Stredozemné more — uzavreté more s otvorenými ranami

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GRÉCKU

Vyše tisíc uhynutých delfínov nahromadených na pobreží od Grécka po Maroko, jedovatý červený príliv v Egejskom mori, milióny ton slizovitej peny na Jadrane, korytnačky a tulene na pokraji vyhynutia, vodné plochy bez najmenšej známky života. Čo sa to deje so Stredozemným morom? Je azda odsúdené na znečistenie a úplný zánik?

„PRVÝ ekosystém, ktorý si človek podmanil.“ Takto opísal zoológ David Attenborough Stredozemné more a jeho pobrežia. Keďže toto more umožňuje prístup k trom svetadielom, hralo kľúčovú úlohu pri vzostupe a páde Egypta, Grécka a Ríma. Je teda kolískou veľkej časti dnešnej kultúry a civilizácie. No posledné desaťročia, ktoré sú spojené s nadmerným rozvojom pobrežných oblastí, rozmachom turistiky, nadmerným rybolovom a znečisťovaním, priviedli Stredozemné more do krízy. Znepokojení vedci a postihnuté národy sa zúfalo snažia nájsť riešenie, no zatiaľ len s čiastočným úspechom.

Stredozemné more je najväčším vnútrozemským morom na svete. Pozdĺž jeho 46 000 kilometrov dlhého pobrežia, ktoré tvorí prirodzenú hranicu 20 krajín, žije viac než 160 miliónov ľudí a tento počet sa má do roku 2025 zdvojnásobiť. Stredozemné more je teplejšie a slanšie ako Atlantický oceán, ktorý je jeho hlavným zdrojom vody, a tiež je prakticky bez prúdov. Skutočnosť, že jeho vody sa obnovujú iba každých 80 alebo 90 rokov, ho robí náchylným na znečistenie. „Čokoľvek do Stredozemného mora odhodíte, zostane to tam dlhý čas,“ hovorí časopis National Geographic.

Invázia turistov

Pláže zaliate slnkom, nádherné scenérie, tradičná pohostinnosť obyvateľov Stredozemia a bohaté dejiny robia celú túto oblasť mimoriadne populárnym miestom na trávenie dovolenky. Každý rok ju navštívi 100 miliónov miestnych návštevníkov pláží i zahraničných turistov a očakáva sa, že za 25 rokov sa toto číslo strojnásobí. Je tento príliv turistov čiastočne zodpovedný za zhoršovanie situácie v oblasti, v ktorej trávia leto? Preskúmajte skutočnosti.

Tieto davy ľudských návštevníkov zanechávajú za sebou odpad, s ktorým si krajiny Stredozemia nevedia rady. Približne 80 percent odpadových vôd z ich činnosti — čo je vyše 500 miliónov ton ročne — skončí v mori, a to bez akejkoľvek úpravy! Väčšina z týchto turistov prichádza v období sucha, čím prispievajú k znečisteniu už aj tak obmedzených vodných zdrojov v tejto oblasti. Znečistená voda zase škodí zdraviu. Plávanie v niektorých častiach Stredozemného mora môže viesť k infekciám uší, nosa a hrdla, nevraviac o takých chorobách, ako je hepatitída, dyzentéria a občasné prípady cholery.

Ekonomika mnohých krajín v Stredozemí je však závislá od cestovného ruchu. Michel Batisse, bývalý zástupca generálneho riaditeľa Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru, o týchto krajinách povedal: „Ich jediným zdrojom príjmov je cestovný ruch, ten však závisí od toho, či pobrežie nebude ničené nekontrolovanou výstavbou, vyvolanou túžbou po rýchlom zisku.“

Rušná premávka tankerov

Stredozemné more je významnou transportnou tepnou spájajúcou Blízky východ a Európu, a tak je tu rušná premávka ropných tankerov. Cez toto more prechádza vyše 20 percent svetovej ropy. Odhaduje sa, že množstvo odpadovej ropy, ktorá sa každý rok dostáva do Stredozemného mora, je 17-krát vyššie ako množstvo, ktoré uniklo z tankera Exxon Valdez na Aljaške v roku 1989. Medzi rokmi 1980 až 1995 bolo v Stredozemnom mori zaznamenaných až 14 prípadov úniku ropy z tankerov a každý rok sa doň z lodí vypustí až milión ton surovej ropy, často preto, lebo prístavy nemajú vybavenie na uskladňovanie odpadovej ropy alebo na čistenie cisterien.

