Poruchy príjmu potravy — čo môže pomôcť?

AK MÁ vaša dcéra poruchu príjmu potravy, potrebuje pomoc. Neodkladajte to v domnienke, že tento problém pominie sám. Porucha príjmu potravy je zložitá choroba s telesnými i citovými prvkami.

Samozrejme, odborníci ponúkajú mätúci rad spôsobov liečby porúch príjmu potravy. Niektorí odporúčajú liečbu liekmi. Iní schvaľujú psychoterapiu. Mnohí hovoria, že najúčinnejšia je kombinácia oboch spôsobov liečby. Potom sú tu rodinní poradcovia, z ktorých niektorí hovoria, že mimoriadne dôležité je, aby postihnutý zostal bývať doma.a

Hoci odborníci môžu mať odlišný prístup, väčšina sa zhoduje prinajmenšom v jednej veci: pri poruchách príjmu potravy nejde len o jedlo. Preskúmajme niektoré z hlbších problémov, ktorým obyčajne treba venovať pozornosť, aby sme niekomu pomohli uzdraviť sa z anorexie či z bulímie.

Mať vyrovnaný názor na svoju postavu

„Keď som mala približne 24 rokov, úplne som prestala kupovať módne časopisy,“ hovorí jedna žena. „Keď som sa porovnávala s modelkami, malo to na mňa veľmi silný a negatívny vplyv.“ Ako sme už uviedli, masmédiá môžu skresliť predstavu dievčat o kráse. Jedna matka dievčaťa s poruchou príjmu potravy v skutočnosti hovorí o „neľútostnej reklame v našich novinách a časopisoch a v televízii, propagujúcej štíhlosť, štíhlosť, štíhlosť“. Dodáva: „Ja i moja dcéra by sme rady boli štíhle, ale cítime, že táto neustála paľba z toho robí najdôležitejšiu vec v živote a stavia ju pred všetko ostatné.“ Je jasné, že na vyliečenie poruchy príjmu potravy bude azda potrebné prijať nové predstavy o tom, čo znamená pravá krása.

Biblia vám v tom môže pomôcť. Kresťanský apoštol Peter napísal: „Vaša ozdoba nech nie je vo vonkajšom zapletaní vlasov a v navešaní si zlatých ozdôb či v nosení vrchných odevov, ale nech je to skrytý človek srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha, ktorý má veľkú hodnotu v Božích očiach.“ — 1. Petra 3:3, 4.

Peter tu hovorí, že by sme sa mali viac zaujímať o vnútorné kvality než o vonkajší vzhľad. Naozaj, Biblia nás uisťuje: „Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ (1. Samuelova 16:7) To je utešujúce, pretože zatiaľ čo určité stránky svojho telesného výzoru nemôžeme zmeniť, môžeme stále zlepšovať svoju osobnosť. — Efezanom 4:22–24.

Keďže poruchám príjmu potravy sa môže dariť v ovzduší nízkej sebaúcty, budete musieť azda prehodnotiť, akú cenu máte ako človek. Je pravda, že Biblia nám hovorí, aby sme si o sebe nemysleli viac, ako treba. (Rimanom 12:3) Ale hovorí nám tiež, že aj jediný vrabec má hodnotu v Božích očiach, a dodáva: „Ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Lukáš 12:6, 7) Biblia vám teda môže pomôcť vypestovať si zdravú sebaúctu. Keď si budete vážiť svoje telo, budete sa oň starať. — Porovnaj Efezanom 5:29.

Ale čo ak naozaj potrebujete schudnúť? Možno vám pomôže zdravá strava a program cvičenia. Biblia uvádza, že ‚telesné cvičenie je užitočné‘, hoci len do určitej miery. (1. Timotejovi 4:8) Nikdy by ste sa však nemali stať posadnutými svojou hmotnosťou. „Možno najmúdrejší spôsob,“ ako vyplýva z prieskumu o telesnom vzhľade, „je veľa cvičiť — a zmieriť sa s tým, aký ste, namiesto toho, aby ste sa snažili zmeniť svoju postavu na ideál, ktorý niekto určil.“ Jedna 33-ročná žena zo Spojených štátov zistila, že takýto prístup pomáha. „Mala som jedno jednoduché pravidlo,“ hovorí. „Pracovať na zlepšení toho, čo je realisticky možné zmeniť, a nestrácať čas znepokojovaním sa nad ostatným.“

Keď budete mať pozitívny pohľad na život a pridáte k tomu zdravú stravu a rozumný program cvičenia, pravdepodobne každý kilogram, ktorý potrebujete zhodiť, aj zhodíte.

