Čo o tom hovorí Biblia?

Hodnota samoty

PRI jednej príležitosti Ježiš „vystúpil sám na vrch modliť sa. Hoci už bolo neskoro, bol tam sám.“ (Matúš 14:23) Pri inej príležitosti, „keď... nastal deň, vyšiel a odobral sa na osamelé miesto“. (Lukáš 4:42) Tieto biblické pasáže svedčia o tom, že Ježiš Kristus vyhľadával a cenil si príležitostné chvíle samoty.

Biblia uvádza aj iné príklady ľudí, ktorí si podobne ako Ježiš cenili samotu. Žalmista rozjímal o veľkosti svojho Vznešeného Stvoriteľa počas samoty nočných hliadok. A pokiaľ ide o Ježiša Krista, hneď po tom, ako sa dopočul o smrti Jána Krstiteľa, odišiel „na opustené miesto, aby bol sám“. — Matúš 14:13; Žalm 63:6.

Dnes, v hluku a zhone moderného života, si ľudia náhodnú či zámernú samotu príliš necenia. Pamätáte sa, kedy ste naposledy strávili nejaký čas osamote? Jedna mladá vydatá žena povedala: „Nikdy v živote som nebola sama.“

No naozaj potrebujeme samotu? Ak áno, ako možno chvíle ticha využiť užitočným a odmeňujúcim spôsobom? A akú úlohu hrá pri vyhľadávaní samoty vyrovnanosť?

Samota — prečo je cenná?

Biblia nám hovorí, že Boží muž Izák, ktorý žil v staroveku, vyhľadával samotu „na poli... keď sa schyľovalo k večeru“. Prečo? „Aby... rozjímal,“ hovorí Biblia. (1. Mojžišova 24:63) Podľa jedného slovníka slovo rozjímať znamená „hĺbavo či pomaly premýšľať“. „Je to čas intenzívneho a dôkladného sústredenia.“ Takéto nerušené rozjímanie umožnilo Izákovi, ktorý mal zakrátko na seba vziať vážne zodpovednosti, ujasniť si svoje myšlienky, usporiadať si ich a prehodnotiť svoje priority.

Jeden odborník na duševné zdravie hovorí, že kým je ‚samota udržiavaná v rámci rozumných hraníc, neprítomnosť druhých nám umožňuje usporiadať si myšlienky a lepšie sa sústrediť‘. Mnohí môžu dosvedčiť, že to môže byť osviežujúce, posilňujúce a zdravé.

K žiaducemu ovociu rozjímania patrí hĺbka osobnosti a tichá zdržanlivosť, čo sú vlastnosti, ktoré prispievajú k rozvážnosti v reči a v skutkoch, a to zas vedie k harmonickým medziľudským vzťahom. Napríklad človek, ktorý sa naučí rozjímať, sa môže tiež naučiť, kedy je dobré byť ticho. A tak už nebude hovoriť unáhlene, ale bude vopred zvažovať možný účinok svojich slov. „Zbadal si muža, ktorý je unáhlený vo svojich slovách?“ pýta sa inšpirovaný biblický pisateľ. A pokračuje: „Je viacej nádeje pre niekoho hlúpeho ako pre neho.“ (Príslovia 29:20) Aký je liek na takéto neuvážené používanie jazyka? Biblia hovorí: „Srdce spravodlivého rozjíma, čo odpovedať.“ — Príslovia 15:28, Reference Bible; porovnaj Žalm 49:3.

Pre kresťana je tiché rozjímanie spojené so samotou životne dôležitým faktorom na jeho rast k duchovnej zrelosti. Apoštol Pavol výstižne povedal: „Uvažuj o týchto veciach; zahĺb sa do nich, aby bol tvoj pokrok zjavný všetkým.“ — 1. Timotejovi 4:15.

Využívajte samotu na priblíženie sa k Bohu

Jeden anglický spisovateľ povedal: „Samota je Božou audienčnou sieňou.“ Ježiš z času na čas cítil potrebu utiahnuť sa od svojich blížnych a osamote vstúpiť do Božej prítomnosti. Jedna takáto situácia je opísaná v Biblii: „Zavčas rána, kým bola ešte tma, vstal, vyšiel von a odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil.“ — Marek 1:35.

V Žalmoch sa často opakuje myšlienka rozjímania zameraného na Boha. Kráľ Dávid oslovil Jehovu slovami: „O tebe rozjímam.“ Podobného charakteru sú aj slová Asafa: „Istotne budem rozjímať o celej tvojej činnosti a zaoberať sa tvojím počínaním.“ (Žalm 63:6; 77:12) Uvažovanie o Božích vlastnostiach a o jeho činnosti teda prináša bohatú odmenu. Rozhojňuje to naše ocenenie pre Boha a umožňuje nám to priblížiť sa k nemu ešte viac. — Jakub 4:8.

Potrebná je umiernenosť

Pravda, samotu by sme mali vyhľadávať umiernene. Samotu možno opísať ako miesto, ktoré vás odmení, ak ho navštívite, ale ktoré je nebezpečné, ak v ňom zostanete. Izolovať sa príliš pôsobí proti základnej ľudskej potrebe spoločenstva, proti potrebe komunikovať a prejavovať lásku. Navyše, izolovanie sa môže byť živnou pôdou, z ktorej môže vyrásť burina pochabosti a sebectva. Biblické príslovie varuje: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ (Príslovia 18:1) Ak chceme byť vyrovnaní vo vyhľadávaní samoty, musíme si uvedomovať nebezpečenstvá izolovania sa.

Dnešní kresťania si podobne ako Ježiš a iní duchovní ľudia v biblických dobách chvíle samoty veľmi vážia. Je pravda, že keď máme tak veľa zodpovedností a starostí, môže byť náročné nájsť si čas a príležitosť na rozjímanie v samote. No rovnako ako je to v prípade všetkých naozaj hodnotných vecí, musíme si ‚vykupovať príhodný čas‘. (Efezanom 5:15, 16) Potom môžeme povedať to isté, čo povedal žalmista: „Nech sa výroky mojich úst a rozjímanie môjho srdca stanú pred tebou príjemnými, ó, Jehova.“ — Žalm 19:14.