Čo je ešte horšie, voda Stredozemného mora prúdi do Atlantiku cez Gibraltársky prieliv vo veľkej hĺbke. A keďže ropa pláva na hladine, more stráca čistejšiu vodu z hĺbok, no zostáva v ňom ropa nahromadená na povrchu. „Potravinový reťazec Stredozemného mora je teraz poznačený ropným znečistením,“ hovorí Colette Serrujová, bývalá riaditeľka Izraelského oceánografického ústavu. „[Odpadová ropa] sa nachádza v tkanivách našich rýb a mäkkýšov.“ V roku 1990 Program OSN pre životné prostredie (UNEP) uviedol správu, že 93 percent mäkkýšov vylovených zo Stredozemného mora obsahovalo viac fekálnych baktérií, ako je maximum povolené Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Oslabené ekosystémy

Okrem tohto ničivého znečisťovania mora sa páchajú veľké škody aj na pobreží Stredozemného mora, ktoré bolo ešte v 15. storočí n. l. zväčša zarastené hustými lesmi. Odlesňovanie malo pomôcť v získavaní pôdy na poľnohospodárske účely, na rozširovanie miest alebo malo poskytnúť materiál na stavbu benátskych galér, viedlo však k nenapraviteľnej erózii. Niektoré znečisťujúce látky padajú spolu s dažďom a ďalšie, ako saponáty, pesticídy a ťažké kovy, sa dostávajú do mora riekami. Rieka Rhôna vo Francúzsku, rieka Níl v Egypte, rieka Pád v Taliansku, Ebro v Španielsku a iné rieky so sebou prinášajú zvýšené množstvo poľnohospodárskeho a priemyselného odpadu.

Jedným z priamych dôsledkov tohto znečistenia sú červené prílivy, ktoré postihujú rôzne oblasti Jadranského a Egejského mora a pokryli pláže nepríjemne páchnucim lepkavým bahnom. Tento jav je spôsobený eutrofizáciou, čo je proces, pri ktorom rozkladajúci sa odpad pohltí vodný kyslík, čím udusí veľkú časť miestnej flóry a fauny. Ďalšie oblasti, ktoré sú týmto javom ohrozené, sú Lionský záliv (Francúzsko), Tuniské jazero (Tunisko), Izmirský záliv (Turecko) a Benátska lagúna (Taliansko).

Pobrežné ekosystémy boli natoľko oslabené, že druhy, ktoré sú v Stredozemnom mori cudzie, sú schopné zaujať miesto pôvodných druhov. Typickým príkladom je „zabijacka“ riasa Caulerpa taxifolia, ktorá hubí iné morské druhy. Dostala sa sem náhodou cez monacké pobrežie a teraz sa začína rozširovať po morskom dne. Je jedovatá, nie je známe, že by mala prirodzených nepriateľov, a už sa značne rozšírila. „Je možné, že sme svedkami začiatku ekologickej katastrofy,“ hovorí Alexandre Meinesz, profesor morskej biológie na Univerzite v Nice vo Francúzsku.

No sú tu aj ďalšie zlé správy. Podľa morského biológa Charlesa-Françoisa Boudouresqua bolo do Stredozemného mora zavedených vyše tristo nepôvodných morských organizmov. Väčšina z nich sa sem dostala z Červeného mora cez Suezský prieplav. Niektorí bádatelia si myslia, že biologické znečistenie je nezvratné a že by sa mohlo stať jedným z hlavných ekologických problémov budúceho storočia.

Smrť vo vode

Flóra Stredozemného mora čelí mnohým nebezpečenstvám, a jedným z nich je ničenie porastov morskej trávy rodu Posidonia, ktoré tomuto moru slúžia ako pľúca, zásobáreň a liaheň, a tiež ako útočisko, v ktorom sa stovky morských druhov rozmnožujú. Prístavné hrádze a súkromné prístavy, ktoré zasahujú do týchto porastov, ich môžu zničiť, rovnako ako rekreačné loďky, ktoré svojimi kotvami tieto rastliny vytrhávajú.