Nájsť si ‚pravého druha‘

Profesor James Pennebaker, ktorý sa zaoberal prípadmi mnohých žien trpiacich bulímiou, prišiel k záveru, že ich kolobeh jedenia a vyvolaného vracania či užívania preháňadiel ich do značnej miery nútil žiť v ústraní. Hovorí: „V podstate každá žena sa spontánne zmienila o nadmernom množstve času a úsilia, ktoré bolo potrebné na zakrytie jej stravovacích návykov pred blízkymi priateľmi a rodinou. Všetky žili v lži a nenávideli to.“

Dôležitým krokom k uzdraveniu je preto prerušiť ticho. Anorektici aj ľudia trpiaci bulímiou potrebujú hovoriť o svojom probléme. Ale s kým? Biblické príslovie hovorí: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ (Príslovia 17:17) Tým ‚pravým druhom‘ môže byť rodič alebo iný zrelý dospelý. Niektorí považovali za nevyhnutné zdôveriť sa niekomu, kto má skúsenosti s liečbou porúch príjmu potravy.

Jehovovi svedkovia majú ešte ďalší zdroj pomoci — zborových starších. Títo muži môžu byť „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine“. (Izaiáš 32:2) Samozrejme, starší nie sú lekármi, a tak okrem ich užitočných rád budete možno potrebovať aj lekársku pomoc. Napriek tomu títo duchovne spôsobilí muži vám môžu byť vynikajúcou podporou pri uzdravovaní sa.b — Jakub 5:14, 15.

Vaším najväčším dôverníkom však môže byť váš Stvoriteľ. Žalmista napísal: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ (Žalm 55:22) Áno, Jehova Boh má záujem o svoje pozemské deti. Preto mu nikdy nezabudnite povedať v modlitbe o svojich najhlbších znepokojujúcich pocitoch. Peter nás nabáda: „Uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ — 1. Petra 5:7.

Keď je nevyhnutná hospitalizácia

Hospitalizácia sama osebe nie je liekom. No ak je dievča v dôsledku vážnej anorexie podvyživené, môže nevyhnutne potrebovať osobitnú starostlivosť. Pre rodičov nepochybne nie je ľahké urobiť tento krok. Uvažujte o Emily, ktorej dcéra musela byť hospitalizovaná, keď sa podľa Emilinho vyjadrenia stal život „pre ňu i pre nás neznesiteľným“. Emily dodáva: „Zaviesť ju plačúc do nemocnice bolo tým najťažším, čo som kedy zažila, najhorším dňom v mojom živote.“ U Elaine, ktorá tiež musela dať dcéru do nemocnice, to bolo podobné. Hovorí: „Myslím, že najhorší okamih, na ktorý si pamätám, nastal, keď bola v nemocnici a odmietala jesť a museli ju umelo vyživovať. Cítila som, akoby jej zobrali slobodnú vôľu.“

Hospitalizácia azda nie je príjemnou predstavou, ale v niektorých prípadoch môže byť nevyhnutná. Mnohým, ktorí majú poruchy príjmu potravy, to otvorí cestu k uzdraveniu. Emily o svojej dcére hovorí: „Naozaj potrebovala hospitalizáciu. Práve hospitalizácia jej pomohla začať sa uzdravovať.“

