potrebujú pravidelne čítať Sväté Písma. Vyzval ľudí, „aby pestovali silnejší a častejší kontakt s Božím Slovom“. A dodal: „Naučiť sa čítať Sväté Písma je pre veriaceho základnou vecou. Je to prvý krok v procese, ktorý pokračuje rozjímaním a potom skutočnou modlitbou.“ Pápež povzbudil „všetkých, ktorí hľadajú pravdu... aby chodili tak, že sa každý deň budú sýtiť z chleba Slova života“.

Pred devätnástimi storočiami, dávno predtým ako sa život stal takým hektickým a nestabilným, ako je dnes, prosil Ježiš Kristus Boha, aby jeho učeníkov ochraňoval pred duchovne oslabujúcimi vplyvmi okolia. Modlil sa: „Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17) A dôvod, prečo Biblia „je pravda“, je ten, že je Božím Slovom, nie ľudským. Apoštol Pavol jednému zboru napísal: „Keď ste dostali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo.“ — 1. Tesaloničanom 2:13.

Keďže Biblia je „Božie slovo“ a „je pravda“, môže nám poskytnúť to, čo potrebujeme, aby sme sa v tomto sekularizovanom svete posilnili. Biblia hovorí: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ — 2. Timotejovi 3:16, 17.

Mnoho úprimných a inteligentných ľudí v Poľsku a na celom svete zisťuje, že osobné štúdium Biblie poskytuje pevný základ pre vieru v Boha a v jeho predsavzatie. Takáto viera im v dnešnom stále viac sekularizovanom svete dáva silu žiť skutočne kresťanským životom.

[Zvýraznený text na strane 16]

„Poliaci sú kresťanmi len podľa štatistík.“ — Poľský arcibiskup

[Zvýraznený text na strane 17]

Je rozšírené prehliadanie náuk cirkvi

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

POĽSKO