Podobne ohrozená je aj morská fauna. V Stredozemnom mori žijúci tuleň mníšsky, ktorý je jedným z dvanástich najohrozenejších druhov sveta, je na pokraji vyhynutia. V roku 1980 žilo v Stredozemnom mori takmer 1000 tuleňov mníšskych, no ich počet ďalej decimovali lovci a rybári, čo viedlo k tomu, že dnes ich zostalo približne iba 70 až 80 kusov. Kareta veľkohlavá dnes kladie vajíčka len na gréckych a tureckých plážach, kde ich však niekedy pošliapu turisti. Tieto korytnačky sa často chytia do rybárskych sietí a skončia na jedálnom lístku miestnych reštaurácií. Kôrovec straško modlivkovitý a lastúrniky Pinna nobilis a Lithophaga lithophaga boli tiež pripísané na zoznam ohrozených druhov.

Akčný plán

V roku 1975 bol pod vedením UNEP-u prijatý Akčný plán na záchranu Stredozemného mora (MAP), ktorý sa zaoberá touto znepokojujúcou situáciou. Jeho zámerom je zaangažovať krajiny Stredozemia, ako aj ostatných členov Európskej únie, aby nielen chránili toto more pred znečistením, ale aby tiež zabezpečili, že pri rozvoji pobrežných oblastí sa bude brať ohľad na životné prostredie. V roku 1990 sa začal Program odbornej environmentálnej pomoci Stredomoriu (METAP) a v roku 1993 ho nasledoval program METAP II. Ďalšie snahy o vytvorenie prírodných rezervácií, chránených území a morských národných parkov priniesli isté chvályhodné výsledky pri ochrane delfínov, veľrýb, tuleňov mníšskych, korytnačiek a iných ohrozených druhov.

Skutočnosť však nie celkom zodpovedá slovám. Do začiatku deväťdesiatych rokov bol akčný plán MAP na pokraji zrútenia, keďže významné členské krajiny nezaplatili poplatky. Podľa predstaviteľov vedenia tohto plánu nie je známe, že by aspoň jeden z jeho cieľov bol dosiahnutý. Ljubomir Jeftič, námestník koordinátora programu MAP, pri hodnotení ochoty krajín v oblasti Stredozemného mora podniknúť kroky na zlepšenie upozornil: „Nebuďte príliš optimistickí.“ Aj keby sa tieto krajiny dohodli na tom, že niečo podniknú, náprava škôd, ktoré sú už spôsobené, môže trvať desaťročia. Časopis New Scientist poznamenáva: „Zdá sa, že program MAP je teraz mŕtvy, rovnako ako väčšina organizmov v Stredozemnom mori.“

Teda aká budúcnosť čaká Stredozemné more? Stane sa mŕtvym morom plným páchnucich zabahnených rias? Ak by jeho budúcnosť závisela len od človeka, pravdepodobne by to tak bolo. No Stvoriteľ tejto planéty, Jehova Boh, sa zaujíma o „more, ktoré sám urobil“. (Žalm 95:5) Sľúbil, že čoskoro ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘. (Zjavenie 11:18) Po tomto nevyhnutnom odstránení nezodpovedných ľudí, ktorí okrem iného znečisťujú aj moria, Boh obnoví ekologickú rovnováhu a primeranú biodiverzitu na našej zemeguli. Potom ho budú svojou pôvodnou čistotou ‚chváliť moria a všetko, čo sa v nich hýbe‘. — Žalm 69:34.

[Mapa/obrázky na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ATLANTIK

PORTUGALSKO

ŠPANIELSKO

MAROKO

FRANCÚZSKO

MONAKO

ALŽÍRSKO

TUNISKO

SLOVINSKO

TALIANSKO

CHORVÁTSKO

JUHOSLÁVIA

ALBÁNSKO

MALTA

GRÉCKO

TURECKO

LÍBYA

EGYPT

CYPRUS

SÝRIA

LIBANON

IZRAEL

[Obrázky na strane 16]

Nadmerný rozvoj viedol k znečisťovaniu

Lloret de Mar, Costa Brava, Španielsko

Hotely v Benidorme, Španielsko

[Obrázky na strane 16]

Znečistené vody Španielska a (dolu) ropná škvrna pri Janove, Taliansko

[Prameň ilustrácie]

V. Sichov/​Sipa Press

[Obrázky na strane 17]

Kareta veľkohlavá je ohrozený druh

Tuleň mníšsky, ktorý žije v Stredozemnom mori, je na pokraji vyhynutia

[Prameň ilustrácie]

Korytnačka: Tony Arruza/​Corbis; tuleň: Panos Dendrinos/​HSSPMS