Žiť bez porúch príjmu potravy

Aby sa ľudia trpiaci anorexiou či bulímiou uzdravili, musia sa naučiť žiť bez poruchy príjmu potravy. To môže byť ťažké. Kim napríklad odhaduje, že v čase, keď mala anorexiu, schudla 18 kilogramov za desať mesiacov. No opäť pribrať 16 kilogramov jej trvalo deväť rokov! „S veľkými ťažkosťami,“ hovorí Kim, „som sa pomaly opäť naučila jesť normálne, bez počítania každej kalórie, bez váženia jedla, bez toho, aby som jedla len ‚bezpečné‘ jedlá, bez toho, aby som prepadala panike, keď nepoznám prísady v kastróle či v zákusku, a bez stravovania sa len v reštauráciách so šalátovými pultmi.“

Ale uzdravenie znamenalo pre Kim ešte niečo viac. „Naučila som sa rozoznávať svoje pocity a vyjadrovať ich skôr slovami než skutkami či spôsobom stravovania,“ hovorí. „Spoznanie nových spôsobov, ako čeliť konfliktom s druhými a riešiť ich, mi otvorilo dvere k bližším vzťahom s priateľmi a rodinou.“

Je jasné, že uzdraviť sa z poruchy príjmu potravy je náročné, ale nakoniec je to hodné úsilia. To uznáva aj Jean, ktorú sme citovali v prvom článku tejto série. „Vrátiť sa k narušenému príjmu potravy,“ hovorí, „by bolo ako vrátiť sa po určitom čase života na slobode do čalúnenej cely.“

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 11]

Položiť základ na uzdravenie

ČO BY ste mali urobiť, ak máte podozrenie, že vaša dcéra má poruchu príjmu potravy? Samozrejme, nemôžete to prehliadať. Ale ako zaviesť rozhovor na túto tému? „Priama otázka niekedy zapôsobí, ale rovnako často môžete skončiť s pocitom, že narážate na tehlový múr,“ poznamenáva autor odbornej literatúry Michael Riera.

Z toho dôvodu jemnejší prístup môže byť účinnejší. „Keď sa rozprávate so svojou dcérou,“ odporúča Riera, „musí rozumieť a cítiť, že ju neobviňujete z ničoho zlého. Ak dokážete vytvoriť také ovzdušie, mnohí dospievajúci budú k vám celkom úprimní, dokonca sa im tak trochu uľaví. Niektorí rodičia dosiahli úspech tým, že svojim dospievajúcim deťom napísali listy s vyjadrením svojich obáv i podpory. Potom, keď sa s nimi rozprávali, mali základ už položený.“

[Rámček na strane 12]

Náročná úloha rodičov

MAŤ dieťa s poruchou príjmu potravy predstavuje pre rodičov niekoľko náročných úloh. „Musíte byť ako zo železa alebo z kameňa,“ hovorí jeden otec. „Vidíte, ako vám vaše vlastné dieťa pred očami chradne.“

Ak má vaša dcéra poruchu príjmu potravy, dá sa len očakávať, že sa občas budete cítiť frustrovaní jej tvrdohlavým správaním. Ale buďte trpezliví. Nikdy jej neprestaňte prejavovať lásku. Emily, ktorej dcéra trpela anorexiou, priznáva, že to nebolo vždy ľahké. Napriek tomu hovorí: „Zakaždým som sa jej pokúšala dotknúť; pokúšala som sa objať ju; pokúšala som sa pobozkať ju... Cítila som, že ak prestanem byť k nej vrúcna a prestanem jej prejavovať lásku, nikdy už nenájdeme cestu späť.“

Jedným z najlepších spôsobov, ako pomôcť svojej dcére uzdraviť sa z poruchy príjmu potravy, je komunikovať s ňou. Možno pri tom budete musieť viac počúvať než hovoriť. A odolávajte nutkaniu prerušiť ju vyjadreniami ako napríklad: „To nie je pravda“ alebo „Nemôžeš sa tak cítiť“. Naozaj, ‚nezapchávajte si ucho pred žalostným krikom poníženého‘. (Príslovia 21:13) Tam, kde je otvorená komunikácia, mladý človek sa bude mať na koho obrátiť v časoch tiesne a bude menej pravdepodobné, že sa uchýli k nezdravým stravovacím návykom.

[Obrázky na strane 10]

Pomoc ľuďom s poruchami príjmu potravy si vyžaduje trpezlivosť, porozumenie a hojnosť lásky